Predmetný komentár od autorov prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD., a JUDr. Stanislava Mihálika, PhD., uznávaných pedagógov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, je zameraný na komentovanie a výklad 32 paragrafov zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Autori sa úvodom sústreďujú na základné ustanovenia, § 1 a § 2 tohto zákona, upravujúce najmä pôsobnosť Generálnej prokuratúry SR, jej úlohy v medzinárodnom meradle, ako aj na rozsah a účel poskytovania informácií z registra trestov.
Tieto ustanovenia, rovnako ako ďalej uvedené, sú spracované v kontexte súvisiacich ustanovení tohto zákona, súvisiacich právnych predpisov (Trestný poriadok, Ústava SR, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o pobyte cudzincov, zákon o prokuratúre a iné) a súvisiacich medzinárodných právnych predpisov [nariadenie GDPR, nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, nariadenie č. 2019/816, smernica 2019/884, Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach a mnohé ďalšie].V ďalších ustanoveniach s názvom Podklad evidencie, § 3 až § 8, autori analyzujú informácie o osobách a spáchaných trestných činoch, získaných zo zákonom stanovaných zdrojov (trestných listov, správ, písomných oznámení a ďalších informácii), pojem trestný list, správy o jednotlivých právoplatných rozhodnutiach, povinnosti súdov a povinnosti ďalších subjektov voči Generálnej prokuratúre SR, ak evidujú zmenu osobných údajov.
Obsahom komentára v ustanoveniach zákona o registri trestov sú: v jeho § 9 výklad úschovne dokumentácie, v § 10 výklad nahliadnutia do elektronickej podoby záznamov registra trestov a v § 11 výklad okruhu verejných listín, konkrétne výpisu z registra trestov, špecializovaného výpisu z registra trestov a odpisu z registra trestov.
V ustanoveniach § 12 až § 14 tohto zákona autori komentujú a vykladajú výpis z registra trestov, v § 15 výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, v § 16 špecializovaný výpis z registra trestov, v § 17 osobitné ustanovenia o podávaní žiadostí na zastupiteľskom úrade a v § 18 spoločné ustanovenia pre výpisy z registra trestov.
Odpis z registra trestov je predmetom výkladu § 19 až § 20.
Výklad § 21 citovaného zákona sa sústreďuje na oprávnené osoby, ktorým sa vydávajú spomínané odpisy a výpisy z registra trestov.
V § 22 a v § 23 autori čitateľovi vykladajú ustanovenia o biometrii, štátnom príslušníkovi tretej krajiny a o vydávaní mu výpisov a odpisov z registra trestov na základe jeho žiadosti.
Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie je predmetom výkladu § 24 až § 26.
Nakoniec v § 27 až § 32 zákona o registri trestov sa jeho autori zameriavajú na spoločné, prechodné, splnomocňovacie a záverečné ustanovenia.
Z takéhoto obsahu uvedeného komentára zákona o registri trestov je zrejmé, že výklad problematiky registra trestov je v nej spracovaný relatívne komplexne a prehľadne, a to tak z hľadiska teoretického, ako aj z hľadiska praktického a za využitia konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, najmä nálezov Ústavného súdu SR zo 17. novembra 1998, sp. zn. PL. ÚS 12/98, a z 20. mája 2009, sp. zn. PL. ÚS 15/06, rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2008, sp. zn. 4 Obdo 32/2007, a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 5 Tdo 32/2012.
Predmetná problematika je spracovaná tiež na báze mnohých medzinárodných dohovorov, dohôd, Charty základných práv EÚ, nariadení, smerníc EÚ, rámcových rozhodnutí a hľadania prienikov zákona o registri trestov s Ústavou SR a početnými súvisiacimi vnútroštátnymi zákonmi.
Hoci nemožno spochybňovať kvalitný obsah tohto komentára, je potrebné uviesť, že k jeho ešte vyššej kvalite by prispela hlbšia analýza jednotlivých jeho ustanovení v kontexte početne citovanej literatúry, sumarizovanej na stranách 82 až 86 komentára, vrátane preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, t.j. rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú.v. EÚ L 93, 7.4.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019 (Ú.v. EÚ L 151, 7.6.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011).
Prínosným pre tento komentár by bol aj historický kontext danej problematiky, čím by bol za využitia historickej metódy pochopený jej širší a hlbší kontext.
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že právna úprava registra trestov má svoju bohatú, viac ako storočnú históriu, siahajúcu minimálne k nariadeniam uhorského ministerstva spravodlivosti zo dňa 15. októbra 1908 č. 24300/1908, zo dňa 20. novembra 1908 č. 27000/1908 a zo dňa 20. decembra 1913 č. 66200/1913, upravujúcim tzv. individuálne listy sčítacie (odlišná právna úprava tejto problematiky platila na vtedajšom území Čiech, a to v rokoch 1853 až 1873).
S účinnosťou od 1. januára 1923 bolo prijaté nariadenie vlády Československej republiky č. 198/1922 Sb. o evidencii súdnych previnilcov a zbieraní dát na účely kriminálnej štatistiky. Toto rozsiahle nariadenie pozostávalo z 52 paragrafov rozdelených do šiestich častí. O precíznosti tejto právnej úpravy svedčí aj tá skutočnosť, že bola novelizovaná len nariadením vlády č. 171/1927 Sb., ktoré zrušovalo pôvodný § 37 (upravujúce ukladanie vyradených útržkov evidenčných listov) a bola zrušená až nariadením ministerstva spravodlivosti č. 117/1950 Zb. o registri trestov, s jeho účinnosťou od 1. augusta 1950.
Odhliadnuc od uvedeného, autormi spracovaný komentár zákona o registri trestov je originálnou publikáciou na slovenskom knižnom trhu a prvým takýmto jeho vydaním, ktoré dáva veľmi vhodný základ pre hlbšie spracovanie danej problematiky.
Pre svoju originalitu je predmetný komentár určený širšiemu okruhu čitateľov najmä z oblasti aplikačnej praxe, osobitne sudcom a prokurátorom, ale aj iným subjektom vrátane právnických osôb, subjektom pracujúcim s deťmi a mládežou, bezpečnostným orgánom a tiež osobám participujúcim na legislatívnom procese.