Chylo, Juraj - Remeta, Rastislav - Šufliarska, Helga a kol.: Zákon o prokuratúre. Komentár Wolters Kluwer, 2025, strán 268, ISBN: 978-80-571-0742 - 2 (brož.) ISBN: 978-80-571-0743 - 9 (pdf)

Predmetný komentár pozostáva v zásade zo štyroch častí, v rámci ktorých - okrem samotného výkladu jednotlivých ustanovení, ktoré tvoria podstatu textu - jeho autori spracovávajú aj tieto jeho časti.

V prvej časti s názvom je pozornosť autorov venovaná stručnej histórii prokuratúry, počnúc obdobím Rímskej ríše, kde však prokurátori zastupovali len záujmy štátnej pokladnice a cisára "procuratores fisci vel caesaris", cez obdobie 15. až 18. storočia, až po Zákon o prokuratúre č. 314/1996 Z.z. Medzitým k míľnikom v právnej úprave prokuratúry patrili najmä - oznámenie splnomocneného cisárskeho komisára pre Uhorsko zo dňa 14. januára 1850, kedy sa prvýkrát predpokladal vznik štátneho zastupiteľstva na našom území, zákonný článok č. XXXIII z roku 1871 o Kráľovskom fiškaláte, nariadenie ministra práv č. 87/1850 r. z. z roku 1850 o zriadení štátneho zastupiteľstva, zákon č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva, zákon č. 232/1948 Z.z. o Štátnom súde, ústavný zákon č. 64/1952 Zb. o súdoch a prokuratúre, zákon č. 65/1956 Sb. o prokuratúre a nakoniec zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre.

Druhá časť komentára má názov , pričom k týmito modelom kontinentálnej podoby prokuratúry po 2. svetovej vojne patria francúzsky model (pôsobnosť prokuratúry aj v tzv. netrestnej oblasti, aplikovateľný tiež v SR), nemecký (pôsobnosť prokuratúry len v trestnej oblasti) a sovietsky model.

Obsahom tretej časti komentára s názvom je stručná charakteristika prokuratúry Slovenskej republiky ako prokuratúry, ktorá, podľa autorov, zodpovedá európskym štandardom a je osobitným ústavným orgánom ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

V už spomenutej samotnej komentovanej časti Zákona o prokuratúre sa autori úvodom sústreďujú na základné ustanovenia prvej časti predmetného zákona, teda § 1 - § 6, zakotvujúcich predmet úpravy, postavenie a najmä pôsobnosť prokuratúry. Z týchto ustanovení je potrebné podčiarknuť najmä ustanovenie a výklad § 2 citovaného zákona, podľa ktorého je prokuratúra samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Ustanovenie § 3 ods. 1 citovaného zákona zakotvuje, že prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nadväzuje tak na rovnaké znenie čl. 149 Ústavy SR.

Tieto ustanovenia, rovnako ako ďalej uvedené, sú spracované v kontexte súvisiacich ustanovení, právnych predpisov (Ústava SR, Trestný poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Civilný sporový poriadok, Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch a mnohé iné), súvisiacich právnych aktov Európskej únie [najmä nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, preberaného právne záväzného aktu EÚ - rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a ďalších], doterajších zmien, početných interných predpisov prokuratúry, dôvodovej správy a judikatúry.

V ustanoveniach druhej časti zákona s názvom , v § 7 až § 16b, autori analyzujú postavenie generálneho prokurátora ako vedúceho ústredného štátneho orgánu, vznik, zánik výkonu jeho funkcie, jeho riadiacu a kontrolnú právomoc, pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k národnej rade a jej orgánom, k vláde, vo vzťahu k ústavnému súdu, k Najvyššiemu súdu SR, Najvyššiemu správnemu súdu SR a v ďalších oblastiach vrátane Ministerstva spravodlivosti SR.

Obsahom komentára v ustanoveniach tretej časti Zákona o prokuratúre s názvom sú v jeho § 17 až § 30 pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní, dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby ktorých osobná sloboda je obmedzená. V ďalších ustanoveniach autori analyzujú pôsobnosť prokurátora v civilnom procese, dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, právne prostriedky dozoru, ustanovenia o proteste prokurátora a konanie o ňom, upozornenie prokurátora a konanie o ňom a previerky zachovávania zákonnosti.

V ustanoveniach štvrtej časti tohto zákona - v § 30a - § 30d autori komentujú a vykladajú ustanovenia upravujúce tieto právomoci v trestnom, v občianskom súdnom konaní a pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Vybavovanie podnetov a súčinnosť pri plnení úloh prokuratúry je predmetom výkladu piatej časti zákona, § 31 až § 37a, v ktorej je upravený tzv. prvý podnet, opakovaný podnet a súčinnosť pri plnení úloh prokuratúry.

Komentár k šiestej časti tohto zákona - , § 38 - § 45, sa zameriava na sústavu prokuratúry (generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, okresné prokuratúry), sídla prokuratúr a ich územnú pôsobnosť, konkrétne na pôsobnosť generálnej prokuratúry, krajských, okresných prokuratúr a na osobitné ustanovenia o organizácii prokuratúry v čase vojny alebo vojnového stavu. Z týchto ustanovení za zmienku stojí aspoň menej známe ustanovenie § 44 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého zoznam prokurátorov okresných prokuratúr, ktorí majú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúrach uvedených v § 46 ods. 9 (teda na Okresnej prokuratúre Bratislava I, Okresnej prokuratúre Banská Bystrica a na Okresnej prokuratúre Prešov), sa vyhotovuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka generálnym prokurátorom po dohode s príslušnými krajskými prokurátormi.

Komentár k siedmej časti - , § 46 - § 55n, sa sústreďuje na príslušnosť prokurátora, jeho vylúčenie, na definovanie pojmov bezprostredne nadriadený a nadriadený prokurátor, nazeranie do spisu, centrálny informačný systém prokuratúry, na prenos, poskytovanie a spracúvanie údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach, na osobitné ustanovenia o Eurojuste, o Európskej prokuratúre, na zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutía na obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy o úkonoch prokurátora (tie sa nesmú vyhotovovať v priestoroch prokuratúry, ak osobitný zákon neustanovuje inak).

Nakoniec, v § 56 až § 58 Zákona o prokuratúre, sú upravené prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia, ku ktorým autori poznamenávajú, že nie sú predmetom autorského komentára, keďže ich považujú za dostatočne jednoznačné a z hľadiska právneho výkladu nevyžadujú ďalšie vysvetlenie.

Z takéhoto obsahu recenzovaného komentára Zákona o prokuratúre vyplýva, že tento zákon je z hľadiska jeho výkladu a komentovania spracovaný relatívne komplexne a za využitia početných konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR: napr. a mnohých ďalších nálezov a uznesení, a ďalších súdnych rozhodnutí.

Predmetná problematika je spracovaná tiež cez bázu nariadení, smerníc EÚ, rámcových rozhodnutí a hľadania prienikov Zákona o prokuratúre s Ústavou SR a početnými súvisiacimi vnútroštátnymi zákonmi.

Hoci nemožno spochybňovať kvalitný obsah tohto komentára, je potrebné uviesť, že ak sa jeho autori v úvodných častiach venujú aj uvedeným historickým aspektom prokuratúry, jej modelom a modelu prokuratúry v Slovenskej republiky, teda ak správne zvolili aj historický a teoretický aspekt následného výkladu Zákona o prokuratúre, k jeho ešte vyššej kvalite a komplexnosti by prispela ďalšia, piata časť, v ktorej by autori zosumarizovali doterajší text, a na základe neho by načrtli také dôležité aspekty danej problematiky, akým je právny stav prokuratúry , pretože prokuratúra zmenu a reformu nepochybne vyžaduje.

Predmetom tejto sumarizácie tak mohol byť aj prehľad zistení autorov ku kvalitatívnym aspektom samotného znenia Zákona o prokuratúre, tiež zaujatie súhrnného stanoviska k stavu judikatúry a aplikačnej praxe.

Odhliadnuc od uvedeného, recenzovaný komentár Zákona o prokuratúre je originálnou publikáciou na slovenskom knižnom trhu a prvým takýmto jeho vydaním, ktorý dáva veľmi vhodný základ pre ďalšie spracovanie danej a súvisiacej problematiky, najmä zákona č. 154/2001 Z.z. v platnom znení o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Pre svoju uvádzanú originalitu je predmetný komentár určený širšiemu okruhu čitateľov najmä z oblasti aplikačnej praxe, osobitne prokurátorom a právnym čakateľom prokuratúry, ale aj iným subjektom, voči ktorým činnosť prokuratúry smeruje (napr. aj štátna správa, samospráva), vrátane subjektov participujúcich na vedecko-pedagogickom a legislatívnom procese.