Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti

The employee's equity participation in the joint stock company is a special form of remuneration, which, however, in the Slovak Republic, has not been adopted in more significantly way. Despite this fact, the national legislation creates a legal framework for this type of remuneration of employees in the joint stock companies. This article is focused on the advantages, which can be provided by the joint stock company to its employees. A brief historical excursion to the institute of "employee share" is also part of the article. Tax aspects of remuneration the employee's equity participation in the joint stock company are not covered.

Nadobudnutie akcií spoločnosti predstavuje jednu z foriem odmeňovania, ktorá má prispievať k zvýšenej motivácii zamestnancov, má ovplyvňovať zamestnancov k pozitívnemu pracovnému prístupu a najmä k zlepšeniu efektivity práce za účelom dosiahnutia lepších hospodárskych výsledkov a celkovej prosperity spoločnosti. Navyše tento model odmeňovania predstavuje najefektívnejší spôsob, ako zamestnanca posunúť do mentálnej pozície vlastníka spoločnosti, ktorý hľadí ďalej než iba k najbližšiemu výplatnému termínu. Uvedená problematika je zaujímavou aj z dôvodu, že pri nej dochádza k nevyhnutnému stretu a prenikaniu dvoch právnych odvetví, pracovného práva a obchodného práva.

Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou na spoločnosti nemá v podmienkach Slovenskej republiky výraznejšiu tradíciu. Opakom sú krajiny angloamerickej právnej kultúry, kde uvedený systém existuje a dlhodobo funguje. Príčiny, prečo v Slovenskej republike nedošlo k výraznejšiemu rozvoju tejto formy odmeňovania zamestnancov, sú dané najmä historicky.

Za jednu z hlavných príčin možno označiť proces kupónovej privatizácie v 90. rokoch minulého storočia. Mnoho štátnych podnikov transformovaných na akciové spoločnosti skončilo vytunelovaných alebo v konkurze. Akcie týchto podnikov, ktoré sčasti vlastnili samotní zamestnanci, sa behom krátkeho časového úseku stali bezcennými. Neexistovali žiadne podmienky vhodné pre obchodovanie ani pre tú skupinu akcií, ktoré si svoju hodnotu ešte zachovali. Dôsledkom uvedeného sa tieto akcie stávali málo likvidným aktívom a ľudia sa o ne postupne prestali zaujímať. Majoritní akcionári sa snažili o koncentráciu rozdrobenej akcionárskej štruktúry v spoločnostiach, preto častokrát dochádzalo k vytesňovaniu zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov ako minoritných akcionárov z týchto spoločností. Teda pokus o vytvorenie fungujúceho kapitálového trhu v podmienkach Slovenskej republiky zlyhal.¹⁾

Zamestnanecké akcie, ktoré historicky predstavovali osobitný druh akcií, svojou podstatou rovnako neprispeli k zvýšeniu miery likvidity.

Okrem už zmienených historických príčin možno k príčinám existencie tohto stavu priradiť aj celospoločenské pomery a pracovnú kultúru. Zamestnanec by sa mal predovšetkým zaujímať o riadne dodanie práce, a nie sa spolupodieľať na rozhodovaní v otázkach spoločnosti, ktoré by mu umožňoval status akcionára spoločnosti (najmä účasť a hlasovanie na valných zhromaždeniach spoločnosti). Za takejto konštelácie spoločenských pomerov nikdy nedošlo k výraznejšiemu rozvoju zamestnaneckých programov odmeňovania, a tým ani k významnejšej participácii a angažovanosti zamestnancov na hospodárskom živote spoločností.

. Ústredným pojmom problematiky je pojem zamestnanec. Poznanie a vymedzenie uvedeného pojmu je kľúčové, pretože vymedzuje kategóriu subjektov, vo vzťahu ku ktorej má systém odmeňovania kapitálovou účasťou smerovať. Legálna definícia pojmu zamestnanec je vyjadrená v § 11 ods. 1 Zákonníka práce: Významom rovnakú definíciu zamestnanca obsahoval aj pôvodný zákon č. 65/1965 Zb., zákonník práce.²⁾ Na predošlú právnu úpravu upozorňujeme v súvislosti s textom príspevku venovaného zamestnaneckým akciám, nakoľko v dobe ich existencie v právnom poriadku platila právna úprava pôvodného zákonníka práce. Uvedená definícia vychádza z dvoch základných determinantov; z ktorých prvým je status fyzickej osoby bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť; druhým je výkon závislej práce, ktorá je vyjadrením osobnej a hospodárskej závislosti zamestnanca k zamestnávateľovi, pričom riziko výkonu práce v tomto prípade znáša zamestnávateľ. Nakoľko časť príspevku je venovaná aj inštitútu zamestnaneckých akcií v texte príspevku.

V súvislosti s otázkou voľného pohybu zamestnancov vymedzuje judikatúra Európskeho súdneho dvora pojem zamestnanca takto: ³⁾ Pojem zamestnanec sa zvykne používať v užšom aj širšom význame. V pod pojmom zamestnanec treba rozumieť len fyzickú osobu, ktorá na základe pracovnej zmluvy vykonáva závislú prácu v pracovnom pomere.⁴⁾ Do pojmu zamestnanec by bolo možné zahrnúť nielen fyzickú osobu ako účastníka pracovného pomeru, ale aj fyzické osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.⁵⁾ K záveru, že pod zamestnanca, ktorý je oprávnený požívať zvýhodnenia pri odmeňovaní kapitálovou účasťou v spoločnosti, treba zaradiť aj zamestnanca v širšom ponímaní v zmysle predchádzajúcej vety, prichádza aj Dvořák, ktorý uvádza: