Slovenská a nemecká justícia recenziou: Joachim Wagner: Ende der Wahrheitssuche Justiz zwischen Macht und Ohnmacht. C. H. Beck. München 2017 2. časť

Wagner uvádza, že pre prieťahy v súdnych konaniach bolo Nemecko medzi rokmi 1959 až 2012 v 102 prípadoch odsúdené Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý v roku 2010 konštatoval, že prieťahy v súdnych konaniach majú v Nemecku systematický charakter a vyzval Nemecko, aby do roka vytvorilo právne nástroje riešenia týchto pro­blémov. Už v novembri 2011 bol prijatý ¹⁾. Zákon ustanovil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní správe súdov. Podanie takejto sťažnosti je podmienkou na to, aby sťažujúca strana mohla podať žalobu o odškodnenie vzniknutých prieťahov. Napriek prijatiu zákona sa dĺžka jednotlivých súdnych konaní neznížila a došlo k miernemu nárastu priemernej dĺžky konaní. Zákon neviedol k masívnej vlne podávania žalôb o odškodnenie prieťahov v konaní. Len v prípade 9% sťažností na prieťahy došlo aj k podaniu žaloby o ich odškodnenie. Tento jav je vysvetľovaný tým, že strany sú už prebiehajúcim konaním zaťažené takou ujmou, ktorá ich odrádza od ďalšieho súdneho konania. Pre nízku hodnotu sporu nie je žaloba o náhradu prieťahov atraktívna pre advokátov. Podľa správy spolkovej vlády z 88 skončených konaní o týchto žalobách bolo len v 30 veciach žalobám vyhovené. Pritom je odškodnenie limitované sumou 1 200 eur za rok prieťahov v súdnom konaní. Žalobcom boli priznané len sumy medzi 3 300 a 7 800 eur a za prvé dva roky účinnosti zákona spolkové krajiny zaplatili na odškodneniach len 54 600 eur, čo Wagner považuje za smiešnu sumu v porovnaní s ujmou, ktorá bola spôsobená stranám konania.

predovšetkým v rodinných veciach prejednávaných na prvom stupni súdnictva a v stavebných, dopravných veciach a veciach zodpovednosti za nesprávnu zdravotnú starostlivosť, ktoré sú prejednávané na krajinských súdoch. Príčinou je, podľa Wagnera, že predsedovia súdov v prípade podania sťažnosti na prieťahy v konaní nemajú vôľu vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti prichádzať do konfliktu so sudcovskou nezávislosťou. Na druhej strane, predseda jedného z vrchných krajinských súdov, ktorý systematicky, často aj nahliadnutím do spisov, kontroluje dôvodne podané sťažnosti, uvádza, že

Nemecký model riešenia prieťahov v súdnych konaniach vyvodzovaním zodpovednosti štátu sa od slovenského odlišuje osobitnou a systematickejšou konštrukciou, ktorá zo sťažnosti na prieťahy v konaní a následnej žaloby vytvára . Slovenská ochrana účastníka konania pred prieťahmi je v prvom kroku na predsedovi súdu. Tento nástroj splýva do ochrany celkom inej a značne indiferentnej hodnoty zásad dôstojnosti súdneho konania. Predstava o predsedovi súdu ako všemocnej a osobitnej inštancii často vedie k tomu, že . Okrem toho, v poslednej judikatúre slovenského ústavného súdu dochádza k jasnej konštrukcii, podľa ktorej sa predchádzajúca sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi súdu považuje za podmienku úspešného uplatnenia práva prostredníctvom ústavnej sťažnosti.

Na druhej strane je zrejmé, že v porovnaní so slovenskými podmienkami nemeckému prístupu chýba systematické riešenie problémov prieťahov. Absentuje centrálna autorita, ktorá nielen o prieťahoch rozhoduje, ale sa ich snaží v jednotlivých prípadoch riešiť, a to nielen vydaním rozhodnutia a priznaním primeraného zadosťučinenia, ale aj ďalším sledovaním vývoja konania.²⁾To, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o ústavných sťažnostiach na prieťahy v relatívne ustálených predstavách o tom, čo treba považovať za prieťah a ako ho treba priznaním zadosťučinenia odškodniť, vedie k väčšej pripravenosti strán konania riešiť prieťahy týmto ústavnoprávnym a relatívne ľahko dostupným prostriedkom. tak, ako to je v Nemecku. Represia sa však nikdy nemôže stať všemocným riešením a otázkou zostáva to, akým spôsobom by sa na riešení prieťahov v súdnych konaniach mala zúčastniť správa slovenských súdov na všetkých jej stupňoch.

. V konečnom dôsledku tak v Nemecku, ako aj na Slovensku je jednou zo základných príčin neskončenia prieťahov častá zmena sudcov v dlhoročne neskončených konaniach. Okrem toho, k dĺžke konaní prispieva aj konanie strán povzbudené širokým vnímaním ich procesných práv, ktoré sú sprevádzané obavami súdu rozhodnúť vo veci samej. Wagner sprostredkovane cituje advokáta: Podobné krédo si ľahko môže zobrať za svoje aj slovenský advokát, či už pri obhajobe v trestných veciach, alebo v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Aj nemecká justícia Pritom sudcov na také konanie motivujú aj správou súdov vytvorené štatistické prístupy, ktoré sledujú ich výkonnosť podľa počtu rozhodnutých vecí mesačne alebo ročne, nie podľa toho, aký dlhý čas spisy ležia v skriniach ich kancelárií. Uprednostnenie rozhodnutia v 20 veciach spotrebiteľských zaplatení na úkor efektívneho postupu v spore o náhradu škody, určenia vlastníctva alebo vysporiadania spoluvlastníctva je jednou zo základných príčin dôvodne konštatovaných prieťahov v súdnych konaniach. Celkom absentuje nastavenie a kontrolovanie pracovnej metódy Správa súdnictva slovenských sudcov hodnotí inak ako slovenské súdnictvo hodnotí Európska únia.

V Nemecku dostane na vybavenie civilný sudca ročne priemerne 575 vecí, pričom najväčší rozdiel je medzi sudcom v Brémach, ktorý dostane 634 vecí, a jeho kolegom v Durínsku, ktorému sa pridelí 492 vecí. Už ten