Korupcia patrí medzi tie spoločensky negatívne javy, ktoré majú historicky dlhodobý globalizačný charakter. V rámci rozhodovacej činnosti súdov a prokuratúry sa začali objavovať značné názorové rozdiely pri vymedzení úplatku, resp. výšky jeho hodnoty. Autor sa venuje všeobecným otázkam subsidiarity trestnej represie, uplatňovaniu materiálneho korektívu pri prečinoch a predstavuje relevantnú judikatúru. V závere predstavuje legislatívny návrh, v zmysle ktorého by sa podplácanie úplatkami nepatrnej hodnoty malo postihovať ako priestupky.
Corruption is socially negative phenomena thathave historically long-term globalizing character. In the context of the decision-making activities of the courts and prosecution services, significant differences in the definition of a bribe of its value have begun to emerge. The authorpays attention to general issues of subsidiarity crim inal repression, application ofthe material element in cases of minor offences and presents relevant case-law. In conclusion, he introduces a legislative proposal in terms of which, minor bribes should be penalised as petty offences.
ZÁHORA, J.: Reflexie o aplikácii materiálneho korektívu pri prečinoch podplácania; Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1149 - 1162.
Úvod
Pre niektorého čitateľa môže vyznieť názov článku dosť kontroverzne. Hneď na úvod je preto potrebné zdôrazniť, že našim zámerom nie je bagatelizovať alebo ospravedlňovať prijímanie "drobných" úplatkov. Považujeme akékoľvek podplácanie či prijímanie úplatku za sociálne neakceptovateľný jav.
1)
Zámerom je poukázať na niektoré aplikačné problémy a pokúsiť sa navrhnúť riešenia, pretože máme určité výhrady k aplikačnej praxi súdov vo vzťahu k trestnoprávnemu postihu "drobných" úplatkov. Článok je pokračovaním vystúpenia na konferencii Právne a ekonomické aspekty korupcie - príčiny, dôsledky, prevencia a ekonomická analýza právnej úpravy.
2)
Korupcia sa vyskytuje vo všetkých štátoch, v niektorých je viac či menej "spoločensky tolerovaná", z čoho pramení jej vysoký stupeň spoločenskej závažnosti. O globalizácii v súvislosti s korupciou možno hovoriť nielen preto, že korupcia preniká do všetkých štátov sveta, ale tiež preto, že sa s ňou môžeme stretnúť nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore.
3)
Korupcia má svoje špecifiká, ktorými sa odlišuje od iných protispoločenských konaní. Často býva radená medzi trestné činy "bez obete", pretože spokojný spravidla býva jednak ten, kto prijíma úplatok, ale aj ten, ktorý podpláca - čiže žiadna zo zúčastnených strán nemá záujem oznámiť uvedenú činnosť orgánom činným v trestnom konaní. To je, zrejme, jedným z hlavných dôvodov, prečo sa pri korupcii predpokladá vysoká miera latencie. Obeťou korupcie je z kriminologického hľadiska predovšetkým celá spoločnosť a sprostredkovane sú to aj tretie osoby.
4)
Korupcia sa na prvý pohľad nejaví takým závažným trestným činom ako iná trestná činnosť, napr. násilná kriminalita, organizovaná kriminalita, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi či drogami. Korupcia sa však od nich odlišuje skrytou podobou, no pokiaľ neprekračuje hranice dvoch štátov, je trestná v rámci daného štátu. V odbornej literatúre však autori poukazujú na veľmi úzke prepojenie korupcie s organizovaným zločinom, niektorí korupciu subsumujú pod organizovaný zločin.
5)
Organizovaný zločin priamo súvisí s korupciou, ktorá je jeho základným stavebným prvkom.
6)
Prvotným podnetom na hlbšie zamyslenie sa nad uvedeným problémom bola skôr zverejnená správa Transparency International Slovensko
7)
z augusta 2014 (autori: Hukelová, Spáč a Šípoš), ktorá vznikla na základe analýzy súdnych rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vo veciach korupcie za roky 2012 až 2014 (239 prípadov). V uvedenej správe sa konštatuje, že "
až 48 percent všetkých úplatkov, ktoré sa dostali pred súd, boli úplatky nižšie ako 20 eur.
" Najnižším úplatkom v skúmaných rozhodnutiach súdu boli
dve eurá
za potvrdenie o práceneschopnosti!Ďalším impulzom, ktorý nás priviedol k napísaniu tohto článku, je vydanie rozporuplného uznesenia generálneho prokurátora
8)
, v ktorom sa konštatuje, že skutok spočívajúci v odovzdaní/prijatí drobnej finančnej hotovosti lekárovi ako prejavu vďaky za už poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nie je trestným činom. [...] konanie pacienta, ktorý prinesie lekárovi nejakú pozornosť ako vyjadrenie vďaky za už poskytnutú starostlivosť, či úspešne zvládnutú operáciu, možno akceptovať ako poskytnutie daru.
Hlavným dôvodom na spracovanie tohto článku bolo zverejnenie judikátu NS SR
9)
, v ktorom najvyšší súd uvádza, že
aplikácia tzv. materiálneho korektívu v prípadoch tohto druhu (v zásade) nie je prípustná
. Najvyšší súd dodáva, že u podplácajúcich pacientov (ktorí sú často v dôsledku svojej choroby náchylnejší urobiť čokoľvek a ak je to nutné, aj korumpovať) treba mimoriadne citlivo zvažovať, do akej miery by použitie § 10 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej aj "TZ") ako
ultima ratio
prostriedku trestnej represie nepopieralo legitímny celospoločenský záujem na nevyhnutnom potieraní tohto nebezpečného neduhu.Subsidiarita trestnej represie
Subsidiarita trestnej represie je historickou súčasťou trestného práva hmotného. Uplatňovala sa ako v podmienkach spoločnej československej právnej úpravy, tak aj neskôr v samostatnej slovenskej trestnoprávnej úprave. Na rozdiel od Českej republiky, kde je priamo vyjadrená v trestnom zákonníku
10)
, v slovenskom Trestnom zákone nebola a nie je explicitne vyjadrená, ale rešpektuje sa.
11)
Uvedenú zásadu uznáva aj Ústavný súd SR, ktorý konštatuje, že
"Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné."
12)
Formulácia, že trestné právo je