Anonymita akcionárov

Vydáno: 46 minút čítania
Anonymita akcionárov
JUDr.
Viliam
Janáč
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
JANÁČ, V.: Anonymita akcionárov, Právny obzor, 96, 2013, č.6, s.597 - 613.
Shareholders' anonymity.
Anonymity of the shareholders is the dominant topic of this article. In article the author deals with the anonymity of the shareholders from the perspective of analysis of selected provisions of the act, in particular the Commercial Code (act no. 513/1991 Coll.). The attention is focused on individual situations where, during the operation of joint-stock companies, the identity of shareholders are necessarily deanonymised; the article also deals with the opportunities and degree of anonymity, which a shareholder is able to preserve under the valid law.
Key words:
share, shareholder, anonymity, deanonymization, nominee shareholder, intermediated securities
1. Úvod
Podstata anonymity akcionárov spočíva v nepoznaní pravej identity akcionára akciovej spoločnosti. Od samého vzniku akciovej spoločnosti ako osobitného druhu kapitálovej obchodnej spoločnosti bola anonymita jej spoločníkov jedným zo základných charakteristických znakov. Tradícia poňatia akciovej spoločnosti ako spoločnosti, ktorej akcionárska štruktúra nie je známa, potvrdzuje aj francúzske označenie akciovej spoločnosti v obchodnom zákonníku ako société anonyme, teda doslovne anonymná spoločnosť.1)
Aký je stav anonymity akcionárov v súčasnosti? Rozvoj finančných trhov priniesol so sebou fenomén dematerializácie cenných papierov, ktorý na jednej strane umožnil zníženie transakčných nákladov pri obchodovaní s akciami, na strane druhej anonymitu akcionárov významným spôsobom narušil. Akcie na doručiteľa, ako tradične využívaný nástroj na zachovanie anonymity, a ich ďalšia existencia sa stali predmetom politických diskusií. V radoch politikov tieto anonymné akcie vyvolávali veľmi odmietavé a negatívne postoje; v existencii anonymných akcií videli iba nástroj slúžiaci na legalizáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti a podporujúci rozvoj korupcie. Dôsledkom uvedeného bolo, že veľa krajín (vrátane Slovenskej republiky) pristúpilo k zrušeniu existencie listinných akcií na doručiteľa. Napriek uvedenému aj naďalej v Slovenskej republike existujú možnosti, ktoré či už v menšej, alebo väčšej miere dokážu akcionárom určitú mieru anonymity poskytnúť. Analýza súčasného stavu anonymity akcionárov v Slovenskej republike spoločne so skúmaním možností zachovania si anonymity akcionárov podľa platného práva sú predmetom nižšie uvedeného príspevku.
2. Anonymita akcionárov a jej úrovne
Podľa názoru autora a aj pre potreby tohto príspevku je vhodné rozlišovať medzi
úplnou anonymitou akcionára a čiastočnou anonymitou akcionára.
Základným rozlišovacím kritériom medzi uvedenými úrovňami anonymity sú
subjekty
, vo vzťahu ku ktorým dochádza, resp. môže dochádzať k odhaľovaniu identity akcionárov. Existencia a rozlišovanie
rôznych podôb a foriem akcií
, v akých môžu byť akcie emitované, má z pohľadu anonymity a jej úrovní tiež rozhodne veľký význam. Osobitným spôsobom je možné na anonymitu a jej intenzitu nazerať cez
status akciovej spoločnosti
, t.j. či emitentom akcií bude v danom prípade
súkromná akciová spoločnosť
, alebo pôjde o spoločnosť, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu cenných papierov (tzv.
verejná akciová spoločnosť
).
Protipólom anonymity akcionára je jeho
deanonymizácia
, t.j. odkrytie skutočnej identity akcionára. Tak ako je možné v prípade anonymity uvažovať o rôznych úrovniach jej intenzity, uvedené rovnako platí aj pre prípad deanonymizácie, avšak naopak. Pokiaľ bude anonymita akcionára dosahovať vysokú úroveň, o deanonymizácii môžeme hovoriť, že bude minimálna. Naopak, pokiaľ bude úroveň deanonymizácie príliš vysoká, anonymita akcionára sa zákonite vytráca (napríklad prípad akciovej spoločnosti s jediným akcionárom).
a)
Anonymita v závislosti od subjektov.
O
úplnej anonymite
možno hovoriť v prípadoch, keď totožnosť akcionára zostáva skrytá rovnako pred emitentom, osobou zodpovednou za vedenie evidencie zaknihovaných cenných papierov (centrálny depozitár, členovia centrálneho depozitára, obchodníci s cennými papiermi), ako aj pred akoukoľvek treťou osobou. Termín "tretia osoba" (pokiaľ by priamo z kontextu článku nevyplývalo výslovne inak) na účely tohto článku znamená každú osobu odlišnú od osoby emitenta, daného akcionára a osoby zodpovednej za vedenie evidencie zaknihovaných cenných papierov. Treťou osobou budeme mať na mysli najmä osoby ostatných akcionárov danej spoločnosti, orgány verejnej správy, ale aj investorov a širokú laickú verejnosť.
Pokiaľ emitent a/alebo tretia osoba poznajú, resp. majú možnosť alebo nástroje na zistenie identity akcionára, hovoríme o prípade
čiastočnej anonymity.
V rámci kategórie čiastočnej anonymity je možné ďalej rozlišovať niekoľko stupňov. Najvyšší stupeň čiastočnej anonymity predstavuje prípad, keď osobu akcionára bude poznať výlučne iba emitent (akciová spoločnosť, resp. členovia predstavenstva spoločnosti), pričom identita akcionára zostáva naďalej neznáma pre okruh osôb vedúcich evidenciu zaknihovaných cenných papierov, ako aj tretích osôb. Takýto stupeň čiastočnej anonymity sa za určitých okolností môže svojou mierou blížiť až k dosiahnutiu úrovne úplnej anonymity. Uvedené bude platiť, pokiaľ osoby akcionárov budú totožné s osobami členov predstavenstva spoločnosti alebo v prípadoch veľmi silnej lojálnosti zvolených členov predstavens

Související dokumenty

Súvisiace články

Konkurz vyhlásený na majetok spoločníka a jeho vplyv na obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným
Deliktná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku (§ 757 - neriešené problémy)
Správcovia konkurznej podstaty SR
Režim Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy - ETSI: Zásady, rozhodné právo a účinok ETSI voči predloženým vyhláseniam Straus, J.
Kolektívna správa práv versus súťažné právo z hľadiska najnovších legislatívnych snáh na úrovni Európskej únie
Smlouva komisionářská
Zásada nullum crimen sine lege a ukladanie sankcií v súťažnom práve
Uplatňovanie práva na náhradu škody v dôsledku zneužitia súťažného práva EÚ (základné východiská)
Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva
Digitálne platformy: súťažné právo verzus regulácia ex ante
Základné imanie vs. doktrína primeranej kapitalizácie
Výmaz obchodnej spoločnosti ako potenciálny zásah do základných práv
Podchytenie štátnej pomoci poskytovanej podnikom v dôsledku pandémie COVID-19 v európskom protimonopolnom práve
Zneužitie dominantného postavenia na digitálnom trhu
Typy zásahov orgánov verejnej moci do hospodárskej súťaže podľa § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže
Umiestňovanie produktov (Product placement)
Výkladové a aplikačné otázky premlčania v obchodnom práve vo svetle judikatúry
Zneužívanie dominantného postavenia v teórii a v aplikačnej praxi
Inštitút premlčania a povinnosť súdu ex officio prihliadať na premlčanie
Vývoj urovnania ako nástroja zefektívnenia konania v súťažnom práve