doc. et doc. JUDr. Ján Šanta, PhD., LL.M., MBA, MSc.

Publikácia s názvom ADOLF ZÁTURECKÝ z edície Významní slovenskí právnici autora doc. JUDr. Jozefa Vozára, CSc., bola vydaná ako výsledok riešenia grantu VEGA č. 2/0097/24 pod názvom Významný slovenský právnik Adolf Záturecký - zakladateľ slovenskej právnej terminológie, a je tak treťou publikáciou tohto autora vychádzajúcou v edícii Významní slovenskí právnici (prvá publikácia bola venovaná Vladimírovi Fajnorovi, druhá Augustínovi Ráthovi).

Predmetom recenzie je monografia s názvom Machinácie pri verejnom obstarávaní, spracovaná kolektívom autorov pod vedením uznávaného odborníka, tak teoretika (vysokoškolského pedagóga), ako aj praktika (advokáta) v oblasti trestného práva prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD. Rovnaké konštatovanie platí pre ďalšieho skúseného člena tohto autorského kolektívu doc. JUDr. Mareka Kordíka, PhD., LL.M. (vysokoškolský pedagóg a príslušník Prezídia PZ) a sčasti, ako praktika, aj pre JUDr. Ondreja Repu, PhD., prokurátora Generálnej prokuratúry SR.

Úvodom tohto textu je potrebné konštatovať, že recenzovaná kniha je spracovaná nielen na vysokej odbornej a faktografickej úrovni, čo vyplýva z ďalej uvádzaných kapitol, ale aj veľmi pútavou čitateľskou formou približuje takú zložitú a dynamickú problematiku, akou je trestné právo v širokých historických a spoločenských udalostiach, navyše, od jej najstarších prvopočiatkov.

Predmetný komentár od autorov prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD., a JUDr. Stanislava Mihálika, PhD., uznávaných pedagógov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, je zameraný na komentovanie a výklad 32 paragrafov zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nakladateľstvo C. H. Beck, s. r. o., organizačná zložka, 2023, strán 190, ISBN: 978-80-8232-040-7

V článku sa autori zameriavajú na analýzu kapitálového podvodu, ktorému je v slovenskej literatúre venovaný minimálny priestor, aj keď škody ním spôsobené sa pohybujú až v miliónoch eur. Ako kazuistika boli vybrané prípady s medzinárodným dosahom, ktoré sú analyzované z historickej a medzinárodnej perspektívy. Trestný čin kapitálového podvodu je ďalej analyzovaný z pohľadu § 224 Trestného zákona a súvisiacich právnych noriem. Záverom autori konštatujú, že táto forma kriminality bola po nadmernej aktivite nebankových subjektov po roku 2000 minimalizovaná z dôvodu sprísnených regulácii finančného trhu.  

Praha: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., 2023 strán 363, ISBN: 978-80-7400-933-4

Autori nadväzujú na ich štyri skoršie príspevky na tému virtuálne meny, publikované v Justičnej revue v roku 2022 v číslach 2, 3, 4 a 10 a na ďalšiu publikačnú činnosť k tejto téme. Zaoberajú sa najnovšími trendmi a spôsobmi páchania počítačovej a ďalšej trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami. Konkrétne svoju pozornosť zameriavajú na dosahy krachu burzy FTX, na ransomware, iné formy malvereu, dark net a NFT. Poskytujú tiež prehľad o výške spôsobených škôd takouto trestnou činnosťou. Záverom konštatujú dôležitosť právnej regulácie daného odvetvia a naznačujú legislatívne aktivity v tomto smere.1)

Úvod Pod pojmom verejné obstarávanie je potrebné rozumieť pravidlá a postupy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení o verejnom obstarávaní (ďalej aj "ZVO"), ktorými sa zadávajú...

V predmetnom príspevku jeho autor nadväzuje na predchádzajúce dva príspevky publikované v spoluautorstve v Justičnej revue č. 10/2018 a č. 6-7/2019. Obsahom textu tohto článku je uvádzaná právna úprava Francúzska, Španielska, Portugalska, Cypru, Belgicka a Luxemburska. Autor tak uzatvára predmetnú komparatistiku danej problematiky so zameraním na to, ktorý z porovnávaných štátov má špeciálnu právnu úpravu ochrany a sankcionovania poškodenia finančných záujmov EÚ a ktorá právna úprava je, naopak, všeobecná. Odhliadnuc od uvedených rozdielností možno konštatovať, že v Európskej únii prevažuje naznačená všeobecná právna úprava, a teda nie je nevyhnutnosťou chrániť finančné záujmy EÚ špeciálnymi trestnoprávnymi ustanoveniami tak, ako je to napr. v prípade Slovenskej republiky alebo Českej republiky.

V predkladanom príspevku autor hodnotí právnu úpravu a históriu trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ, ktorý bol do Trestného zákona zakotvený od 1. 9. 2002. Zameriava sa tiež na jeho štatistické ukazovatele počas tohto obdobia, aktuálne aplikačné problémy, judikatúru a na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z dvadsaťročného obdobia existencie tohto trestného činu.

V predmetnom príspevku sa autori zameriavajú na tému manipulácie s trhom, ktorej je v právnickej literatúre venovaná menšia pozornosť. Ide pritom o problematiku, ktorá v sebe spája mnohé aspekty.Autori sa preto zameriavajú len na niektoré z nich, pričom dôraz kladú na medzinárodné aspekty, v rámci ktorých popisujú najmä legislatívu Európskej únie a pre porovnanie tiež právnu úpravu USA, ako aj jednotlivé formy manipulácie trhu vo svete. Ďalším analyzovaným aspektom je vnútroštátny právny aspekt, s dôrazom na trestnoprávnu úpravu Slovenskej republiky, konkrétne na § 265a Trestného zákona a na súvisiace právne normy upravujúce cenné papiere a obchodovanie s nimi. Zároveň konštatujú, že doposiaľ v SR nebola zaznamenaná niektorá z uvádzaných typických foriem zneužívania finančného trhu.

V predkladanom príspevku sa autori sústreďujú na procesnú stránku virtuálnych mien. Pozornosť venujú právnej úprave zaistenia virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku. V nadväznosti na toto ustanovenie následne poukazujú na ďalšie súvisiace ustanovenia Trestného poriadku a popisujú praktické aspekty zaisťovania virtuálnych mien. Pozornosť venujú tiež medzinárodným aspektom tejto problematiky s dôrazom na analýzy virtuálnych mien realizovaných súkromnými spoločnosťami, bez ktorých je ich stopovanie a zaisťovanie v zásade nemožné.

V predkladanom príspevku sa jeho autori po piatich rokoch účinnosti zákona č. 91/2016 Z. z. v platnom znení o trestnej zodpovednosti právnických osôb zameriavajú na jeho dva aspekty.Prvým z nich je kvantitatívny aspekt, v rámci ktorého približujú ročné štatistiky stíhania právnických osôb, pričom autori zisťujú, že ide o stúpajúcu tendenciu, pričom najčastejšie sú právnické osoby stíhané za daňové trestné činy a najčastejšie ukladaným je peňažný trest. Druhým je kvalitatívny aspekt, v rámci ktorého autori spracovávajú novelizácie tohto zákona a viaceré aplikačné problémy, najmä otázku retroaktivity, okolností vyvodzovania trestnej zodpovednosti, konanie v mene právnickej osoby a ďalšie.

V predmetnom príspevku jeho autori svoju pozornosť zameriavajú na problematiku trestu prepadnutia majetku, ktorý je v odbornej literatúre analyzovaný len zriedkavo. Jeho význam a frekvencia však v poslednom období nadobúdajú na aktuálnosti najmä v súvislosti s odsúdením viacerých obžalovaných za trestné činy korupčno-ekonomickej povahy a za ich účasť v zločineckých skupinách. Autori sa v súvislosti s týmto trestom sústreďujú na jeho históriu, porovnanie s právnou úpravou v trestných zákonoch niektorých iných štátov EÚ a na správu majetku, ktorý je predmetom tohto trestu.

V predkladanom príspevku sa venujeme ďalším aspektom trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami, konkrétne vo svetovom meradle, a naznačujeme možnosti jej odhaľovania, čím reagujeme na niektoré nesprávne úvahy o úplnej anonymite virtuálnych mien. Nadväzujeme tak na dva naše predchádzajúce príspevky publikované v  tomto periodiku tohto roku.Venujeme pozornosť najmä súvislostiam využívania virtuálnych mien s praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu, obchodovaním na darknete (najmä s drogami), obchodovaním s ľuďmi, zneužívaním detí, cryptojackingom a vydieraním.

Autori sa zameriavajú na niektoré aktuálne trendy investovania do virtuálnych mien s dôrazom na niektoré riziká. Týmito rizikami sú riziká ekonomické, ako aj trestnoprávne. V tejto súvislosti autori poukazujú na niektoré konkrétne prípady už evidovanej trestnej činnosti vo svete. Tieto prípady kvalifikujú podľa Trestného zákona Slovenskej republiky, modelovo tak vytvárajúc prípady, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť aj v SR.

V predkladanom príspevku sa jeho autori venujú pre slovenskú legislatívu i ekonomiku novému fenoménu, ktorým sú virtuálne meny. Pozornosť venujú základným pojmom, ktoré musia byť zohľadnené v legislatívnom procese a ktoré doposiaľ  z tejto oblasti najmä v právnom prostredí SR nie sú bežne používané. Autori sa zameriavajú na legislatívne aktivity Európskej únie a obdobné aktivity ďalších subjektov, s dôrazom na problematiku tzv. prania špinavých peňazí. Približujú tiež niektoré právne normy platné v Slovenskej republike, obsahom ktorých je pojem virtuálna mena alebo súvisiace pojmy.