Slovenská a nemecká justícia recenziou: Joachim Wagner: Ende der Wahrheitssuche Justiz zwischen Macht und Ohnmacht. C. H. Beck. München 2017 1. časť

JUDr. Robert Šorl PhD.

Vydáno: 01. 12. 2017 30 minút čítania

Slovenská žurnalistika sa nevyhýba problémom slovenskej justície. Mediálna kritika postupov prokuratúry a súdov so senzačnými titulkami, správy o disciplinárnych konaniach sudcov a seriózne sa tváriace analýzy problémov právneho a justičného života s vyjadreniami politikov a právnikov, no s minimálnym zapojením sudcov, tvoria obraz slovenskej justície, ktorý je hlavným a často jediným prameňom názoru verejnosti na súdnu moc. Obraz, ktorý slovenská justícia považuje prinajlepšom za skresľujúci a odmieta ho. K súdnej moci by médiá nemali pristupovať inak ako k politickým mociam. Opačný prístup by bol popretím demokracie a úlohy štvrtej moci. Je tomu tak aj v Nemecku, kde novinár vydal samostatnú knižnú publikáciu o problémoch súčasnej nemeckej justície. Justície vyspelejšej. Justície, ktorá pracuje v omnoho väčšej a demokraticky silnejšej spoločnosti, ktorej právo a justičný systém je výsledkom desaťročí trvajúceho kontinuálneho vývoja prerušeného vo veľkej časti krajiny len 13 rokmi nacistického režimu. Napriek tomu, nejde o dokonalú justíciu, ale o justíciu vyvolávajúcu vlnu kritiky, ktorá sa v mnohých smeroch podobá tej slovenskej. Tento článok je pokusom o vyjadrenie niektorých problémov slovenskej justície voľným a formou nezviazaným porovnaním s problémami nemeckej justície prezentovanými v publikácii Joachima Wagnera.

SLOVENSKÁ A NEMECKÁ JUSTÍCIA RECENZIOU: JOACHIM WAGNER: ENDE DER WAHRHEITSSUCHE JUSTIZ ZWISCHEN MACHT UND OHNMACHT. C. H. BECK. MÜNCHEN 2017 1. ČASŤ

JUDr.

Robert

Šorl

PhD.

predseda Okresného sudu Prievidza

Joachim Wagner (1943) je nemecký žurnalista a promovaný právnik. Po absolvovaní právnických štúdií, na začiatku sedemdesiatich rokov minulého storočia, pracoval ako asistent profesora pre trestné právo a poradca úradu spolkového kancelára. Vydal viacero monografií z oblasti trestného práva.¹⁾ V roku 1979 sa stal politickým redaktorom pre viaceré nemecké médiá a ako novinár pracuje doteraz.²⁾Už len provokujúcim názvom zaujmú jeho posledné dve publikácie, ktoré sa zaoberajú stavom nemeckých právnických povolaní. V oblasti advokácie to je publikácia "

Pozor advokát! Povolanie medzi mamonou a morálkou

" z roku 2014³⁾a v oblasti justície publikácia

"Koniec hľadania pravdy - Justícia medzi mocou a bezmocnosťou"

z roku 2017.⁴⁾

Slovenského čitateľa, osobitne sudcu, zaujme predovšetkým druhá publikácia, ktorá sa snaží opísať

stav nemeckej justície v súčasnosti, a to na 270 stranách textu s rozsiahlymi odkazmi na použité zdroje.

Súdne rozhodnutia a štatistiky, oficiálne a literárne správy o stave súdnictva a predovšetkým rozhovory so sudcami, predstaviteľmi správy súdov a advokátmi sú základným prameňom zistení autora. Zoznam použitej literatúry a poznámkový aparát publikácie má 23 strán. Publikácia sa začína otázkou, či v Nemecku vzniká nová právna kultúra, v ktorej vysoké zaťaženie sudcov a štátnych zástupcov a zmena ich prístupu mení tradičné rozhodovanie zamerané na hľadanie pravdy na rozhodovanie zamerané na riešenie konfliktov dohodou. Publikácia je tiež na stránkach vydavateľstva uvedená tézou, ktorá vyplynula z takmer 200 rozhovorov autora so sudcami, štátnymi zástupcami a advokátmi a podľa ktorej by zaťaženie justície mohlo byť len nesprávnou predstavou, ak by bola práca spravodlivejšie rozdelená. Popritom však autor okrem týchto dvoch naznačených tém rozoberá aj množstvo ďalších parciálnych otázok súčasnej nemeckej justície.⁵⁾

Publikácia upútava aj s ohľadom na to, že i slovenská justícia "plače" nad svojím verejným obrazom a zdôrazňuje, že tento je deformovaný publikovaním negatívnych správ o jej činnosti bez poznania jej pozitívnych stránok a skutočného stavu. Ešte viac zaujmú jednotlivé zistenia a názory

autora, ktorého právnická a žurnalistická skúsenosť prevyšuje nielen ktoréhokoľvek slovenského novinára, ale aj mnohých právnických akademikov.

A to najmä z dôvodu, že v mnohých smeroch sú obrazmi stavu slovenskej justície, no v mnohom sú opisom celkom inak organizovaného a fungujúceho justičného systému. V konečnom dôsledku, spôsob uvažovania, metódy hodnotenia a názory autora musia vzbudiť pozornosť každého, kto by sa chcel na hlbšej úrovni zaoberať stavom slovenskej justície, ktorý konštruktívne nevie ohodnotiť žiaden zo zúčastnených subjektov. Nedostatočná a politicky obmedzená kritika slovenského justičného systému vedie k takmer 30 rokov trvajúcej kontinuálnej reforme bez badateľných výsledkov.

Autor je vo vzťahu k problémom nemeckej justície nevyberavý.

Volí nepríjemné až delikátne témy, ktoré opisuje v samostatných kapitolách na približne 70 stranách

. Už len z názvov kapitol je zrejmé, že jeho postoj k všeobecným otázkam postavenia súdnej moci v Nemecku nie je prejavom jeho kolegiálneho právnického alebo vedeckého nastavania, ale skôr občianskeho a kriticky žurnalistického prístupu. Konflikt sudcov a po

Máte predplatné? Prihláste sa