V príspevku autor zameria svoju pozornosť na problematiku správy skonfiškovaného majetku v trestnom konaní, ktorá je v odbornej literatúre analyzovaná len zriedkavo. Význam uvedenej problematiky nadobúda na dôležitosti s ohľadom na požiadavku generálnej a individuálnej prevencie kriminality prostredníctvom postihovania výnosov z nej. V prvej časti príspevku sa zameriava na súčasnú právnu úpravu správy skonfiškovaného majetku v Slovenskom právnom poriadku. Osobitne sa zaoberá subjektmi, ktoré vykonávajú v súčasnosti správu skonfiškovaného majetku a na to, aké prostriedky sú im dostupné v súvislosti s ich potenciálnym zužitkovaním. Okrem správy skonfiškovaného majetku sa v stručnosti zameriava aj na správu zaisteného majetku, ktorá má blízko k správe skonfiškovaného majetku.
In this article, the author focuses on the issue of the administration of confiscated property in criminal proceedings, which is rarely, if ever, analysed in professional literature. The importance of this issue is growing in lghtofthe requirement for general and individual crime prevention through the prosecution of proceeds from crime. In the first part of the article, we will focus on the current administration of confiscated property in the Slovak legal system. In particular, we will look at the entities that currently administer confiscated property and the means available to them in connection with its potential utilization. In addition to the administration of confiscated property, we will also briefly focus on the administration of seized property, which is closely related to the administration of confiscated property.
KUN, G.: Správa skonfiškovaného majetku (1. časť); Justičná revue, 78, 2026, č. 2, s. 125 – 137.
Kľúčové slová:
konfiškácie, trestné konanie, správa, zaistenie majetku.
Key words:
confiscation, criminal proceedings, administration, seizure of property.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu; zákon č. 312/2000 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov a o zmene niektorých zákonov.
Úvod
"Zločin sa nevypláca"; to je jedna zo základných téz a myšlienok moderného, ale aj tradičného trestného práva. V slovenskom trestnom práve je daná myšlienka reflektovaná napríklad v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok"), podľa ktorého by výnosy z trestnej činnosti mali byť odňaté. Na zabezpečenie daného účelu poskytuje trestné právo orgánom činným v trestnom konaní, súdom právomoc zaistiť, resp. skonfiškovať výnosy získané z trestnej činnosti, ako aj prostriedky využité v súvislosti so spáchaním trestnej činnosti. Pri zaistení dochádza k nútenému obmedzeniu užívacieho práva k majetku obvineného, resp. tretej osoby, na ktorú bol majetok obvinenej osoby prevedený s tým, že nedochádza k zmene v osobe vlastníka.
1)
Cieľom správy zaisteného majetku je zabezpečenie zaisteného majetku pred jeho zničením, poškodením, stratou, zneužitím alebo iným znehodnotením.
2)
Pri konfiškácii už nedochádza len k obmedzeniu majetkových práv, ale aj k ich samotnému odobratiu obvinenému alebo tretím osobám, v prospech štátu. Konfiškácia je všeobecným pojmom na označenie takéhoto odobratia majetkových práv a v rámci Slovenského trestného práva mu zodpovedajú tresty prepadnutia veci a majetku, ako aj ochranné opatrenia - zhabanie veci a zhabanie časti majetku. Cieľom konfiškácie nie je len potrestanie páchateľa, ale aj revitalizácia skonfiškovaného majetku, buď jeho odpredajom alebo jeho ďalším využitím.
Aj napriek snahám o postihovanie majetku asociovaného s trestnou činnosťou je efektivita konfiškácií na nízkej úrovni. Podľa štatistických údajov európskej komisie z roku 2021 bola celková hodnota výnosov len organizovanej kriminality odhadovaná vo výške až 139 miliárd eur.
3)
Pričom miera úspešne skonfiškovaného majetku sa pohybovala okolo 1 až 2 %.
4)
Odhliadnuc od majetku, ktorý nemôže byť revitalizovaný a musí byť zničený z dôvodu jeho rýchlej skazy alebo rizika, ktoré predstavuje pre okolie a ľudí, je takéto nízke percento skonfiškovaného majetku z celkového množstva výnosov neprijateľnou skutočnosťou.
Popri iných dôvodoch, ktoré zapríčiňujú neefektívnosť súčasného konfiškačného zriadenia zastávame názor, že jeden z nich spočíva v samotnej neefektívnej správe skonfiškovaného majetku zo strany štátnych autorít. Aj napriek tomu, že skonfiškovaný majetok vyžaduje osobitnú formu správy s ohľadom na skutočnosť, že takýto majetok by sa mal čo najskôr revitalizovať. Väčšina štátov vôbec neupravuje osobitnú formu správy pre skonfiškovaný majetok a pri jeho správe uplatňuje generálne provízie týkajúce sa správy štátneho majetku ako takého. Nie je to inak ani v rámci Slovenskej republiky, kde správa skonfiškovaného majetku je prerozdelená medzi viacero štátnych orgánov a nemá osobitnú právnu úpravu, diferentnú od právnej úpravy správy štátneho majetku. V tomto článku by sme sa chceli zamerať na správu skonfiškovaného majetku v rámci Slovenskej republiky, či v rámci okolitých štátov. Okrem opisu fungovania rôznych modelov správy skonfiškovaného majetku v národných úpravách by sme chceli poukázať aj na rôzne nedostatky, ktoré existujú v súčasnej legislatívnej úprave správy skonfiškovaného majetku. V neposlednom rade v závere nášho článku by sme radi navrhli potencionálne legislatívne zmeny v oblasti správy skonfiškovaného majetku s cieľom zvýšenia efektívnosti konfiškácií v rámci Slovenskej r