Sudcovská nezávislosť

Úvod Sudcovské rady nepatria v odbornej a vedeckej právnickej literatúre k podrobne spracovaným témam, okrem ojedinelých príkladov. Sudcovské rady sú pritom jediným, hoci osobitným, prejavom záujmovej samosprávy, ktorý má...

rozhodnutie z 28. februára 2023 k sťažnostiam č. 40734/22 a 40803/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (nezávislosť a nestrannosť trestného konania)

rozsudok z 3. novembra 2022 k sťažnosti č. 32314/14 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie, právo na nestranný súd) v kontexte povinného odchodu do dôchodku veľvyslanca ako disciplinárnej sankcie preskúmanej Štátnou radou (Conseil d´État)

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

rozsudok z 25. novembra 2021 k sťažnosti č. 42149/17 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na nestranný súd)

rozsudok z 8. novembra 2021 k sťažnostiam č. 49868/19 a 57511/19 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte výkladu pojmu „nezávislý a nestranný súd ustanovený zákonom“ vo vzťahu ku Komore mimoriadneho prieskumu a verejných vecí Najvyššieho súdu Poľska

V komentovaných rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva aplikoval všeobecné východiská pre reštriktívny výklad možnosti orgánov verejno-politickej moci obmedziť slobodu prejavu sudcov, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie o reformách v súdnictve. Vybrané prípady poukazujú na to, že na jednej strane nemožno nedostatky v plnení sudcovských povinností, resp. povinností pri riadení súdov zakrývať zasahovaním do sudcovskej nezávislosti (prípad Donev) a na druhej strane zásahomdo slobody prejavu sudcu (o to viac ak ide o predsedníčku sudcovskej stavovskej organizácie) môže dokonca dôjsť až k svojvôli a zneužitiu práva orgánom verejno-politickej moci v zmysle čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (prípad Miroslava Todorova).

Aplikovanie testu pre „súd zriadený zákonom“, vytvoreného ESĽP v prípade Guðmudur Andri Ástraðsson, na novozriadenú disciplinárnu komoru poľského najvyššieho súdu. Problémom bolo vymenovanie jej sudcov poľskou najvyššou súdnou radou, ktorá podľa sťažujúcej sa advokátky nebola vytvorená na základe princípu oddelenosti súdnej moci od zákonodarnej a výkonnej.Podľa ESĽP novelizovaný zákon o najvyššej súdnej rade nielen odstránil reprezentatívny výber sudcov v tomto orgáne, ale zabezpečil aj pre zákonodarnú a výkonnú moc rozhodujúci vplyv na jej zloženie. Preto menovanie sudcov disciplinárnej komory poľského najvyššieho súdu týmto orgánom nezodpovedalo požiadavke súdu zriadeného zákonom v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Application of the “tribunal established by law” test created by the ECtHR in the case of Guðmudur Andri Ástraðsson to the newly established disciplinary chamber of the Polish Supreme Court. The issue at hand was the appointment of its judges by the Polish National Council of Judiciary, which, according to the applicant, was not created on the basis of the principle of separation of the judiciary from the legislative and executive. According to the ECtHR, the amended Act on the National Council of Judiciary not only removed the representative selection of judges for this body but also provided the legislature and the executive with a decisive influence on its composition. Therefore, the appointment of judges of the Disciplinary Chamber of the Polish Supreme Court by these bodies did not meet the requirement of a tribunal established by law within the meaning of Article 6(1) of the Convention.

Slovenská žurnalistika sa nevyhýba problémom slovenskej justície. Mediálna kritika postupov prokuratúry a súdov so senzačnými titulkami, správy o disciplinárnych konaniach sudcov a seriózne sa tváriace analýzy problémov právneho a justičného života s vyjadreniami politikov a právnikov, no s minimálnym zapojením sudcov, tvoria obraz slovenskej justície, ktorý je hlavným a často jediným prameňom názoru verejnosti na súdnu moc. Obraz, ktorý slovenská justícia považuje prinajlepšom za skresľujúci a odmieta ho. K súdnej moci by médiá nemali pristupovať inak ako k politickým mociam. Opačný prístup by bol popretím demokracie a úlohy štvrtej moci. Je tomu tak aj v Nemecku, kde novinár vydal samostatnú knižnú publikáciu o problémoch súčasnej nemeckej justície. Justície vyspelejšej. Justície, ktorá pracuje v omnoho väčšej a demokraticky silnejšej spoločnosti, ktorej právo a justičný systém je výsledkom desaťročí trvajúceho kontinuálneho vývoja prerušeného vo veľkej časti krajiny len 13 rokmi nacistického režimu. Napriek tomu, nejde o dokonalú justíciu, ale o justíciu vyvolávajúcu vlnu kritiky, ktorá sa v mnohých smeroch podobá tej slovenskej. Tento článok je pokusom o vyjadrenie niektorých problémov slovenskej justície voľným a formou nezviazaným porovnaním s problémami nemeckej justície prezentovanými v publikácii Joachima Wagnera.