JUDr. Robert Šorl, PhD.

Slovenské civilné procesné právo bolo v roku 2015 rekodifikované. Jeho normy boli čiastočne zmenené, no predovšetkým inak usporiadané do samostatných čiastkových kódexov, a to Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Boli vytvorené viaceré nové konštrukcie inštitútov procesného práva. V našom rodinnom procese však zostalo zachované riešenie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého sa s konaním o rozvod manželstva spája konanie o úpravu práv a pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Odôvodnenie tohto postupu bolo celkom jednoduché a naznačuje, že prípadný iný prístup ani nebol predmetom bližších úvah. Dôvodová správa stroho uvádza, že „predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode“.1 Viaceré ustanovenia nášho procesného práva sú predmetom kritiky a návrhov na zlepšenie. Izolované diskusie však k legislatívnym návrhom nevedú. Práve táto konštrukcia sa však na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia Národnej rady SR stala predmetom legislatívneho procesu. Tento príspevok je vysvetlením v súčasnosti platnej normy prostredníctvom jej historicko-právnej analýzy a porovnania s inými riešeniami vzťahu rozvodového konania na jednej strane a opatrovníckeho či poručenského konania na druhej strane.

Špecializované rodinné súdy či skôr špecializovaní rodinní sudcovia sú „bestsellerom“ úvah o slovenskej justícií v mediálnej a aj v politickej rovine. Predmetom tohto príspevku je pokus o bližšiu analýzu efektivity či neefektivity systému slovenského rodinného súdnictva zhodnotením súčasného politicko-mediálneho, len čiastočne odborného diskurzu, a to porovnaním s výsledkami slovenských súdov pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy. Autor štúdie sa snažil zbaviť svojho subjektívneho pohľadu. Ide o civilného sudcu, ktorému je prideľovaná rodinná agenda, a o predsedu pomerne veľkého okresného súdu, na ktorom je rodinná agenda vybavovaná v rovnakom pomere všetkými civilnými sudcami. Na druhej strane sa štúdia zaoberá metódami rodinných súdov pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Príspevok sa osobitne vyporiadava s eufóriou, ktorá sprevádza propagáciu a zavádzanie Cochemského modelu. Štúdia je rozpracovaním téz z predchádzajúceho článku. Argument prehlbovania špecializácie sudcov (osobitne rodinných sudcov) ako nevyhnutnej požiadavky zlepšenia kvality slovenského súdnictva sa nezdôvodnene bez ďalšieho prijíma ako nevyhnutný prvok úspechu súdnej reformy. Rodinná agenda je oproti iným agendám vybavovaná relatívne rýchlo. Najdlhšie sú však rodinné veci vybavované na väčších a špecializáciu na rodinné veci umožňujúcich súdoch, zatiaľ čo kraje s relatívne veľkým počtom malých súdov bez možnosti špecializácie vybavujú rodinnú agendu rýchlejšie. Úspešné vyriešenie rodinnej veci vyžaduje, aby sa konanie zbavilo zbytočných písomných kontradiktórnych prvkov a vo veci došlo ku skorému nariadeniu pojednávania. Hľadanie správneho prístupu riešenia rodinnej veci sa zbytočne zahmlieva symbolom Cochemského modelu. S tým spojená požiadavka na ďalšieho psychológa v systéme slovenského justičného prostredia je ďalším prejavom rozpínavosti súdnej moci vedúcej k hypertrofii zúčastnených osôb na súdnom konaní bez jasného stanovenia účelu a obsahu ich činnosti.

Procesné kódexy na Slovensku a aj v Českej republike už viac ako sto rokov obsahujú jednoduché zákonné ustanovenie, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ustálený výklad vedie k záveru, že žalobca, ktorý sa domáhal zaplatenia 1 000 eur a bol sčasti o 750 eur úspešný a sčasti o 250 eur neúspešný a ktorému vznikli trovy konania 100 eur, dostane náhradu trov konania 50 eur s tým, že žalovaný bez ohľadu na to, či mu vôbec nejaké trovy vznikli, nedostane žiadnu náhradu. Tento ustálený výklad vedie aj k záveru, že ak by žalobcovi v rovnakom konaní nevznikli žiadne trovy, no žalovanému vzniknú trovy 100 eur, žalovaný nedostane žiadnu náhradu svojich trov konania. Predmetom tohto príspevku je pomenovanie prameňa a preskúmanie správnosti tejto nepochybne ustálenej, nie však nedotknuteľnej, súdnej praxe.

Predkladaný príspevok sa zaoberá problematikou procesných spoločenstiev, a to tak z pohľadu súčasnej úpravy, ako aj z komparatívneho pohľadu a z pohľadu legislatívneho vývoja. Autor v príspevku poukazuje na nedostatky právnej úpravy, ale aj na nekritické preberanie judikatúrnych a doktrinálnych záverov z obdobia socializmu, ktoré neraz vedie k nesprávnemu vnímaniu procesných spoločenstiev.

Predmetom tohto príspevku je komparatívne posúdenie navrhovanej právnej úpravy dopravného, resp. transportného práva vo zverejnenom návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka. Príspevok porovnáva návrh zákona nielen s doterajšou úpravu matérie dopravných vzťahov tak, ako je obsiahnutá v § 760 až 773 Občianskeho zákonníka, v § 601 až 629 Obchodného zákonníka, ale aj s ostatnými predkladateľom označovanými prameňmi novej úpravy záväzkového práva.

Správa CEPEJ z novembra 20171) a činnosť pracovných komisií2) zriadených následne ministerstvom spravodlivosti v tomto roku sú nepochybne najviac medializovanou analytickou činnosťou o slovenskej justícii od roku 1989. Žiadne iné texty, ktoré sa zaoberali naším súdnictvom, sa nestretli s takým záujmom médií. Rovnakej pozornosti sa dostáva aj pracovným skupinám pre špecializáciu súdov a sudcov, súdnu mapu, časové rámce, rodinnoprávnu agendu a hosťujúceho sudcu. Mediálny záujem je zvyšovaný komunikačnou aktivitou Ministerstva spravodlivosti SR. Výstupy však majú značne povrchný charakter. Idú v nastolenom trende, ktorého odkazom je, že súdnictvo je jeden z najdôležitejších problémov našej krajiny a slovenská politika je vždy pripravená ich riešiť. Úroveň však v zásade nevybočuje z kvality diskusie, ktorá je určovaná povrchným politickým a mediálnym diskurzom o problémoch slovenského súdnictva. Je povinnosťou slovenského sudcu, predsedu súdu a člena jednej z komisií sa k takýmto procesom vyjadriť.

SLOVENSKÁ A NEMECKÁ JUSTÍCIA RECENZIOU: JOACHIM WAGNER: ENDE DER WAHRHEITSSUCHE JUSTIZ ZWISCHEN MACHT UND OHNMACHT. C. H. BECK. MÜNCHEN 2017 2. ČASŤ JUDr. Robert Šorl PhD. predseda Okresného sudu...

Slovenská žurnalistika sa nevyhýba problémom slovenskej justície. Mediálna kritika postupov prokuratúry a súdov so senzačnými titulkami, správy o disciplinárnych konaniach sudcov a seriózne sa tváriace analýzy problémov právneho a justičného života s vyjadreniami politikov a právnikov, no s minimálnym zapojením sudcov, tvoria obraz slovenskej justície, ktorý je hlavným a často jediným prameňom názoru verejnosti na súdnu moc. Obraz, ktorý slovenská justícia považuje prinajlepšom za skresľujúci a odmieta ho. K súdnej moci by médiá nemali pristupovať inak ako k politickým mociam. Opačný prístup by bol popretím demokracie a úlohy štvrtej moci. Je tomu tak aj v Nemecku, kde novinár vydal samostatnú knižnú publikáciu o problémoch súčasnej nemeckej justície. Justície vyspelejšej. Justície, ktorá pracuje v omnoho väčšej a demokraticky silnejšej spoločnosti, ktorej právo a justičný systém je výsledkom desaťročí trvajúceho kontinuálneho vývoja prerušeného vo veľkej časti krajiny len 13 rokmi nacistického režimu. Napriek tomu, nejde o dokonalú justíciu, ale o justíciu vyvolávajúcu vlnu kritiky, ktorá sa v mnohých smeroch podobá tej slovenskej. Tento článok je pokusom o vyjadrenie niektorých problémov slovenskej justície voľným a formou nezviazaným porovnaním s problémami nemeckej justície prezentovanými v publikácii Joachima Wagnera.