154/2001 Z.z.
ZÁKON
z 28. marca 2001
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Zmena: 154/2001 Z.z.
Zmena: 311/2001 Z.z.
Zmena: 154/2001 Z.z., 669/2002 Z.z.
Zmena: 154/2001 Z.z.
Zmena: 458/2003 Z.z.
Zmena: 462/2003 Z.z., 561/2003 Z.z.
Zmena: 458/2003 Z.z.
Zmena: 365/2004 Z.z.
Zmena: 458/2003 Z.z., 548/2003 Z.z.
Zmena: 530/2004 Z.z.
Zmena: 154/2001 Z.z., 586/2004 Z.z., 609/2004 Z.z.
Zmena: 122/2005 Z.z.
Zmena: 609/2004 Z.z., 622/2005 Z.z.
Zmena: 622/2005 Z.z.
Zmena: 520/2008 Z.z.
Zmena: 291/2009 Z.z.
Zmena: 543/2010 Z.z.
Zmena: 33/2011 Z.z.
Zmena: 220/2011 Z.z.
Zmena: 220/2011 Z.z.
Zmena: 503/2011 Z.z.
Zmena: 79/2012 Z.z.
Zmena: 392/2012 Z.z.
Zmena: 462/2013 Z.z.
Zmena: 220/2011 Z.z., 217/2014 Z.z.
Zmena: 195/2014 Z.z.
Zmena: 322/2014 Z.z.
Zmena: 335/2012 Z.z., 307/2014 Z.z., 362/2014 Z.z.
Zmena: 401/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 177/2018 Z.z.
Zmena: 242/2019 Z.z.
Zmena: 459/2019 Z.z.
Zmena: 242/2019 Z.z.
Zmena: 241/2020 Z.z.
Zmena: 312/2020 Z.z., 423/2020 Z.z.
Zmena: 423/2020 Z.z.
Zmena: 412/2021 Z.z.
Zmena: 432/2021 Z.z.
Zmena: 310/2021 Z.z.
Zmena: 11/2023 Z.z.
Zmena: 151/2022 Z.z.
Zmena: 14/2024 Z.z.
Zmena: 40/2024 Z.z.
Zmena: 40/2024 Z.z.
Zmena: 353/2024 Z.z.
Zmena: 157/2025 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIE
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného
pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárnu zodpovednosť
a samosprávu prokurátorov,
b) postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik
služobného pomeru,
c) postavenie asistentov prokurátora.
(2) Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), pôsobnosť ostatných
prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry ustanovuje osobitný zákon. 1)
(3) Postavenie a pôsobnosť hlavného európskeho prokurátora, európskeho
prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora upravuje osobitný predpis2) a v
ustanovenom rozsahu aj tento zákon.
DRUHÁ ČASŤ
PROKURÁTORI
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 2
Postavenie prokurátora
Prokurátor sa výkonom svojej funkcie podieľa na ochrane práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§ 3
Služobný úrad prokurátora
(1) Služobným úradom prokurátora je
a) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len "generálna
prokuratúra"), ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry a krajského prokurátora,
b) krajská prokuratúra, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry,
okresného prokurátora a prokurátora okresnej prokuratúry.
(2) Služobný úrad
a) koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora a právnych
vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje
inak,
b) vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru prokurátora v osobnom spise prokurátora,
c) zabezpečuje ochranu osobných údajov prokurátora,
d) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3) Najvyšší služobný úrad je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad
nad činnosťou ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
(4) Najvyšší služobný úrad na svojom webovom sídle zverejňuje a priebežne
aktualizuje menný zoznam prokurátorov spolu s miestom ich pravidelného výkonu funkcie
vrátane miesta ich dočasného pridelenia.
(5) V rozsahu, v akom osobitný predpis2) neustanovuje inak sa generálna
prokuratúra považuje za služobný úrad hlavného európskeho prokurátora, európskeho
prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora vo veciach
a) odmeňovania prokurátorov,
b) sociálneho zabezpečenia prokurátorov,
c) získania osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami,
d) majetkového priznania prokurátora,
e) ďalších práv a povinností vyplývajúcich alebo súvisiacich so služobným pomerom
prokurátora.
§ 4
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátor
(1) Na čele služobného úradu je vedúci služobného úradu.
(2) Vedúcim služobného úradu je
a) generálny prokurátor, ak ide o generálnu
prokuratúru,
b) krajský prokurátor, ak ide o krajskú prokuratúru.
c) zrušené od 1.11.2011
d) zrušené od 1.11.2011.
(3) Vedúci služobného úradu je vedúcim prokurátorom. Ďalšími vedúcimi
prokurátormi v rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci
generálneho prokurátora, námestníci krajského prokurátora, okresný prokurátor, námestník
okresného prokurátora, riaditeľ sekcie, zástupca riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru,
zástupca riaditeľa odboru a vedúci oddelenia.
(4) Vedúceho služobného úradu zastupuje v ním určenom rozsahu jeho práv
a povinností príslušný vedúci prokurátor alebo iný poverený prokurátor.
§ 5
Služobný preukaz prokurátora
(1) Služobný preukaz prokurátora je verejná listina, ktorou prokurátor
preukazuje svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre.
(2) Služobný preukaz prokurátora vystaví prokurátorovi generálna prokuratúra.
(3) Prokurátor je povinný odovzdať generálnej prokuratúre bez zbytočného
odkladu svoj služobný preukaz pri
a) prerušení výkonu funkcie prokurátora ( § 12),
b) dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora ( § 13),
c) zániku služobného pomeru prokurátora ( § 14 až 17).
DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÝ POMER PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
Nadpis zrušený od 1.12.2014
§ 6
Predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora
(1) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora
alebo spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.1)
(2) Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej
republiky, ktorý
a) v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch
stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon
funkcie prokurátora,
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude
riadne vykonávať,
e) ovláda štátny jazyk,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h) zložil odbornú justičnú skúšku,
i) úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 8 ods.
1),
j) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí
mať písomnú formu.
(3) Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj
advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za odbornú justičnú
skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.
(4) Generálny prokurátor môže po vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej
republiky (ďalej len "rada prokurátorov") výnimočne odpustiť vykonanie odbornej justičnej
skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou
významnou osobnosťou v odbore práva, ak je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.
Justičnú skúšku možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto
konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti
tvorby legislatívy a pre výkon funkcie prokurátora sú jeho odborné skúsenosti a znalosti
potrebné.
(5) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu,
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania
úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu
bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol
pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.
7) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona štátny občan Slovenskej republiky
poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.7a) Údaje podľa tretej
vety generálna prokuratúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe registru trestov
generálnej prokuratúry na vydanie odpisu registra trestov.
(6) Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku
2 musí prokurátor spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.
(7) Do funkcie prokurátora nemožno vymenovať uchádzača o funkciu
prokurátora, ktorý bol
a) prokurátorom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe
disciplinárneho rozhodnutia o zbavení výkonu funkcie prokurátora,
b) sudcom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia
pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
c) advokátom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu
zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov na základe disciplinárneho
rozhodnutia,
d) komerčným právnikom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu komerčných právnikov na základe
disciplinárneho rozhodnutia,
e) notárom alebo notárskym kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho
rozhodnutia, alebo
f) súdnym exekútorom alebo exekútorským kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho
rozhodnutia.
Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
§ 7
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Výberovým konaním na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť
uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný
stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné
alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie prokurátora. Pri výberovom konaní
sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných
právnych vzťahoch.8)
(2) Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
vyhlasuje generálny prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej
tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných
prostriedkoch komunikácie najmenej 30 dní pred jeho konaním.
(3) Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora
okresnej prokuratúry obsahuje
a) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre
ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
b) označenie právnej úpravy, ktorá upravuje predpoklady na vymenovanie do funkcie
prokurátora a zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu prokurátora okresnej
prokuratúry doručiť so žiadosťou o zaradenie do výberového konania,
c) dátum a miesto konania výberového konania,
d) adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
e) termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na
určenú adresu,
f) poučenie, že na žiadosť o zaradenie do výberového konania, ku ktorej nie sú priložené
všetky požadované doklady, a na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o
vyhlásení výberového konania sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového
konania.
(4) Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
zabezpečuje generálna prokuratúra. Generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie
zabezpečí služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre
ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.
(5) Výberového konania na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
a) ku dňu vymenovania
do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,
b) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch
stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon
funkcie prokurátora,
d) je bezúhonný,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani
politického hnutia,
g) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú
justičnú skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za
odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej
skúšky a spĺňa podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené
v § 6,
h) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na ním určenú okresnú prokuratúru
uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora okresnej
prokuratúry.
(6) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora
okresnej prokuratúry predkladá
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje
jeho osobné údaje v rozsahu:
1. meno a priezvisko, rodné priezvisko, akademický titul,
vedecko-pedagogický titul a vedeckú hodnosť,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa
trvalého pobytu a adresa prechodného pobytu,
4. štátne občianstvo,
5. číslo občianskeho
preukazu, dátum a miesto jeho vydania,
6. dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, a to
názov a sídlo vysokej školy a jej fakulty, rok začatia štúdia a dátum skončenia štúdia
na vysokej škole, a to jednotlivo pre každý dosiahnutý stupeň vysokoškolského vzdelania,
7.
spôsobilosť na právne úkony,
8. zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora,
9.
ovládanie štátneho jazyka a znalosť cudzích jazykov,
10. prehľad doterajších zamestnávateľov
aj s pracovným zaradením, výkonu slobodného povolania, samostatnej zárobkovej činnosti
alebo podnikateľskej činnosti,
11. kontaktné údaje,
b) životopis,
c) úradne osvedčenú kópiu občianskeho preukazu,
d) úradne osvedčenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie v študijnom odbore právo najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni,
vyžaduje sa, aby predložil aj úradne overenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore právo alebo uznaný doklad
o vysokoškolskom právnickom vzdelaní prvého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
e) originál alebo úradne osvedčenú kópiu dokladu o zložení odbornej
justičnej skúšky, dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku,
dokladu o uznaní inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu
o odpustení vykonania odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej
právnickej skúšky, ak súčasne žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku,
alebo dokladu preukazujúceho splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej
justičnej skúšky, ak súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky
(§ 6 ods. 4),
f) potvrdenie príslušného orgánu ku skutočnostiam uvedeným v §
6 ods. 7, ak bol sudcom, advokátom, komerčným právnikom, notárom, notárskym kandidátom,
súdnym exekútorom alebo exekútorským kandidátom,
g) čestné vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu,
h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na
výkon funkcie prokurátora,
i) čestné vyhlásenie, či voči nemu je alebo nie je vznesené obvinenie
pre trestný čin,
j) čestné vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora
nebude členom politickej strany alebo politického hnutia,
k) písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,9)
ktoré sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry, v rozsahu: meno, priezvisko,
funkcia alebo pracovné zaradenie blízkej osoby,
l) súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na ním určenú okresnú
prokuratúru uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora
okresnej prokuratúry,
m) čestné vyhlásenie, že poskytnuté údaje sú pravdivé, úplné a
aktuálne.
(7) Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní
na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry uvedené v odseku 5 a ktorý doručil žiadosť
o zaradenie do výberového konania spolu s dokladmi podľa odseku 6 v termíne určenom
v oznámení o vyhlásení výberového konania, generálny prokurátor pozve na výberové
konanie najmenej 14 dní pred jeho začatím. Ak generálny prokurátor určil, že výberové
konanie zabezpečí služobný úrad podľa odseku 4, uchádzača pozve na výberové konanie
vedúci tohto služobného úradu.
(8) Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
pozostáva z písomnej časti, odborného psychologického posúdenia a ústnej časti. Výberové
konanie je verejné, s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Ústna časť výberového
konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie
zvuku.
§ 7a
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Generálny prokurátor
môže zriadiť na jedno výberové konanie viacero výberových komisií.
(2) Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže
byť len prokurátor. Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada
prokurátorov a generálny prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov
vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej
komisie tak, aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy
kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3) Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej
komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň
štyria jej členovia. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej
štyria jej členovia.
(4) Výberová komisia vyhodnotí výsledok písomnej časti výberového
konania a určí poradie a počet uchádzačov, ktorí postupujú na ústnu časť výberového
konania. Po skončení ústnej časti výberového konania výberová komisia určí konečné
poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5) Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania
na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového
konania do desiatich pracovných dní od skončenia ústnej časti výberového konania.
(6) Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového
konania na webovom sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní od skončenia
ústnej časti výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a) údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové
konanie,
c) zloženie výberovej komisie v rozsahu titul, meno a priezvisko vrátane označenia
predsedu výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie,
z ktorej bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d) titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili písomnej časti výberového
konania v poradí určenom výberovou komisiou, a počet bodov, ktoré dosiahli v písomnej
časti výberového konania,
e) titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí postúpili na ústnu časť výberového
konania, a počet bodov, ktoré dosiahli v ústnej časti výberového konania,
f) stručný opis priebehu výberového konania,
g) konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania vrátane počtu bodov, ktoré
dosiahli vo výberovom konaní,
h) titul, meno a priezvisko neúspešných uchádzačov výberového konania,
i) titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
j) dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
k) vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7) Prílohou zápisnice podľa odseku 6 sú životopisy úspešných uchádzačov
výberového konania a písomné vyhlásenia podľa § 7 ods. 6 písm. k).
(8) Generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania s
prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry rozhodne, ktorého úspešného
uchádzača vymenuje na určenú okresnú prokuratúru do funkcie prokurátora. Výberové
konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania.
Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných dní od
skončenia výberového konania.
§ 8
Vymenovanie do funkcie prokurátora
(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia
na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového
konania; bez výberového konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne
zložil odbornú justičnú skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon (§ 251 ods. 2).
(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a) meno
a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a miesto trvalého
pobytu,
b) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, na ktorú je vymenovaný do funkcie
prokurátora,
c) označenie služobného úradu a jeho sídlo,
d) základný plat,
e) týždenný služobný čas,
f) dátum, od ktorého je vymenovaný do funkcie prokurátora,
g) dátum vydania rozhodnutia,
h) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
11)
(3) Prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone
svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a
že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem
zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.".
(4) Zloženie sľubu prokurátor potvrdí svojím podpisom na listine s
textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5) Právo vykonávať funkciu prokurátora vzniká dňom zloženia sľubu.
(6) Ak prokurátor odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou,
vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.
DRUHÝ DIEL
DOČASNÉ PRIDELENIE PROKURÁTORA A PRELOŽENIE PROKURÁTORA
§ 9
Dočasné pridelenie prokurátora na inú prokuratúru
(1) V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom
dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru.
(2) Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon
funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku, ak
je to potrebné na zabezpečenie riadneho plnenia úloh tejto prokuratúry. Také pridelenie
je možné len po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej
prokurátor vykonáva svoju funkciu, a po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov.
(3) Súbežné vykonávanie funkcie prokurátora na dvoch prokuratúrach
je vylúčené.
(4) O dočasnom pridelení prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.
§ 9a
Dočasné pridelenie prokurátora k inému orgánu
(1) Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie
skúseností alebo na získanie skúseností
a) do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
b) do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c) na výkon funkcie súdneho poradcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
d) na Úrad vlády Slovenskej republiky,
e) do Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len "Justičná akadémia").11b)
(2) Počas dočasného pridelenia podľa odseku 1 prokurátor nesmie vykonávať
funkciu prokurátora; inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(3) O dočasnom pridelení prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny
prokurátor.
§ 9b
Dočasné pridelenie prokurátora k orgánu Európskej únie
(1) Ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak, generálny prokurátor
môže prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť k orgánu Európskej únie alebo k
orgánu vytvorenému spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len "orgán Európskej
únie").
(2) Ak generálny prokurátor udelil predchádzajúci súhlas na vymenovanie
prokurátora do funkcie v orgáne Európskej únie podľa osobitného zákona,11ba) dočasne
ho pridelí s jeho súhlasom k orgánu Európskej únie.
(3) Hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný
prokurátor sú dočasne pridelení k orgánu Európskej únie dňom vymenovania do funkcie
v Európskej prokuratúre podľa osobitného predpisu.2) Dočasné pridelenie trvá po dobu
výkonu funkcie. Na účely tohto zákona sa európsky delegovaný prokurátor považuje
za prokurátora generálnej prokuratúry, ak osobitný predpis 2) neustanovuje inak.
Po skončení dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie k Európskej prokuratúre
prokurátor vykonáva funkciu prokurátora na tej prokuratúre, na ktorej vykonával funkciu
prokurátora pred dočasným pridelením; taký prokurátor môže byť na jeho žiadosť vymenovaný
za prokurátora generálnej prokuratúry bez výberového konania okrem prípadu, ak ku
skončeniu dočasného pridelenia došlo z dôvodu, ktorý ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry
alebo dobrú povesť prokuratúry.
(4) Dočasné pridelenie prokurátora podľa odsekov 1 až 3 sa považuje
za výkon funkcie prokurátora.
§ 9c
Dočasné pridelenie prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového
manažmentu mimo územia Slovenskej republiky
(1) Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť ako civilného
experta na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.
O vyslaní prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia
Slovenskej republiky a o jeho ukončení rozhoduje generálny prokurátor podľa osobitného
predpisu.11c)
(2) Dočasné pridelenie podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie
prokurátora.
(3) Počas vyslania na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu
mimo územia Slovenskej republiky prokurátor nesmie vykonávať funkciu prokurátora
na území Slovenskej republiky; inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto
zákona.
(4) Generálny prokurátor dočasne pridelí prokurátora podľa odseku 1,
ak rozhodol o vyslaní prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu
mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.11c)
§ 10
Preloženie prokurátora
(1) O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny
prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Prokurátora možno preložiť na inú prokuratúru, len ak s preložením
súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj
bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 2 písm.
c).
(4) Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru
aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci
územného obvodu tej istej obce.
(5) Na prokuratúru vyššieho stupňa možno prokurátora preložiť len na
základe výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov
schválenými generálnym prokurátorom a radou prokurátorov. Na výberové konanie na
prokuratúru vyššieho stupňa sa použijú ustanovenia § 21 a 21a.
(6) Na krajskú prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol
aspoň päť rokov započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň tri roky výkonu funkcie
prokurátora. Na generálnu prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol
aspoň desať rokov započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň sedem rokov výkonu funkcie
prokurátora. Týmto ustanovením nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
§ 10a
Preradenie prokurátora
(1) Generálny prokurátor môže preradiť prokurátora generálnej prokuratúry
na krajskú prokuratúru a prokurátora krajskej prokuratúry na okresnú prokuratúru,
ak ním bol opakovane písomne upozornený na túto možnosť z dôvodu nedostatočného plnenia
služobných povinností. Také preradenie je možné len s predchádzajúcim súhlasom rady
prokurátorov.
(2) Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa odseku 1 nie je
prípustné odvolanie. Rozhodnutie generálneho prokurátora o preradení prokurátora
podľa odseku 1 je preskúmateľné súdom. Podanie žaloby na súd má odkladný účinok.
TRETÍ DIEL
NEZLUČITEĽNOSŤ VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA A PRERUŠENIE VÝKONU FUNKCIE
PROKURÁTORA
§ 11
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora
(1) Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s funkciou
a) prezidenta Slovenskej republiky,
b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec
národnej rady"),
c) člena vlády Slovenskej republiky,
d) štátneho tajomníka ministerstva,
e) vedúceho, riaditeľa alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy,
f) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky,
h) sudcu Špecializovaného trestného súdu,
i) sudcu krajského súdu,
j) sudcu správneho súdu,
k) sudcu okresného súdu,
l) člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
m) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky,
n) verejného ochrancu práv,
o) komisára pre deti,
p) komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
q) plateného funkcionára vyššieho alebo ústredného odborového orgánu,
r) príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného
zboru a iných ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov alebo ozbrojených
síl alebo
s) v orgánoch štátnej správy, územnej samosprávy a právnických osôb,
ktorým bol zverený výkon štátnej správy.
(2) Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný aj s
a) funkciou poslanca
Európskeho parlamentu,
b) funkciou sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva,
c) funkciou sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie alebo
d) inou funkciou v medzinárodných orgánoch; to neplatí, ak sa podľa osobitného predpisu
vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu prokurátor.
(3) Ak ďalej nie je ustanovené inak, prokurátor nesmie popri výkone
funkcie prokurátora vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať
inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich neplnoletých
detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej, umeleckej alebo
športovej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie
prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, nemá vplyv na povinnosť prokurátora
využívať služobný čas v plnom rozsahu a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry.
V prípade pochybností rozhodne o povinnosti prokurátora ukončiť takú funkciu alebo
činnosť generálny prokurátor, pričom si pred svojím rozhodnutím vyžiada stanovisko
etickej komisie.
(4) Prokurátor môže vykonávať funkciu riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa
Justičnej akadémie, vykonávať inú funkciu v Justičnej akadémii alebo byť členom jej
orgánov, vykonávať funkciu v inom orgáne alebo byť členom iného orgánu alebo komisie,
v ktorých možno využiť skúsenosti prokurátora, alebo vykonávať funkciu alebo činnosť
v inom orgáne, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(5) Prokurátor môže vykonávať funkciu a činnosť aj v stavovských organizáciách
prokurátorov.
(6) Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie uvedenej v
odseku 1 alebo odseku 2 a ide o funkciu, pri ktorej sa výkon funkcie prokurátora
neprerušuje, prokurátor je povinný do troch dní od zvolenia alebo ustanovenia do
takej funkcie odstrániť dôvody nezlučiteľnosti; inak mu služobný pomer prokurátora
zanikne dňom zvolenia alebo ustanovenia do funkcie uvedenej v odseku 1 alebo odseku
2.
§ 12
Prerušenie výkonu funkcie prokurátora
(1) Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje dňom, keď sa prokurátor
stal prezidentom Slovenskej republiky, poslancom národnej rady, členom vlády Slovenskej
republiky, štátnym tajomníkom ministerstva, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
verejným ochrancom práv alebo plateným funkcionárom vyššieho alebo ústredného odborového
orgánu. Prerušenie výkonu funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po skončení
vykonávania funkcie, pre ktorú bol výkon funkcie prokurátora prerušený.
(2) Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje aj dňom, keď sa prokurátor
zaregistruje ako kandidát vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách
do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"), vo voľbách do orgánov
územnej samosprávy alebo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Prerušenie výkonu funkcie
prokurátora trvá ešte jeden mesiac po vyhlásení výsledkov volieb, ak prokurátor nebol
zvolený.
(3) Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý
pôsobí ako predstaviteľ Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii
alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto
činnosť bráni riadne vykonávať funkciu prokurátora.
(4) Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora
prerušiť výkon jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie
však na obdobie piatich rokov.
(5) Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý
spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora podľa §
134 ods. 1. Ak sa prokurátor znovu ujme funkcie prokurátora, príplatok za výkon funkcie
prokurátora sa mu počas výkonu funkcie prokurátora nevypláca.
(6) Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, nemá počas tohto
prerušenia práva a povinnosti prokurátora, nesmie vykonávať funkciu prokurátora a
hľadí sa na neho tak, akoby nebol prokurátorom. Obdobie, počas ktorého bol prokurátorovi
prerušený výkon funkcie, sa nezapočítava do času výkonu funkcie prokurátora. Ustanovenie
predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na prokurátora, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii
alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy vo funkcii
prokurátora.
(7) Ak sa prokurátor, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa odsekov
1 až 4, chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, oznámi to generálnej prokuratúre
30 dní pred uplynutím času, na aký bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa
ujme výkonu funkcie prokurátora na tej prokuratúre, na ktorej túto funkciu vykonával
pred prerušením jej výkonu. Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň
v mesiaci nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora,
jeho služobný pomer týmto dňom zaniká.
(8) Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 5,
sa môže so súhlasom generálneho prokurátora znovu ujať výkonu funkcie prokurátora
na prokuratúre, na ktorej túto funkciu vykonával pred prerušením jej výkonu, alebo
na inej prokuratúre, ak udelí súhlas s preložením na inú prokuratúru. Dátum skončenia
prerušenia výkonu funkcie prokurátora a čas trvania výkonu funkcie prokurátora určí
generálny prokurátor po vzájomnej dohode s prokurátorom. Ak sa prokurátor neujme
výkonu svojej funkcie v deň, v ktorom mu vzniklo oprávnenie znovu vykonávať funkciu
prokurátora, jeho služobný pomer týmto dňom zanikne.
ŠTVRTÝ DIEL
DOČASNÉ POZASTAVENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 13
(1) Prokurátorovi možno dočasne pozastaviť výkon jeho funkcie až
do právoplatného skončenia trestného konania alebo disciplinárneho konania, ak je
a) trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin,
b) trestne stíhaný pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom
funkcie prokurátora alebo
c) disciplinárne stíhaný pre skutok, za ktorý môže byť zbavený funkcie prokurátora.
(2) Prokurátorovi možno dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora
aj vtedy, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklad podľa § 6 ods.
2 písm. d), ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrá
povesť prokuratúry. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora podľa prvej vety
trvá až kým nepominú dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora, najviac
šesť mesiacov. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora možno predĺžiť najviac
o šesť mesiacov. Celková doba dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora podľa
prvej vety nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
(3) O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora podľa odseku
1 rozhoduje generálny prokurátor. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora
podľa odseku 2 rozhoduje generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo bez
návrhu po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov.
(4) Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie,
nemá počas tohto pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu
prokurátora.
(5) Prokurátorovi, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného
európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora,
nemožno dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora.
PIATY DIEL
ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 14
Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká
a) odvolaním z funkcie prokurátora
( § 15),
b) vzdaním sa funkcie prokurátora ( § 16),
c) z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom ( § 17),
d) z dôvodov podľa osobitného predpisu1).
§ 15
Odvolanie z funkcie prokurátora
(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor
bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak
právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
b) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin,
d) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
e) mu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora
[§ 189 ods. 2 písm. d)],
f) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,
g) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora
alebo európskeho prokurátora bol odvolaný z tejto funkcie Súdnym dvorom Európskej
únie a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú
povesť prokuratúry alebo
i) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora
bol odvolaný z tejto funkcie kolégiom a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť
prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako
jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo
b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4) Služobný pomer prokurátora zanikne odvolaním z funkcie prokurátora
dňom, keď bolo prokurátorovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní
z funkcie, ak v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň; rozhodnutie
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných
rúk.
(5) Prokurátora, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného
európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora
v Európskej prokuratúre, možno odvolať z funkcie prokurátora len za podmienok ustanovených
v osobitnom predpise.2)
§ 16
Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1) Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať
a) z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok,
b) zo zdravotných dôvodov, ak nie je spôsobilý vykonávať svoju funkciu podľa lekárskeho
posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia,
alebo
c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.
(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora
uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie
o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom
zániku služobného pomeru prokurátora.
(3) zrušený od 1.11.2011.
§ 17
Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká aj
a) smrťou prokurátora alebo
vyhlásením prokurátora za mŕtveho, alebo
b) z dôvodov uvedených v § 11 ods. 6, § 12 ods. 7 a 8.
§ 18
Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora
(1) Rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora
sa zrušuje
a) zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor
odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora, alebo
c) zrušením právoplatného disciplinárneho rozhodnutia o zbavení výkonu
funkcie prokurátora v neskoršom konaní.
(2) Ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora,
prokurátor sa môže domáhať na správnom súde podľa osobitného zákona 13) preskúmania
zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora;
to neplatí, ak bol prokurátor odvolaný na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia,
ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora.
(3) Ak služobný pomer prokurátora zanikol podľa § 17 písm. b), prokurátor
sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona 14) neplatnosti zániku služobného
pomeru prokurátora. Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora môže prokurátor
uplatniť na súde najneskôr do 30 dní odo dňa zániku služobného pomeru.
(4) Služobný pomer prokurátora trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi
a prokurátorovi sa bez zbytočného odkladu doplatí plat a priznajú ostatné nároky
podľa zákona tak, ako keby vykonával funkciu prokurátora, ak
a) rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora
sa zrušilo,
b) správny súd zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní
z funkcie prokurátora,
c) súd rozhodol o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora.
ŠIESTY DIEL
FUNKČNÝ POSTUP PROKURÁTORA A ZÁNIK OPRÁVNENIA PROKURÁTORA VYKONÁVAŤ FUNKCIU
VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§ 19
Vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora
(1) Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny
prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov;
to neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka
krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Generálny prokurátor vymenúva
námestníka krajského prokurátora na návrh krajského prokurátora a námestníka okresného
prokurátora na návrh okresného prokurátora. Krajského prokurátora, námestníka krajského
prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora vymenúva generálny
prokurátor na päťročné funkčné obdobie. Ten istý prokurátor môže byť opakovane vymenovaný
do uvedenej funkcie. Ďalších vedúcich prokurátorov vymenúva do funkcie bez časového
obmedzenia.
(2) Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora vzniká dňom určeným
v rozhodnutí generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
(3) Ak funkcia vedúceho prokuratúra nie je obsadená, generálny prokurátor
poverí niektorého z prokurátorov, aby do vymenovania nového vedúceho prokurátora
vykonával funkciu vedúceho prokurátora.
(4) Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora sa môže zúčastniť
len prokurátor, ktorý spĺňa podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov
schválených generálnym prokurátorom a radou prokurátorov.
(5) zrušený od 20.3.2024
Nadpis zrušený od 1.12.2014
§ 20
Funkčný postup prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa
(1) Prokurátorom krajskej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý
úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora krajskej prokuratúry alebo
funkciu vedúceho prokurátora na krajskej prokuratúre.
(2) Prokurátorom generálnej prokuratúry môže byť len prokurátor,
ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry
alebo funkciu vedúceho prokurátora na generálnej prokuratúre. To neplatí, ak ide
o vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora.
(3) Výberového konania na funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho
prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa sa môže zúčastniť
len prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na preloženie na prokuratúru vyššieho stupňa
ustanovené v § 10 ods. 5 a 6.
(4) Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúre vyššieho
stupňa vzniká rozhodnutím generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru
vyššieho stupňa.
(5) Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom
postupe na prokuratúru vyššieho stupňa vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho
prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a o vymenovaní
do funkcie vedúceho prokurátora.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na vymenovanie do funkcie
námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka
okresného prokurátora.
Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora
§ 21
(1) Výberovým konaním na funkciu vedúceho prokurátora a na funkciu
prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa (ďalej len "výberové konanie pri funkčnom
postupe prokurátora") sa overujú riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti, odborné
vedomosti, jazykové znalosti a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné
overiť vzhľadom na povahu funkcie, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie. Výberové
konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.8)
(2) Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora vyhlasuje generálny
prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry najmenej desať dní pred jeho začatím.
V rovnakej lehote zašle generálna prokuratúra oznámenie o vyhlásenom výberovom konaní
na všetky služobné úrady.
(3) Oznámenie o vyhlásení výberového konania pri funkčnom postupe
prokurátora obsahuje
a) názov prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú sa vyhlasuje
výberové konanie,
b) funkciu, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
c) názov organizačnej zložky, na ktorej sa obsadzuje voľné miesto prokurátora alebo
vedúceho prokurátora,
d) listiny preukazujúce splnenie podmienok uvedených v zásadách funkčného postupu
prokurátorov schválených generálnym prokurátorom a radou prokurátorov,
e) dátum a miesto konania výberového konania,
f) adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
g) termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na
určenú adresu,
h) poučenie, že na žiadosť, ku ktorej nie sú priložené všetky požadované doklady,
a na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení výberového konania,
sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.
(4) Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora zabezpečuje
generálna prokuratúra; generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie zabezpečí
služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje
výberové konanie.
(5) Do výberového konania pri funkčnom postupe prokurátora sa môže
prihlásiť iba prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené týmto
zákonom a podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov schválených
generálnym prokurátorom a radou prokurátorov.
(6) Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní
pri funkčnom postupe prokurátora a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového
konania spolu so všetkými požadovanými listinami v termíne určenom v oznámení o vyhlásení
výberového konania, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej tri dni
pred jeho začatím. Ak generálny prokurátor určil, že výberové konanie zabezpečí služobný
úrad podľa odseku 4, uchádzača pozve na výberové konanie vedúci tohto služobného
úradu.
§ 21a
(1) Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora uskutočňuje
výberová komisia.
(2) Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže
byť len prokurátor. Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada
prokurátorov a generálny prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov
vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej
komisie tak, aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy
kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3) Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej
komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň
štyria jej členovia. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej
štyria jej členovia.
(4) Výberová komisia vyhodnotí výsledok výberového konania a určí
poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5) Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania
na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového
konania do desiatich pracovných dní odo dňa konania výberového konania.
(6) Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového
konania na webovom sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní odo dňa
konania výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a) údaj
o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b) názov prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové konanie,
c) zloženie výberovej komisie v rozsahu: titul, meno a priezvisko vrátane označenia
predsedu výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie,
z ktorej bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d) titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili výberového konania,
e) stručný opis priebehu výberového konania,
f) konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania,
g) zoznam neúspešných uchádzačov výberového konania,
h) titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
i) dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
j) vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7) Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o
výsledku výberového konania. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi
do 30 dní od skončenia výberového konania.
Zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora
§ 22
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zaniká
a) odvolaním
z funkcie vedúceho prokurátora ( § 23),
b) uvoľnením z funkcie vedúceho prokurátora ( § 24),
c) zánikom služobného pomeru prokurátora ( § 14 až 17),
d) uplynutím funkčného obdobia (§ 19 ods. 1).
§ 23
(1) Vedúci prokurátor môže byť z funkcie odvolaný právoplatným disciplinárnym
rozhodnutím [§ 189 ods. 2 písm. b)] alebo rozhodnutím generálneho prokurátora po
predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov. Vyjadrenie rady prokurátorov sa nevyžaduje,
ak ide o odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora v súvislosti s jeho vymenovaním
do inej funkcie vedúceho prokurátora.
(2) Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom,
keď mu bolo do vlastných rúk doručené disciplinárne rozhodnutie alebo rozhodnutie
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora, ak v rozhodnutí
o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň odvolania.
§ 24
(1) Vedúci prokurátor môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho
prokurátora o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora. Generálny prokurátor vedúceho
prokurátora z funkcie uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď vedúci prokurátor
požiadal o uvoľnenie z funkcie.
(2) Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom,
keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení z funkcie vedúceho prokurátora, ak v
rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň.
(3) zrušený od 1.12.2014.
TRETIA HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA A VEDÚCEHO PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA
§ 25
Základné práva prokurátora
(1) Prokurátor má právo najmä
a) vykonávať funkciu prokurátora bez
zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania
zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b) na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona,
c) na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
d) požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje
pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym
názorom,
e) byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a
fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise,
f) zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách
prokurátorov.
(2) Prokurátor má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany
svojej osoby, ochrany jemu blízkych osôb 9) a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada
generálneho prokurátora; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov
na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
(3) Bez súhlasu prokurátora nemožno vyhotovovať obrazové snímky alebo
obrazové záznamy jeho tváre alebo bydliska, zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to
sa vzťahuje aj na blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora
a jemu blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané
utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách. Ak sa poruší toto ustanovenie,
prokurátor a jemu blízka osoba majú právo domáhať sa ochrany. 15)
(4) Prokurátor nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný
alebo postihovaný za to, že podá na iného prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na
začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej
činnosti.
Základné povinnosti prokurátora
§ 26
(1) Prokurátor je povinný
a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom,
ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť,
ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne
previnenie,
b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických
strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích
prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli
viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či
sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať
strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h) používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy, najmä centrálny
informačný systém prokuratúry, elektronický systém právnych informácií a ďalšie informačné
systémy dôležité pre plnenie úloh prokuratúry, ako aj elektronickú poštu a zaručený
elektronický podpis,
i) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne
skončené,
j) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými
záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom
funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
k) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
l) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie
podľa osobitného zákona, 16)
m) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej
funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo
oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
n) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
o) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a
verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom
konaní,
p) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný
čas,
r) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
s) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho
služobného preukazu,
t) oznámiť služobnému úradu, že bol postihnutý za priestupok alebo iný správny delikt
do desiatich dní od právoplatnosti takého rozhodnutia,
u) oznámiť a preukázať služobnému úradu v požadovanom rozsahu informácie a údaje
potrebné na splnenie povinností služobného úradu v oblasti sociálneho zabezpečenia
a sociálneho poistenia prokurátora, ak ide o prokurátora dočasne prideleného k Európskej
prokuratúre.
(2) Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne
plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.
(3) Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku
služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej
funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje
na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 16a) Zbaviť prokurátora
povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného
pomeru prokurátora.
§ 27
(1) Pri vymenovaní do funkcie prokurátora a potom vždy k 31. marcu
kalendárneho roka je prokurátor povinný podať generálnej prokuratúre písomné osvedčenie
o tom, že
a) nebolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin,
b) nezačalo sa súdne konanie o pozbavenie alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne
úkony,
c) je štátnym občanom Slovenskej republiky,
d) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
f) nevykonáva politickú činnosť,
g) nie je zvolený alebo ustanovený do funkcie, ktorej výkon je nezlučiteľný s výkonom
funkcie prokurátora, alebo
h) nevykonáva popri výkone funkcie prokurátora inú platenú funkciu, podnikateľskú
činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora.
(2) Súčasťou osvedčenia podľa odseku 1 je aj vyhlásenie prokurátora
o tom,
a) či v období, za ktoré podáva osvedčenie, vykonával vedeckú, pedagogickú,
lektorskú, literárnu, publicistickú alebo umeleckú činnosť,
b) pre ktorú právnickú osobu alebo fyzickú osobu vykonával činnosť uvedenú v písmene
a),
c) aké príjmy a požitky dosiahol v uplynulom kalendárnom roku z činnosti uvedenej
v písmene a).
(3) Ak prokurátor nemôže osvedčiť niektorú zo skutočností, ktorá
podlieha osvedčeniu, spôsobom uvedeným v odseku 1 pre rozpor so skutočným stavom,
uvedie to spolu s údajmi o skutočnom stave v osvedčení. Generálnej prokuratúre je
povinný oznámiť každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podliehajú osvedčeniu, najneskôr
do troch dní od vzniku takej zmeny alebo odo dňa, kedy sa o zmene dozvie. Ak je prokurátor
zvolený alebo ustanovený do funkcie, pre ktorej výkon sa prerušuje výkon funkcie
prokurátora, je povinný tiež uviesť, na aké funkčné obdobie je do takej funkcie zvolený
alebo ustanovený.
(4) Ak má generálna prokuratúra pochybnosti o úplnosti alebo správnosti
osvedčenia podľa odsekov 1 a 2, generálny prokurátor môže vyzvať prokurátora, aby
doplnil alebo spresnil toto osvedčenie v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť
dlhšia ako 15 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.
§ 28
(1) Prokurátor je povinný deklarovať svoje majetkové pomery v majetkovom
priznaní
a) do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka,
c) v lehote určenej generálnym prokurátorom.
(2) Majetkové priznanie musí obsahovať menovite údaje o
a) nehnuteľnom majetku, právny dôvod a dátum nadobudnutia majetku a cenu jeho obstarania,
pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,17)
b) hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia
tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom
nadobudnutí cenu obvyklú,
c) majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 6 600 eur,
právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,
pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď
ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16
600 eur; na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e) záväzkových vzťahoch prokurátora, ak ich hodnota presahuje 6 600 eur.
(3) Prokurátor je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové
pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, 18) a to aj vtedy,
ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. 19) Ak manželia uzavreli dohodu
o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
alebo o správe spoločného majetku, prokurátor deklaruje majetkové pomery svojho manžela
v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie prokurátora,
že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, 18)
ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Majetkové priznanie odovzdáva prokurátor generálnemu prokurátorovi
v elektronickej podobe aj v listinnej podobe. Na jeho výzvu je povinný v primeranej
lehote, najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora, preukázať
spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného
v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje
prokurátor čestným vyhlásením o zdroji ich príjmu, ktoré doloží, ak ho o to generálny
prokurátor požiada, výpisom z účtu v banke, dokladom banky o poskytnutí úveru, dokladom
poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý
preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.
(6) Ak má generálny prokurátor pochybnosti o úplnosti alebo správnosti
majetkového priznania alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, môže vyzvať prokurátora,
aby doplnil alebo spresnil majetkové priznanie alebo preukázanie spôsobu nadobudnutia
finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní
v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia výzvy generálneho
prokurátora.
(7) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť ochranu majetkových
priznaní podávaných podľa tohto zákona pred ich zneužitím.
(8) Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť prokurátorov
podávať majetkové priznania podľa osobitného zákona 20) a povinnosť generálneho prokurátora
deklarovať svoje majetkové pomery. 21)
(9) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie osvedčenia
podľa § 27 ods. 1 a 2 a majetkového priznania na webovom sídle generálnej prokuratúry
v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, 21a) a to každoročne
do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§ 29
Základné práva vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor má právo najmä
a) vykonať úkony podriadeného prokurátora
alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor,
b) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní,
c) vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov prokuratúry.
§ 30
Základné povinnosti vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor je povinný najmä
a) riadiť, organizovať a kontrolovať
plnenie služobných povinností jemu podriadených prokurátorov,
b) zabezpečovať dodržiavanie a jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov a vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry,
c) vytvárať podriadeným prokurátorom priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie
a na prehlbovanie ich odbornej kvalifikácie,
d) viesť podriadených prokurátorov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
e) vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
ŠTVRTÁ HLAVA
HODNOTENIE PROKURÁTORA
§ 31
(1) Hodnotenie prokurátora sa uskutočňuje
a) vždy v súvislosti s výberovým
konaním a disciplinárnym konaním,
b) na žiadosť prokurátora v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.
(2) Prokurátora hodnotí vedúci služobného úradu na základe podkladov
vypracovaných vedúcim prokurátorom. Ak ide o hodnotenie prokurátora, ktorý je dočasne
pridelený na inú prokuratúru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, vedúci služobného
úradu si vyžiada podklady aj od vedúceho prokurátora prokuratúry, na ktorú je prokurátor
dočasne pridelený.
(3) Obsahom hodnotenia prokurátora je najmä vyhodnotenie
a) postupov
a rozhodovacej činnosti prokurátora so zameraním na odbornú úroveň rozhodovania a
plynulosť konania,
b) znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov a výsledkov
prehlbovania kvalifikácie,
c) dodržiavania služobnej disciplíny.
(4) Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti
s výberovým konaním alebo s disciplinárnym konaním, môže podať do troch dní od doručenia
hodnotenia námietky vedúcemu služobného úradu; vedúci služobného úradu o námietkach
rozhodne do troch dní od ich doručenia. Ak vedúci služobného úradu jeho námietkam
nevyhovie, o námietkach rozhodne prokurátorská rada do siedmich dní od doručenia
námietok vedúcim služobného úradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(5) Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti
so zánikom jeho služobného pomeru, môže podať do 15 dní od doručenia hodnotenia námietky
vedúcemu služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu námietkam nevyhovie, môže sa
prokurátor na súde domáhať opravy hodnotenia do 15 dní od doručenia rozhodnutia o
námietkach.
PIATA HLAVA
SLUŽOBNÝ ČAS, SLUŽOBNÁ CESTA A DOVOLENKA PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÝ ČAS PROKURÁTORA
§ 32
Základná dĺžka služobného času
Základná dĺžka služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.
§ 33
Kratší služobný čas alebo iná úprava služobného času
(1) Vedúci služobného úradu môže prokurátorovi povoliť kratší služobný
čas alebo inú vhodnú úpravu služobného času, ak to umožňuje zabezpečenie plnenia
úloh prokuratúry. Prokurátorovi s kratším služobným časom patrí plat vo výške zodpovedajúcej
kratšiemu služobnému času.
(2) Vedúci prokurátor môže prokurátorovi povoliť inú vhodnú úpravu
služobného času, ak to umožňuje zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry v jeho riadiacej
a kontrolnej pôsobnosti.
§ 34
Služobný deň a denný služobný čas
(1) Služobný deň je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať
svoju funkciu.
(2) Denný služobný čas je služobný čas pripadajúci na jeden služobný
deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje
generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť osem hodín.
(3) Prokurátorovi patrí po štyroch hodinách denného služobného času
jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného
služobného času.
§ 35
Týždenný služobný čas
(1) Týždenný služobný čas je služobný čas rozvrhnutý na päť služobných
dní v týždni.
(2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor.
Týždenný služobný čas nesmie presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť
rovnaký.
§ 36
Pružný služobný čas
(1) Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť o zavedení pružného služobného
času prokurátora, o čom upovedomí generálnu prokuratúru.
(2) Pružný služobný čas možno určiť ako
a) pružný denný služobný
čas, pri ktorom rozsah denného služobného času určí vedúci služobného úradu a prokurátor
si sám zvolí začiatok určeného denného služobného času; je však povinný vykonať svoje
úlohy pripadajúce na tento deň,
b) pružný týždenný služobný čas, pri ktorom si prokurátor zvolí začiatok a koniec
určeného denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch v týždni; je však
povinný vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento týždenný služobný čas.
(3) Vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o zavedení pružného služobného
času, určí zároveň povinný denný služobný čas v rozsahu najmenej päť hodín v každom
služobnom dni (ďalej len "povinný denný služobný čas"). Úsek voliteľného služobného
času rozvrhne na začiatok a koniec služobného dňa tak, aby služobný čas sa nezačínal
pred 6. hodinou a neskončil sa po 19. hodine.
(4) Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť aj o dočasnom prerušení
pružného služobného času alebo o jeho zrušení.
(5) Prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora sa pri uplatnení
pružného služobného času posudzujú ako výkon funkcie iba v rozsahu, v akom nevyhnutne
zasiahli do povinného denného služobného času.
§ 37
Dni služobného pokoja
(1) Deň služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá
a)
deň nepretržitého odpočinku v týždni, alebo
b) sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja 22) (ďalej len "sviatok").
(2) Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je vždy nedeľa
23) a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
(3) Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného
pokoja výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná
pohotovosť sa považujú na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.
§ 38
Výkon funkcie nadčas
(1) Výkon funkcie nadčas je výkon funkcie prokurátora na príkaz vedúceho
prokurátora alebo s jeho súhlasom nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci
z vopred určeného rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného
času.
(2) Výkon funkcie nadčas nesmie spolu s ustanoveným týždenným služobným
časom presiahnuť v jednom týždni 48 hodín; to neplatí, ak ide o služobnú pohotovosť
prokurátora.
(3) Výkon funkcie nadčas nie je, ak prokurátor vykonáva svoju funkciu
nad ustanovený týždenný služobný čas a mimo rámca rozvrhu denného služobného času
ako náhradu za služobné voľno, ktoré mu služobný úrad poskytol na jeho žiadosť.
§ 39
Služobná pohotovosť
(1) Služobná pohotovosť prokurátora je pripravenosť prokurátora na
okamžitý výkon funkcie prokurátora v čase nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci
z vopred určeného rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného
času.
(2) Služobnú pohotovosť nariaďuje prokurátorovi vedúci prokurátor,
ktorý tiež rozhodne, či prokurátor má vykonávať služobnú pohotovosť v mieste výkonu
svojej funkcie alebo v mieste trvalého pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.
§ 40
Plnenie služobných povinností v noci
Plnenie služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná
pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
§ 41
Nepretržitý odpočinok
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby
prokurátor mal
a) medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného
dňa nepretržitý odpočinok aspoň 11 hodín,
b) raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla
v nedeľu.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÁ CESTA PROKURÁTORA
§ 42
(1) Služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na cestu na plnenie
úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu funkcie, vrátane času
plnenia úloh v mieste konania služobnej cesty, až do jeho návratu z tejto cesty.
(2) Zahraničná služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na služobnú
cestu na plnenie úloh v zahraničí vrátane plnenia úloh v zahraničí do skončenia tejto
služobnej cesty.
(3) Čas nástupu a čas skončenia služobnej cesty na účely tohto zákona
je čas skutočného odchodu a príchodu dopravného prostriedku, ktorý prokurátora prepraví
do miesta, ktoré je cieľom jeho služobnej cesty, a späť.
(4) Prokurátora vysiela na služobnú cestu vedúci prokurátor na čas
nevyhnutnej potreby. Vedúci prokurátor zároveň určí miesto nástupu, miesto, ktoré
je cieľom služobnej cesty, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia tejto
cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty, pritom je povinný prihliadnuť
na oprávnené záujmy prokurátora.
(5) Prokurátor je povinný vykonať služobnú cestu aj v dňoch služobného
pokoja ( § 37), ak to nariadi vedúci prokurátor.
§ 43
Prokurátora, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie
potrebných skúseností a praxe do inej inštitúcie.
§ 44
(1) Prokurátor má právo použiť vnútroštátne hromadné dopravné prostriedky
prvej triedy; to neplatí, ak ide o cestu lietadlom.
(2) Ak služobnú cestu nemožno vykonať služobným motorovým vozidlom
prokuratúry a použitie hromadného dopravného prostriedku je nehospodárne, môže vedúci
prokurátor vyhovieť žiadosti prokurátora, aby služobnú cestu vykonal súkromným motorovým
vozidlom, ak tomu nebránia vážne dôvody.
(3) Prokurátorovi patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou.
Náhrada výdavkov sa poskytne v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitným zákonom.
24) Ak prokurátor vykoná služobnú cestu v obvode obce, v ktorej má sídlo prokuratúra,
ktorá je miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, patrí mu len náhrada preukázaných
cestovných výdavkov.
(4) zrušený od 1.11.2011.
TRETÍ DIEL
DOVOLENKA PROKURÁTORA
§ 46
Druhy dovolenky
Prokurátorovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok
na
a) dovolenku za kalendárny rok,
b) pomernú časť dovolenky za kalendárny rok,
c) dovolenku za dni vykonávania funkcie,
d) dodatkovú dovolenku.
§ 47
Dovolenka za kalendárny rok
(1) Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom
roku.
(2) Prokurátor má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával
svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite
po celý kalendárny rok.
§ 48
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok
(1) Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je za každý celý kalendárny
mesiac nepretržitého trvania toho istého služobného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny
rok.
(2) Prokurátor má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok,
ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer
netrval nepretržite po celý kalendárny rok.
(3) Ak vznikne služobný pomer prokurátora najneskôr 15. deň v mesiaci,
prokurátor má nárok za tento kalendárny mesiac na 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
Za kalendárny mesiac, v ktorom zanikol služobný pomer prokurátora, má prokurátor
nárok na 1/12 dovolenky len vtedy, ak jeho služobný pomer v tomto mesiaci trval dlhšie
ako 15 kalendárnych dní.
§ 49
Dovolenka za dni vykonávania funkcie
(1) Dovolenka za dni vykonávania funkcie je za každých 21 dní výkonu
funkcie prokurátora v príslušnom kalendárnom roku 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2) Prokurátor má nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie, ak
mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za
kalendárny rok.
§ 50
Dodatková dovolenka
Prokurátor, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo
pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeľnú starostlivosť na základe
odporúčania lekára, má nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
§ 51
Krátenie dovolenky
(1) Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60
dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za prvých
100 služobných dní a rovnako o 1/12 za každých ďalších 21 služobných dní, počas ktorých
prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a) výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
b) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre
chorobu alebo úraz,
c) karantény,
d) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
e) ďalšej materskej dovolenky a ďalšej rodičovskej dovolenky,
f) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť
z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy,
v ktorých starostlivosti inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela
alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu
v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie
prokurátora, alebo
g) ošetrovania chorého člena rodiny.
(2) Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60
dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za každých
21 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a) čerpania služobného voľna bez náhrady platu,
b) dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie, ak
1. disciplinárne konanie proti nemu sa
skončilo uložením disciplinárneho opatrenia zbavenie funkcie prokurátora [§ 189 ods.
2 písm. d)],
2. trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre
úmyselný trestný čin,
c) výkonu väzby, ak trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným
odsúdením pre trestný čin, alebo
d) výkonu trestu odňatia slobody.
(3) Za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň vedúci služobného
úradu kráti prokurátorovi dovolenku o dva dni.
(4) Pri krátení dovolenky stráca prokurátor nárok na tú časť dovolenky,
o ktorú sa mu dovolenka krátila.
(5) Ak dôvody uvedené v odseku 1 alebo 2 sa navzájom kryjú, započítavajú
sa na účely krátenia dovolenky len raz.
(6) Dodatkovú dovolenku nemožno krátiť.
Čerpanie dovolenky
§ 52
(1) Čerpanie dovolenky určuje vedúci prokurátor s prihliadnutím na
úlohy prokuratúry a na oprávnené záujmy prokurátora tak, aby prokurátor mal možnosť
vyčerpať si dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vedúci prokurátor
prerokuje s prokurátorom čas čerpania dovolenky.
(2) Ak sa čerpanie dovolenky určuje v niekoľkých častiach, musí byť
aspoň jedna časť dovolenky najmenej tri týždne; to neplatí, ak vedúci prokurátor
rozhodne na žiadosť prokurátora inak.
(3) Ak prokurátor požiada vedúceho prokurátora o poskytnutie dovolenky
tak, aby nadväzovala bezprostredne na nastúpenú materskú dovolenku alebo rodičovskú
dovolenku, vedúci prokurátor je povinný jeho žiadosti vyhovieť.
(4) Ak z dôležitých dôvodov prokurátor nemôže dovolenku vyčerpať
v príslušnom kalendárnom roku, vedúci prokurátor je povinný určiť mu čerpanie dovolenky
tak, aby ju vyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vedúci prokurátor
je však povinný určiť prokurátorovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v tom
kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol na ne nárok (minimálna doba dovolenky).
(5) Určenú dobu čerpania dovolenky je vedúci prokurátor povinný oznámiť
prokurátorovi aspoň jeden mesiac vopred. Túto dobu možno výnimočne skrátiť, ak je
to v záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh prokuratúry.
§ 53
Vedúci prokurátor môže určiť prokurátorovi čerpanie dovolenky, aj
keď dovtedy nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať,
že prokurátor tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do zániku služobného
pomeru.
§ 54
(1) Vedúci prokurátor nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie,
keď prokurátor
a) vykonáva povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b) je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c) ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí na žiadosť
prokurátora čerpanie dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny,
d) je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke,
e) je na ďalšej materskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke,
f) je na preventívnej rehabilitácii,
g) čerpá náhradné voľno za výkon funkcie nadčas alebo za služobnú pohotovosť,
h) čerpá služobné voľno s náhradou platu,
i) čerpá študijné voľno na zvyšovanie kvalifikácie alebo
j) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(2) Počas ostatných prekážok na výkon funkcie na strane prokurátora
môže vedúci prokurátor určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť prokurátora.
§ 57
Prerušenie dovolenky
Dovolenka sa prerušuje, ak prokurátor počas dovolenky
a) nastúpi
na povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b) nastúpi na preventívnu rehabilitáciu,
c) je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d) ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí čerpanie
dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť prokurátora,
e) nastúpi na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
f) nastúpi na ďalšiu materskú dovolenku alebo na ďalšiu rodičovskú dovolenku, alebo
g) je vzatý do väzby alebo nastúpi výkon trestu odňatia slobody.
Platové náležitosti súvisiace s dovolenkou
§ 58
Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu
vo výške jeho naposledy určeného denného funkčného platu.
§ 59
(1) Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky ( § 52
ods. 4) alebo za jej časť patrí prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu
dobu dovolenky alebo jej časť z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(2) Náhradu platu za nevyčerpanú časť dovolenky, ktorá presahuje
minimálnu dobu dovolenky ( § 52 ods. 4), možno prokurátorovi poskytnúť len vtedy,
ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka
a) pre
nesprávne určenie čerpania dovolenky,
b) pre naliehavé služobné dôvody,
c) pre prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora,
d) z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(3) Ak si prokurátor nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej časť z
dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, patrí mu náhrada vo výške jeho naposledy určeného
funkčného platu, ktorá zodpovedá času nevyčerpanej dovolenky.
§ 60
Prokurátor je povinný vrátiť vyplatenú náhradu platu za dovolenku
alebo za jej časť, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§ 61
Ak bol prokurátor dočasne pridelený podľa § 9a až 9c, poskytne mu
za čas dočasného pridelenia dovolenku na zotavenie v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom ten orgán, na ktorý bol prokurátor dočasne pridelený; tento orgán mu
poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred dočasným pridelením.
Spoločné ustanovenia o dovolenke
§ 62
(1) Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych
dní.
(2) Do dovolenky sa nezapočítava deň, na ktorý pripadne sviatok;
to neplatí, ak sviatok pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku v týždni.
§ 63
(1) Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na
účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku
čas
a) výkonu funkcie prokurátora,
b) výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
c) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d) karantény,
e) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
f) ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
g) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých
dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,
h) ošetrovania chorého člena rodiny,
i) služobného voľna bez náhrady platu,
j) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody dovtedy, kým prokurátor nebol odvolaný
z funkcie prokurátora.
(2) Ak obdobia uvedené v odseku 1 sa navzájom kryjú, započítavajú
sa na účely dovolenky len raz.
(3) Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa považuje
aj skončenie doterajšieho služobného pomeru prokurátora a naň bezprostredne nadväzujúci
služobný pomer prokurátora.
(4) Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely
dovolenky nepovažuje čas, po ktorý je prerušený výkon funkcie prokurátora.
§ 64
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje aj
čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3. disciplinárne
konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
h) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj
v neskoršom konaní,
3. prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku,
ktorý bol zrušený,
i) dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
ŠIESTA HLAVA
SLUŽOBNÉ VOĽNO PROKURÁTORA PRI PREKÁŽKACH VO VÝKONE JEHO FUNKCIE
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO S NÁHRADOU PLATU
§ 65
(1) Prokurátorovi sa poskytne služobné voľno s náhradou platu vo
výške jeho funkčného platu z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo
ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného
času,
b) narodenie dieťaťa manželke prokurátora; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení
alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; služobné voľno
sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie
nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
d) sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo
do osobitnej internátnej školy a späť; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný
čas, najviac však na 15 služobných dní v kalendárnom roku,
e) ošetrovanie
1. chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,
2. chorého
dieťaťa prokurátora mladšieho ako 15 rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje
ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,
3. iného chorého
člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný
stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1. prvých sedem dní ošetrovania,
2. prvých 14 dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo sa
stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; v tom
istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
f) starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1. detské výchovné
zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola, ktorej žiakom dieťa
je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2. pre nariadenú karanténu
dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať
do školy,
3. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože
ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa
podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení; služobné voľno sa poskytne najviac
na
1. prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,
2. prvých 14 dní starostlivosti o dieťa, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a
trvalo sa stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a len
jednému z oprávnených,
g) účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív; služobné voľno sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas,
h) úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka; služobné voľno sa poskytne
na
1. dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť
na pohrebe,
2. jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča
alebo súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca prokurátora na účasť na pohrebe
a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
3. nevyhnutne potrebný čas, najviac
však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka prokurátora a prarodiča alebo vnuka
jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
4.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí
k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej
domácnosti, a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
5. nevyhnutne potrebný
čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,
i) vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na
1. dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden
deň na účasť na svadobnom obrade,
2. jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe
dieťaťa prokurátora,
j) presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho
1. preložením na inú prokuratúru,
služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
2. vymenovaním do funkcie prokurátora
na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry;
služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
k) znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie; služobné voľno sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
l) bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba vrátane skúšobnej činnosti; služobné
voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
m) iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy; služobné
voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
n) z dôvodov ustanovených týmto zákonom ( § 71, 72 a 81); služobné voľno sa poskytne
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(2) Rodinným príslušníkom prokurátora sa na účely tohto zákona rozumie
manžel prokurátora, dieťa prokurátora, dieťa zverené prokurátorovi alebo jeho manželovi
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu, rodič prokurátora, prarodič a vnuk prokurátora, súrodenec prokurátora a jeho
manžel, rodič a súrodenec manžela prokurátora alebo iná osoba, ktorá s prokurátorom
žije spoločne v domácnosti.
§ 66
Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho
funkčného platu aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri
a) poskytovaní
prvej pomoci,
b) povinných lekárskych prehliadkach,
c) opatreniach proti prenosným chorobám,
d) iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e) izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f) poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď
je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
§ 67
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno s náhradou platu z dôvodov
uvedených v § 65 ods. 1 písm. m), je povinný ten, pre ktorého bol prokurátor činný,
prípadne z ktorého podnetu alebo v ktorého záujme sa prokurátorovi poskytlo služobné
voľno, uhradiť služobnému úradu náhradu funkčného platu prokurátora poskytnutého
za čas služobného voľna.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO BEZ NÁHRADY PLATU
§ 68
(1) Prokurátorovi patrí služobné voľno bez náhrady platu z dôvodu
a) presťahovania, ak nejde o presťahovanie podľa § 65 ods. 1 písm. j),
b) nepredvídaného prerušenia dopravy na čas dlhší ako jeden deň,
c) činnosti ako registrovaného kandidáta pri
1. voľbe prezidenta Slovenskej republiky,
2. voľbách do národnej rady,
3. voľbách
na funkciu starostu (primátora) obce (mesta),
4. voľbách do obecného (mestského) zastupiteľstva,
d) predvolania ako svedka na konanie pred súdom alebo iným orgánom podľa osobitného
zákona.
(2) Prokurátorovi možno na základe jeho písomnej žiadosti poskytnúť
služobné voľno bez náhrady platu aj z vážnych osobných dôvodov, ktoré nevyžadujú
prerušenie výkonu funkcie prokurátora. Služobné voľno možno poskytnúť najviac na
30 služobných dní v kalendárnom roku. O žiadosti prokurátora rozhodne vedúci služobného
úradu.
(3) Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne prokurátorovi na
nevyhnutne potrebný čas.
(4) Vedúci služobného úradu môže povoliť prokurátorovi, aby poskytnuté
služobné voľno nahradil výkonom svojej funkcie mimo určeného služobného času. V takom
prípade patrí prokurátorovi za poskytnuté služobné voľno jeho funkčný plat.
TRETÍ DIEL
OSPRAVEDLNENÁ SLUŽOBNÁ NEPRÍTOMNOSŤ PROKURÁTORA
§ 69
(1) Vedúci prokurátor ospravedlní služobnú neprítomnosť prokurátora
počas
a) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo
úraz,
b) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
c) ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
d) karantény,
e) ošetrovania chorého člena rodiny,
f) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1. detské výchovné
zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola, ktorej žiakom dieťa
je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2. dieťa nemôže byť v starostlivosti
detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, pretože mu bola nariadená
karanténa,
3. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože
ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa
podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, ak starostlivosť o dieťa presahuje
čas, za ktorý sa poskytuje služobné voľno s náhradou platu podľa § 65 ods. 1 písm.
f).
(2) V obdobiach uvedených v odseku 1 nepatrí prokurátorovi plat ani
náhrada platu, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 166). Hmotné zabezpečenie v týchto
prípadoch upravujú osobitné predpisy a ustanovenia § 131 až 133.
(3) Vedúci prokurátor môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
prokurátora pre chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly
dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného prokurátora.
ŠTVRTÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SLUŽOBNOM VOĽNE A O OSPRAVEDLNENEJ SLUŽOBNEJ NEPRÍTOMNOSTI
PROKURÁTORA
§ 70
(1) Ak je prokurátorovi vopred známy dôvod na poskytnutie služobného
voľna a na ospravedlnenie jeho služobnej neprítomnosti, je povinný včas, a ak to
nie je možné, bez zbytočného odkladu požiadať vedúceho služobného úradu o poskytnutie
služobného voľna a o ospravedlnenie služobnej neprítomnosti.
(2) Prokurátor je povinný preukázať dôvod služobného voľna a jeho trvanie,
ako aj dôvod na ospravedlnenie služobnej neprítomnosti a jeho trvanie vedúcemu služobného
úradu.
PIATY DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO A NÁROKY SÚVISIACE SO SLUŽBOU PROKURÁTORA V OZBROJENÝCH
SILÁCH A S CIVILNOU SLUŽBOU
§ 71
(1) Prokurátorovi povolanému na výkon služby v ozbrojených silách 27)
alebo civilnej služby 28) poskytne vedúci služobného úradu v poslednom týždni pred
dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň služobného voľna na vybavenie osobných
a rodinných vecí.
(2) Prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu v mieste, ktoré je vzdialené
od miesta jeho trvalého pobytu viac ako šesť hodín cesty osobným vlakom, má pred
nástupom na službu v ozbrojených silách alebo na civilnú službu nárok na jeden deň
služobného voľna; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3) Prokurátor, ktorý nastupuje službu v ozbrojených silách alebo
civilnú službu v mieste, ktoré je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu
a) viac
ako šesť hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má nárok
na jeden deň služobného voľna,
b) viac ako 12 hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má
nárok na dva dni služobného voľna.
(4) Ustanovením odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1 a 2.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa rovnako použijú aj pri ceste prokurátora po skončení
služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby; pri skončení služby prokurátorovi
nepatrí služobné voľno podľa odseku 1.
(5) Za čas služobného voľna podľa predchádzajúcich odsekov patrí prokurátorovi
náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
(6) Prokurátorovi, ktorý nastupuje na základnú službu, náhradnú službu
alebo civilnú službu namiesto základnej služby alebo náhradnej služby, patrí za prvé
dva týždne tejto služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto
platu mu vyplatí služobný úrad. Počas výkonu zdokonaľovacej služby alebo civilnej
služby namiesto zdokonaľovacej služby patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške
jeho funkčného platu. Náhradu tohto platu mu vyplatí služobný úrad.
§ 72
(1) Prokurátor je povinný ujať sa výkonu svojej funkcie najneskôr tretí
deň po skončení povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom
do funkcie prokurátora mu nepatrí plat ani náhrada platu.
(2) Ak prokurátor vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených
silách bezprostredne službu toho istého alebo iného druhu v ozbrojených silách alebo
civilnú službu, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na služobné voľno
a na náhradu platu ako pokračovanie predchádzajúcej služby. Ak však prokurátor vykonáva
základnú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu v dvoch alebo viacerých častiach,
patrí mu pred nastúpením druhej a každej ďalšej časti služby náhrada platu vo výške
jeho funkčného platu za jeden týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo
ďalšej časti tejto služby.
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PROKURÁTOROV
§ 73
Povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora
(1) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú v rozsahu svojej pôsobnosti
povinní vytvárať prokurátorom podmienky na bezpečný výkon ich funkcie.
(2) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä
a) zriaďovať,
udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a organizačné
opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie,
b) pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone ich
funkcie, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať
ich dodržiavanie,
c) dbať pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom na požiadavky bezpečnosti a
ochrany zdravia,
d) zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu,
vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako
aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju
funkciu,
e) nedovoliť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
f) pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov
pri výkone ich funkcie a dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g) odstraňovať zistené nedostatky, ako aj príčiny havárií a porúch technických zariadení,
h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom. 29)
(3) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní zaistiť bezpečnosť
a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú v objektoch prokuratúry.
Každý objekt prokuratúry musí byť vybavený prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci
a prostriedkami umožňujúcimi privolať rýchlu záchrannú pomoc.
(4) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní dbať na to, aby zdravie
prokurátora nebolo na jeho pracovisku ohrozované fajčením.
§ 74
Povinnosti prokurátora
Prokurátor je povinný
a) dodržiavať pri výkone svojej funkcie všeobecne
záväzné právne predpisy, služobné predpisy, pokyny a príkazy vedúcich prokurátorov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
b) nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred začiatkom služobného
dňa a počas služobného dňa,
c) oznamovať služobnému úradu nedostatky a poruchy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť
alebo zdravie prokurátorov pri výkone ich funkcie.
§ 75
Orgány dozoru
(1) Dozor nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia
služobným úradom, vedúcimi prokurátormi a ostatnými prokurátormi vykonáva generálna
prokuratúra.
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie vykonávať dozor
nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia na prokuratúre orgánmi
dozoru podľa osobitného zákona. 30)
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ PROSTREDIE PROKURÁTORA A ĎALŠIE PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 76
Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia
utvára služobný úrad primerané podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu služobného
prostredia, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
§ 77
(1) Služobný úrad je povinný zabezpečiť stravovanie prokurátorov priamo
v mieste výkonu ich funkcie alebo v jeho blízkosti podávaním jedného hlavného teplého
jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65% ceny jedla, najviac však 65
% stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného
predpisu. 24)
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora vyslaného na
služobnú cestu, ktorý má nárok na stravné podľa osobitného predpisu. 31)
§ 78
Prokurátor má právo na zabezpečenie elektronického systému právnych
informácií, elektronických informačných systémov prokuratúry, vhodných technických
zariadení a pomôcok umožňujúcich efektívny výkon funkcie prokurátora bez zbytočných
prieťahov a na bezplatné poskytnutie úradného odevu (talára).
TRETÍ DIEL
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PROKURÁTORA
§ 80
(1) Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a
bezplatné vzdelávanie po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie
právnych predpisov nevyhnutných na riadny výkon funkcie prokurátora.
(2) Vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje Justičná akadémia a generálna
prokuratúra. Generálna prokuratúra zabezpečuje vzdelávanie prokurátorov najmä v oblasti
ochrany finančných záujmov Európskej únie.
(3) zrušený od 1.1.2021.
§ 81
(1) Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie prokurátorov
s cieľom priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti
potrebné na výkon funkcie prokurátora na príslušnom úseku.
(2) Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad prokurátorovi
služobné voľno v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí prokurátorovi náhrada platu
vo výške funkčného platu.
§ 82
(1) Zvyšovanie kvalifikácie je nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných
na výkon funkcie prokurátora na vyššom stupni prokuratúry, na výkon osobitnej špecializácie
alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora.
(2) Zvyšovanie kvalifikácie je aj ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore
potrebnom na výkon funkcie prokurátora, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne
štúdium na vysokých školách alebo v iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej
republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3) Na základe žiadosti prokurátora môže generálny prokurátor rozhodnúť
o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora, ak je toto zvýšenie kvalifikácie
v súlade s požiadavkami na výkon jeho funkcie.
(4) Rozhodnutie o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora
obsahuje
a) meno a priezvisko prokurátora, ktorého sa rozhodnutie týka,
b) doterajšie funkčné zaradenie prokurátora,
c) určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
d) podmienky na zvyšovanie kvalifikácie,
e) dôvod, pre ktorý sa udeľuje súhlas so zvýšením kvalifikácie,
f) trvanie platnosti rozhodnutia,
g) dátum vydania rozhodnutia,
h) podpis generálneho prokurátora.
(5) Prokurátorovi, ktorému bol udelený súhlas so zvýšením kvalifikácie,
patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia
a) v rozsahu
potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c) desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
d) desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(6) Počas študijného voľna podľa odseku 5 patrí prokurátorovi náhrada
platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
§ 83
(1) Náklady súvisiace s prehlbovaním a zvyšovaním kvalifikácie prokurátora
nahrádza generálna prokuratúra.
(2) Prokurátor je povinný nahradiť úplné alebo čiastočné náklady spojené
so zvyšovaním kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí o udelení
súhlasu so zvýšením kvalifikácie; to neplatí, ak prokurátor bol z funkcie odvolaný
podľa § 15 ods. 3 písm. a) alebo ak sa funkcie prokurátora vzdal podľa § 16 ods.
1 písm. b).
(3) O povinnosti nahradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie
rozhodne generálna prokuratúra. Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry je prípustné
odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
ŠTVRTÝ DIEL
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
§ 84
(1) Prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 15 rokov,
má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom
roku, počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 40. rok svojho veku. Prokurátor,
ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 20 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu
v trvaní dvoch týždňov v každom kalendárnom roku, počnúc kalendárnym rokom, v ktorom
dovŕši 45. rok svojho veku. To neplatí, ak sa prokurátorovi v kalendárnom roku poskytla
kúpeľná starostlivosť.
(2) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach
zriadených alebo spravovaných generálnou prokuratúrou alebo v rehabilitačných zariadeniach
podľa výberu prokurátora s celodenným pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho
odpočinku a liečebno-preventívnych opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie
a upevnenie telesného a duševného zdravia prokurátorov.
(3) Prokurátor má nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti
s poskytovaním preventívnej rehabilitácie a nákladov na pobyt. Pri preventívnej rehabilitácii
v rehabilitačnom zariadení podľa výberu prokurátora má prokurátor nárok na náhradu
nákladov len do výšky nákladov na poskytnutie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných
zariadeniach zriadených alebo spravovaných generálnou prokuratúrou.
(4) Preventívnu rehabilitáciu zabezpečuje generálna prokuratúra.
(5) Čas výkonu funkcie prokurátora potrebného na vznik nároku na preventívnu
rehabilitáciu podľa odseku 1 sa určuje podľa § 97.
(6) zrušený od 1.11.2011.
PIATY DIEL
OSOBITNÉ SLUŽOBNÉ PODMIENKY PRE TEHOTNÉ PROKURÁTORKY, PRE PROKURÁTORKY,
KTORÉ SA STARAJÚ O MALOLETÉ DIEŤA, A PRE OSAMELÝCH PROKURÁTOROV, KTORÍ SA STARAJÚ
O MALOLETÉ DIEŤA
§ 86
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným
ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to
isté platí o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je
povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a
prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného
stavu, a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre
ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej patrí plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej
však vo výške funkčného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.
(2) Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie
ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť ani výkon funkcie nadčas.
Prokurátorke, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť
nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom.
(3) Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie
ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má
sídlo prokuratúra, kde vykonáva svoju funkciu, ani mimo obvodu obce, v ktorej má
trvalý pobyt. Prokurátorku, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie
ako osem rokov, možno vyslať na služobnú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako
aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(4) Ak tehotná prokurátorka alebo prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa
mladšie ako 15 rokov, požiada o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného
služobného času, vedúci služobného úradu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu
nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebolo ohrozené plnenie úloh prokuratúry.
Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, patrí funkčný plat zodpovedajúci
tomuto kratšiemu služobnému času.
(5) Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora,
ktorý je osamelý a stará sa o maloleté dieťa.
(6) Osamelou osobou sa rozumie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba
alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.
ŠIESTY DIEL
MATERSKÁ DOVOLENKA A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
§ 87
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí
prokurátorke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej prokurátorke patrí
materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov a prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve
alebo viac detí, patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov.
(2) Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov
na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka
zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní
28 týždňov, osamelej prokurátorke v trvaní 31 týždňov a prokurátorke, ktorá prevzala
dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši
tri roky veku.
(3) V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj prokurátorovi
od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rozsahu a za podmienok ustanovených v
odsekoch 1 a 2, ak sa stará o narodené dieťa.
(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej
žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská
dovolenka
a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté
dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté
dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.
(5) Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej
dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.
(6) Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti
so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
§ 88
(1) Na materskú dovolenku nastupuje prokurátorka spravidla od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom.
(2) Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť
najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov
odo dňa pôrodu.
(3) Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke materská dovolenka
v trvaní 14 týždňov.
§ 89
(1) Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej
starostlivosti a prokurátorka zatiaľ začne vykonávať svoju funkciu, jej materská
dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka sa tým preruší, najskôr však po uplynutí
šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka sa poskytne prokurátorke opäť
odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia zdravotníckej starostlivosti do svojej
starostlivosti a prestala vykonávať funkciu prokurátorky, nie však dlhšie ako do
času určeného pre ďalšiu materskú dovolenku ( § 87 ods. 4).
(2) Prokurátorke nepatrí materská dovolenka alebo ďalšia materská
dovolenka, ak dieťa, o ktoré sa starala, je
a) zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo
b) umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí,
ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa z dôvodu, že si to vyžaduje
jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča na základe vyjadrenia príslušného
ošetrujúceho (odborného) lekára.
(3) Ak dieťa zomrie v čase, keď je prokurátorka na materskej dovolenke
alebo na ďalšej materskej dovolenke, poskytne sa jej materská dovolenka ešte počas
dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo
jeden rok veku.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na rodičovskú dovolenku
a na ďalšiu rodičovskú dovolenku; rodičovskú dovolenku však možno prokurátorovi prerušiť
za podmienok ustanovených v odseku 1 aj pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa narodenia
dieťaťa.
§ 90
(1) Počas materskej dovolenky patrí prokurátorke peňažná pomoc v materstve
podľa osobitného zákona 35) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve ( § 133). Rovnaká
peňažná pomoc patrí prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.
(2) Počas ďalšej materskej dovolenky patrí prokurátorke rodičovský
príspevok podľa osobitného zákona. 36) Rovnaký príspevok patrí prokurátorovi počas
ďalšej rodičovskej dovolenky.
SIEDMY DIEL
PRESTÁVKY NA DOJČENIE
§ 91
(1) Prokurátorke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytne služobný úrad okrem
prestávky podľa § 34 ods. 3 osobitné prestávky na dojčenie.
(2) Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu po celý určený týždenný
služobný čas, patria každý služobný deň na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca
jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a počas ďalších troch mesiacov jedna
polhodinová prestávka na dojčenie.
(3) Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu v kratšom služobnom
čase, ktorý tvorí aspoň polovicu určeného týždenného služobného času, patrí jedna
polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca
jeho veku.
(4) Prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času.
ÔSMA HLAVA
ODMEŇOVANIE PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
PLAT PROKURÁTORA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 92
(1) Prokurátorovi patrí za výkon jeho funkcie plat.
(2) Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorovi plat v rozsahu
a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorovi
nie je prípustné. Služobný úrad nesmie poskytovať prokurátorovi ani iné plnenia peňažnej
hodnoty, ak to tento zákon alebo osobitné právne predpisy neustanovujú.
§ 92a
(1) Ustanovenia tejto hlavy o odmeňovaní prokurátorov sa vzťahujú
na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného
prokurátora len v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
(2) Ak európsky delegovaný prokurátor plní aj úlohy prokurátora generálnej
prokuratúry, za plnenie týchto úloh mu patrí pomerná časť platu podľa tohto zákona
zodpovedajúca určenému rozsahu plnenia úloh.
§ 93
(1) Plat prokurátora tvorí
a) funkčný plat,
b) náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to
1. náhrada platu za sviatok,
2. plat za výkon funkcie nadčas,
3. náhrada za služobnú pohotovosť,
4. plat počas dočasného pridelenia,
5. plat pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora,
6. vyrovnanie platu,
7. ďalší plat,
c) príplatky k funkčnému platu, a to
1. príplatok za zastupovanie,
2. príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho
stupňa,
3. príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,
4. príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,
5. príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu
6. príplatok za plnenie služobných povinností v noci,
7. osobitný príplatok,
8. zrušený od 1.12.2021,
d) zrušené od 1.1.2021.
(2) Prokurátorovi patria paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov,
ak tak ustanovuje zákon.
(3) Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.
Druhý oddiel
Funkčný plat prokurátora
§ 94
Zložky funkčného platu
Funkčný plat prokurátora tvorí
a) základný plat prokurátora,
b) funkčný príplatok,
c) osobitný príplatok za výkon funkcie riaditeľa alebo zástupcu
riaditeľa Justičnej akadémie.36a)
Základný plat
§ 95
(1) Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý
zodpovedá platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným
zákonom. 37)
(2) Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry
sa určuje z priemerného platu prokurátora.
(3) Priemerný plat prokurátora je plat prokurátora zaradeného do
4. platového stupňa I. platovej skupiny ( § 96 ods. 2), ktorý zodpovedá priemernému
platu sudcu ustanovenému osobitným zákonom. 38)
§ 96
(1) Na účely určenia základného platu sa prokurátor okresnej
prokuratúry a krajskej prokuratúry zaradí podľa dĺžky započítateľnej praxe (§ 97)
do jedného z ôsmich platových stupňov
a) v I. platovej skupine, ak ide o prokurátora
okresnej prokuratúry,
b) v II. platovej skupine, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry.
(2) Základný plat prokurátora zaradeného do príslušného platového
stupňa a platovej skupiny podľa odseku 1 je z priemerného platu prokurátora:
------------------------------------------------------------------ Platový Počet rokov Platová skupina stupeň započítateľnej praxe I. II. ------------------------------------------------------------------ 1. do ukončenia 3. roku praxe 85% 90% 2. od začiatku 4. roku praxe 90% 95% 3. od začiatku 7. roku praxe 95% 100% 4. od začiatku 10. roku praxe 100% 105% 5. od začiatku 13. roku praxe 105% 110% 6. od začiatku 16. roku praxe 110% 115% 7. od začiatku 19. roku praxe 115% 120% 8. od začiatku 22. roku praxe 120% 125%. ------------------------------------------------------------------
§ 97
(1) Započítateľná prax prokurátora je celková dĺžka praxe prokurátora
rozhodujúca pre jeho zaradenie do príslušného platového stupňa.
(2) Do započítateľnej dĺžky praxe prokurátora sa započítava
a)
prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry,
b) výkon funkcie prokurátora,
c) prax započítaná ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní aj prokurátorom
preukázanej inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania,
ak prokurátor vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie
predpísané, a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie prokurátora.
(4) Do započítateľnej praxe sa započítava aj čas
a) výkonu povinnej
vojenskej služby alebo civilnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom
platným v čase jej výkonu,
b) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo
ďalšej rodičovskej dovolenky, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,
spolu však najviac šesť rokov zo súhrnu týchto období,
c) služobného voľna bez náhrady platu,
d) prerušenia výkonu funkcie podľa § 12 ods. 1 až 3.
(5) Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely určenia dĺžky započítateľnej
praxe posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu
alebo úraz,
h) karantény,
i) ošetrovania chorého člena rodiny,
j) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k) väzby dovtedy, kým nebol prokurátor odvolaný z funkcie prokurátora,
l) dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
Funkčný príplatok
§ 98
Nadpis zrušený od 1.9.2004
(1) Funkčný príplatok za funkciu vedúceho prokurátora patrí mesačne
z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3)
a) prvému námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 30%,
b) námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 25%,
c) riaditeľovi sekcie generálnej prokuratúry vo výške 20%,
d) zástupcovi riaditeľa sekcie generálnej prokuratúry, riaditeľovi
odboru generálnej prokuratúry a krajskému prokurátorovi vo výške 15%,
e) zástupcovi riaditeľa odboru generálnej prokuratúry a námestníkovi
krajského prokurátora vo výške 10%,
f) vedúcemu oddelenia generálnej prokuratúry vo výške 8%,
g) vedúcemu oddelenia krajskej prokuratúry vo výške 5%,
h) okresnému prokurátorovi prokuratúry s počtom do 10 prokurátorov
vo výške 8%, s počtom nad 10 prokurátorov vo výške 10%,
i) námestníkovi okresného prokurátora prokuratúry s počtom do
10 prokurátorov vo výške 5%, s počtom nad 10 prokurátorov vo výške 8%.
(2) V prípade súbehu výkonu viacerých funkcií patrí vedúcemu prokurátorovi
funkčný príplatok, ktorý je pre neho výhodnejší.
Tretí oddiel
Náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania
§ 100
Náhrada platu za sviatok
Prokurátorovi nevykonávajúcemu svoju funkciu, lebo je sviatok, ktorý
je inak jeho obvyklým služobným dňom, patrí náhrada platu vo výške jeho funkčného
platu.
§ 101
Plat za výkon funkcie nadčas
(1) Za každú hodinu výkonu funkcie nadčas patrí prokurátorovi po
dohode s vedúcim prokurátorom náhradné voľno. Za každú hodinu čerpania náhradného
voľna patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
(2) Prokurátorovi, ktorému za výkon funkcie nadčas nie je poskytnuté
náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, patrí za každú hodinu
výkonu funkcie nadčas
a) 1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 20%,
b) 1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 50%, ak ide o vykonávanie funkcie nadčas
v deň nepretržitého odpočinku v týždni.
(3) Popri náhradnom voľne alebo plate určenom podľa odseku 2 patria
prokurátorovi za každú hodinu výkonu funkcie nadčas vo sviatok, v sobotu, v nedeľu
alebo v noci aj príplatky uvedené v § 110 až 112.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na vedúceho služobného
úradu; výška jeho funkčného platu je určená s prihliadnutím na prípadný výkon funkcie
nadčas.
§ 102
Náhrada za služobnú pohotovosť
(1) Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi,
ktorý vykonáva služobnú pohotovosť na prokuratúre, náhrada vo výške
a) 50% zo sumy,
ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b) 1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva v deň nepretržitého
odpočinku v týždni.
(2) Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi,
ktorý vykonáva služobnú pohotovosť v mieste trvalého pobytu alebo na inom dohodnutom
mieste, náhrada vo výške
a) 15% zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b) 25% zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva
v deň služobného pokoja.
(3) Za každú hodinu služobnej pohotovosti, ktorú prokurátor vykonáva
na prokuratúre vo sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci, patria prokurátorovi
popri náhrade za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 aj príplatky uvedené v § 110
až 112.
(4) Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí prokurátorovi za čas,
v ktorom došlo počas trvania služobnej pohotovosti k výkonu funkcie prokurátora.
Ak počas služobnej pohotovosti došlo k výkonu funkcie prokurátora, čas výkonu funkcie
prokurátora sa posudzuje ako výkon funkcie nadčas.
Plat počas dočasného pridelenia
§ 103
Nadpis zrušený od 1.1.2016
(1) Prokurátorovi počas dočasného pridelenia na inú prokuratúru
podľa § 9 patrí funkčný plat podľa doterajšieho zaradenia s tým, že aj počas dočasného
pridelenia sa prokurátor zaraďuje na účely určenia základného platu do príslušného
platového stupňa v závislosti od počtu rokov započítateľnej praxe.
(2) Prokurátorovi dočasne pridelenému na prokuratúru vyššieho stupňa
patrí okrem funkčného platu určeného podľa odseku 1 aj príplatok ustanovený v § 108.
(3) Plat, príplatok a ostatné peňažné náležitosti a nároky priznané
týmto zákonom poskytuje prokurátorovi dočasne pridelenému na inú prokuratúru jeho
služobný úrad.
§ 103a
(1) Prokurátorovi dočasne pridelenému k inému orgánu podľa § 9a
ods. 1 písm. a) až d) patrí funkčný plat určený podľa § 103. Ak však prokurátor počas
dočasného pridelenia vykonáva riadiacu funkciu, patrí mu plat za výkon tejto funkcie,
ak je pre neho výhodnejší.
(2) Počas dočasného pridelenia podľa odseku 1 má prokurátor právo
aj na ostatné nároky vyplývajúce z jeho služobného pomeru prokurátora, a to v rozsahu
a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3) Plat, peňažné náležitosti a ostatné nároky priznané týmto zákonom
poskytuje prokurátorovi až do skončenia jeho dočasného pridelenia orgán, ku ktorému
je prokurátor dočasne pridelený.
§ 103b
(1) Prokurátorovi dočasne pridelenému do Justičnej akadémie podľa
§ 9a ods. 1 písm. e) patrí funkčný plat určený podľa § 103 a osobitný príplatok za
riadenie podľa § 94 písm. c), ak spĺňa podmienky na jeho priznanie.
(2) Počas dočasného pridelenia do Justičnej akadémie má prokurátor
právo aj na ostatné nároky vyplývajúce z jeho služobného pomeru prokurátora, a to
v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3) Plat, peňažné náležitosti a ostatné nároky priznané týmto zákonom
poskytuje prokurátorovi počas dočasného pridelenia do Justičnej akadémie služobný
úrad prokurátora.
§ 103c
(1) Prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie podľa
§ 9b ods. 1 a 2 patrí plat určený podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat
v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 30% platu, vynásobená platovým koeficientom
vypočítaným podľa osobitného predpisu39) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový
účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá
časť, tvoriaca 70% platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej
republike po vykonaní zákonných zrážok.
(2) Prokurátorovi patrí od prvého dňa dočasného pridelenia k orgánu
Európskej únie popri plate prokurátora aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom
zákone,39a) ktorú mu vypláca služobný úrad.
§ 103d
(1) Prokurátorovi dočasne pridelenému na výkon práce v aktivitách
krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 9c patrí plat určený
podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca
50% platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu39)
sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní
zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50% platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho
účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(2) Prokurátorovi patrí od prvého dňa vyslania na výkon práce v
aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky popri plate prokurátora
aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom zákone.39b) Generálna prokuratúra vypláca
prokurátorovi výdavky uvedené v osobitnom zákone39b) a služobnému úradu uhrádza rozdiel
medzi platom prokurátora zvýšeným podľa tohto ustanovenia a platom prokurátora pred
týmto zvýšením.
§ 104
Plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora
(1) Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora podľa
§ 13 patrí prokurátorovi plat vo výške 30% zo základného platu, na ktorý by bol mal
nárok, keby nebol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie; tento plat sa zvyšuje o
10% zo základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50% zo základného
platu.
(2) Prokurátorovi, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie,
sa po skončení dočasného pozastavenia výkonu funkcie doplatí najneskôr do 15. dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený,
ak
a) prokurátor nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu
alebo
b) disciplinárne konanie vedené proti prokurátorovi sa právoplatne skončí inak ako
zbavením funkcie prokurátora; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastaví preto,
lebo služobný pomer prokurátora zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora.
§ 105
Vyrovnanie platu
(1) Ak bol prokurátor na svoju žiadosť uvoľnený alebo odvolaný z
funkcie, za ktorej výkon mu patril funkčný príplatok, patrí mu počas troch mesiacov
od uvoľnenia alebo odvolania z tejto funkcie vyrovnanie platu vo výške rozdielu medzi
jeho doterajším a novým funkčným platom.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora, ktorému bolo
uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora [§ 189 ods.
2 písm. b)].
§ 106
Ďalší plat
(1) Prokurátorovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší
plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj a za mesiac november, ak v
príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a) vykonával funkciu prokurátora aspoň 95 služobných dní,
b) služobný pomer prokurátora trvá,
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1
písm. b) alebo ods. 2.
(2) Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania
ďalšieho platu posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3) Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho
platu posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný
úraz alebo chorobu z povolania,
h) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1. trestné
stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1. trestné
stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
hoci aj v neskoršom konaní,
3. prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade
rozsudku, ktorý bol zrušený,
j) dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
(4) Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na
výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 30. júnu alebo k 31.
decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za
mesiac december.
(5) Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času
uvedeného v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku
3 písm. h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora.
V takom prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne,
ktorý nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Štvrtý oddiel
Príplatky k funkčnému platu prokurátora
§ 107
Príplatok za zastupovanie
(1) Ak na základe poverenia vedúceho prokurátora zastupuje prokurátor
neprítomného vedúceho prokurátora dlhšie ako štyri týždne v plnom rozsahu jeho služobných
povinností, patrí mu od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške
funkčného príplatku zastupovaného. Príplatok za zastupovanie prokurátorovi nepatrí,
ak zastupovanie je súčasťou jeho služobných povinností.
(2) Prokurátorovi poverenému zastupovať dočasne neprítomného prokurátora
alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora možno
priznať príplatok za zastupovanie; ak sa príplatok za zastupovanie prizná viacerým
prokurátorom, pomerne sa kráti podľa ich počtu a ich podielu na zastupovaní.
(3) O priznaní príplatku rozhoduje vedúci služobného úradu.
§ 108
Príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa
(1) Prokurátorovi, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie na
prokuratúru vyššieho stupňa, patrí popri jeho funkčnom plate príplatok vo výške 5%
z jeho základného platu. Ak je prokurátor okresnej prokuratúry dočasne pridelený
na generálnu prokuratúru, patrí mu príplatok vo výške 10 % z jeho základného platu.
(2) Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru na účely
zastúpenia neprítomného vedúceho prokurátora, patrí mu, ak sú splnené ostatné podmienky
uvedené v § 107, aj príplatok za zastupovanie.
§ 109
Príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry
(1) Za prípravu právneho čakateľa prokuratúry patrí prokurátorovi
popri jeho funkčnom plate mesačne príplatok vo výške 7% z priemerného platu prokurátora
(§ 95 ods. 3); ak pripravuje dvoch alebo viacerých právnych čakateľov prokuratúry,
patrí mu mesačne príplatok vo výške 10% z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods.
3).
(2) Ak prokurátor začne prípravu právneho čakateľa prokuratúry počas
kalendárneho mesiaca alebo ukončí prípravu počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za
dni prípravy právneho čakateľa prokuratúry pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto
príplatku.
(3) Vedúci prokurátor môže rozhodnúť o nepriznaní príplatku za prípravu
právneho čakateľa prokuratúry, ak prokurátor alebo právny čakateľ prokuratúry nevykonával
svoju funkciu viac ako desať služobných dní v mesiaci.
§ 110
Príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok
Za každú hodinu plnenia služobných povinností vo sviatok patrí prokurátorovi
príplatok vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
§ 111
Príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v sobotu alebo nedeľu
patrí prokurátorovi príplatok vo výške 30% zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného
platu.
§ 112
Príplatok za plnenie služobných povinností v noci
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v noci prislúcha prokurátorovi
príplatok vo výške 25% zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu.
§ 113
Osobitný príplatok
(1) Prokurátorovi, ktorý vykonáva svoju funkciu na úseku boja s organizovaným
zločinom alebo závažnej protispoločenskej činnosti, možno priznať osobitný príplatok
až do výšky 10% z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3).
(2) O priznaní osobitného príplatku a o jeho výške rozhoduje vedúci
služobného úradu.
DRUHÝ DIEL
PAUŠÁLNE NÁHRADY A NÁHRADY ĎALŠÍCH VÝDAVKOV
§ 116
(1) Paušálne náhrady generálneho prokurátora ustanovuje osobitný zákon.
40)
(2) Námestník generálneho prokurátora má na vykonávanie svojej funkcie
a v súvislosti s ňou právo
a) na bezplatné používanie služobného motorového vozidla,
b) na poskytnutie a bezplatné používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3) Vedúci prokurátor určený generálnym prokurátorom má právo na pridelenie
a používanie jedného mobilného telefónu. Právo na pridelenie a používanie mobilného
telefónu má aj prokurátor počas nariadenej služobnej pohotovosti a výkonu funkcie
nadčas. Limit bezplatného používania mobilného služobného telefónu určí služobný
úrad.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATE, JEHO SPLATNOSTI, VÝPLATE A O ZRÁŽKACH Z
PLATU
Spoločné ustanovenia o plate
§ 117
(1) Prokurátorovi patrí základný plat podľa tohto zákona odo dňa
vymenovania do funkcie prokurátora na konkrétnu prokuratúru ( § 8), prípadne odo
dňa jeho preloženia na inú prokuratúru ( § 10).
(2) Základný plat vo vyššom platovom stupni patrí prokurátorovi od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahol určenú dĺžku započítateľnej
praxe; ak týmto dňom je prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3) Funkčný príplatok patrí prokurátorovi odo dňa vymenovania do
funkcie vedúceho prokurátora.
(4) Funkčný príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho
stupňa patrí prokurátorovi odo dňa výkonu funkcie na prokuratúre vyššieho stupňa.
§ 118
Znížiť základný plat možno prokurátorovi len na základe právoplatného
disciplinárneho rozhodnutia o znížení základného platu prokurátora [§ 189 ods. 1
písm. b) alebo ods. 2 písm. a)].
§ 121
Splatnosť platu
(1) Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v deň určený služobným
úradom, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(2) Pri zániku služobného pomeru vyplatí služobný úrad prokurátorovi
splatný plat v posledný deň jeho služobného pomeru.
§ 122
Výplata platu
(1) Plat vypláca služobný úrad v eurách v deň výplaty platu poukázaním
platu na základe žiadosti prokurátora na ním určený účet v banke alebo pobočke zahraničnej
banky v Slovenskej republike alebo na základe žiadosti prokurátora zaslaním platu
poštou na náklady prokurátora na ním určenú adresu.
(2) Ak prokurátor neoznámi služobnému úradu účet v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky v Slovenskej republike, na ktorý mu má služobný úrad poukázať plat,
ani nepožiada služobný úrad o jeho zaslanie poštou na ním uvedenú adresu a v deň
výplaty svoj plat neprevezme a ani k jeho prevzatiu nesplnomocní inú osobu, služobný
úrad zašle plat prokurátora poštou na jeho nebezpečenstvo a na jeho náklady na poslednú
adresu trvalého pobytu uvedenú v osobnom spise prokurátora, a to najneskôr do troch
dní odo dňa termínu výplaty platu.
(3) Pri výplate platu je služobný úrad povinný vydať prokurátorovi
písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.
Na základe žiadosti prokurátora umožní mu nazretie do podkladov, na ktorých základe
sa plat určil.
(4) Plat prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie
vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25% platu, vynásobená
platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu, 40a) sa prokurátorovi
prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní
zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75% platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho
účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(5) Plat prokurátorovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového
manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vyplatí služobný úrad v dvoch častiach.
Prvá časť, tvoriaca 50% platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa
osobitného predpisu, 40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený
v krízovej oblasti po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50% platu,
sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní
zákonných zrážok.
§ 123
Zrážky z platu
(1) Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomnej dohody s
prokurátorom o zrážkach z platu. Inak služobný úrad zrazí alebo môže zraziť z platu
len
a) poistné na zdravotné poistenie, 41)
b) poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, 42)
c) preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, 43)
d) preddavok na plat, ktorý je prokurátor povinný vrátiť preto, lebo neboli splnené
podmienky na jeho priznanie,
e) náhradu platu za dovolenku, na ktorú prokurátor stratil nárok, prípadne na ktorú
mu nárok nevznikol,
f) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad podľa osobitného zákona, 31)
g) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa osobitných predpisov,
44)
h) sumy prepadajúce alebo pripadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého peňažného
trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené prokurátorovi vykonateľným rozhodnutím príslušných
orgánov.
(2) Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný zákon. 45)
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBITNÉ NÁROKY SÚVISIACE SO ZÁNIKOM SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 125
Odchodné
(1) Prokurátorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm.
a), patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu.
To neplatí, ak prokurátorovi patrí odchodné podľa odseku 2. Ak je v čase skončenia
výkonu funkcie proti prokurátorovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné
sa vyplatí po právoplatnom skončení trestného stíhania; prokurátorovi však odchodné
nepatrí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
(2) Pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodov
nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok, alebo pri odvolaní z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. b) a pri prerušení
výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5 patrí prokurátorovi odchodné vo výške
jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť
rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej
praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20% základného platu prokurátora
a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50%
základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné
zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného
základného platu prokurátora.
(3) Ak prokurátorovi už bolo vyplatené odchodné pri skoršom zániku
jeho služobného pomeru alebo podľa osobitných zákonov, 47) odchodné sa kráti o vyplatenú
sumu odchodného.
(4) Právo na odchodné zaniká smrťou prokurátora. Ak právo na odchodné
vzniklo pred smrťou prokurátora a odchodné prokurátorovi nebolo vyplatené, právo
na vyplatenie odchodného prechádza na dedičov zomrelého prokurátora.
§ 126
Úmrtné
(1) Ak služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za
mŕtveho, pozostalý manžel má právo na vyplatenie 50% z výšky odchodného, na ktoré
by mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský
dôchodok má právo na vyplatenie 10% z výšky odchodného, na ktoré mal nárok prokurátor
ku dňu úmrtia. Ak by výška úmrtného pre pozostalého manžela a deti zomrelého prokurátora
prevyšovala 100% z výšky odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich.
Ak niet pozostalého manžela, právo na vyplatenie 50% z výšky odchodného prechádza
na pozostalé deti prokurátora. Ak prokurátor zomrie pri výkone funkcie prokurátora
alebo v súvislosti s ňou, úmrtné sa vyplatí v plnej výške odchodného, na ktoré by
mal nárok prokurátor. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie vzťahuje aj vtedy,
ak prokurátor o dôchodok nepožiada.
(2) Právo na úmrtné zaniká smrťou osoby, ktorá má naň právo alebo na
ktorú toto právo prešlo. Ak tejto osobe vzniklo právo na úmrtné pred jej smrťou a
nebolo jej vyplatené, právo na vyplatenie úmrtného prechádza na jej dedičov.
Spoločné ustanovenia k odchodnému a úmrtnému
§ 127
(1) Základný plat prokurátora na účely § 125 je základný plat, na
ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol
nárok na odchodné.
(2) Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.
§ 128
(1) O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.
(2) Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného
možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o
ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna
prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(3) Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného
platu prokurátora.
(4) Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné,
v deň nasledujúci po smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď
sa služobný úrad dozvedel o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.
(5) Na vyplatenie odchodného a úmrtného sa primerane použije § 122
ods. 1 a 2.
DEVIATA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§ 130
Nemocenské zabezpečenie pri chorobe alebo úraze
(1) V čase, keď prokurátor nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo
úraz, nemá nárok na plat.
(2) Prokurátor počas dočasnej neschopnosti vykonávať funkciu prokurátora
pre chorobu alebo úraz má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného zákona 49) (ďalej len "náhrada príjmu"), nárok na nemocenské
podľa osobitného zákona 49a), nárok na príplatok k náhrade príjmu a nárok na príplatok
k nemocenskému ( § 131).
§ 131
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému
(1) Ak je prokurátor uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie
pre chorobu alebo úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného
predpisu 49b) a vznikol mu nárok na náhradu príjmu 49) alebo nárok na nemocenské
podľa osobitného zákona, 49a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok
k nemocenskému vo výške rozdielu medzi poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým
nemocenským a funkčným platom po odpočítaní
a) poistného na zdravotné poistenie, 41)
b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a poistného na invalidné poistenie, 49a)
c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov. 43)
(2) Úhrn príplatku k náhrade príjmu a poskytnutej náhrady príjmu a
úhrn príplatku k nemocenskému a poskytnutého nemocenského nesmú presiahnuť výšku
funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(3) Prokurátorovi nepatrí príplatok k náhrade príjmu a príplatok k
nemocenskému podľa odseku 1, ak dočasná neschopnosť na výkon funkcie pre chorobu
alebo úraz vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania ( § 166).
(4) zrušený od 14.2.2024 ***)
§ 132
Príplatok k ošetrovnému
(1) Ak prokurátorovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného zákona,
49a) patrí mu príplatok k ošetrovnému vo výške 55% z jeho naposledy určeného funkčného
platu.
(2) Úhrn príplatku k ošetrovnému a poskytnutého ošetrovného nesmie
presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné
poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného
na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov.
§ 133
Príplatok k materskému
(1) Ak prokurátorovi vznikne nárok na materské podľa osobitného zákona,
49a) patrí mu príplatok k materskému vo výške 55% z jeho naposledy určeného funkčného
platu.
(2) Úhrn príplatku k materskému a poskytnutého materského nesmie presiahnuť
výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie,
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na
invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov.
DRUHÝ DIEL
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 134
Príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
(1) Prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora,
ak sú splnené tieto podmienky:
a) jeho služobný pomer zanikne alebo sa mu preruší
výkon funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5 a
b) má nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(2) Ak prokurátor zomrie, právo na príplatok
a) k vdovskému dôchodku
alebo vdovskému výsluhovému dôchodku má manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok
alebo vdovský výsluhový dôchodok po zomretom manželovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej
len "príplatok k vdovskému dôchodku"),
b) k vdoveckému dôchodku alebo vdoveckému výsluhovému dôchodku má manžel, ktorý má
nárok na vdovecký dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok po zomretej manželke,
ktorá bola prokurátorkou (ďalej len "príplatok k vdoveckému dôchodku"),
c) k sirotskému dôchodku alebo sirotskému výsluhovému dôchodku má nezaopatrené dieťa,
ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po zomretom
rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len "príplatok
k sirotskému dôchodku").
(3) Na účely príplatku k dôchodku podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie
podmienky ustanovenej v odseku 1 písm. b), ak služobný pomer prokurátora zanikol
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
§ 135
(1) Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora je za každý rok
započítateľnej praxe
a) v roku 2005 1% z priemerného platu prokurátora,
b) v roku 2006 0,9% z priemerného platu prokurátora,
c) od roku 2007 0,8% z priemerného platu prokurátora.
(2) Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí prokurátorovi pomerná
časť príplatku za výkon funkcie prokurátora za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie.
(3) Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac
za 35 rokov výkonu funkcie prokurátora.
(4) Priemerným platom prokurátora na účely príplatku za výkon funkcie
prokurátora sa rozumie priemerný plat sudcu ustanovený osobitným zákonom. 38)
(5) Výška príplatku k vdovskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm.
a) a príplatku k vdoveckému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. b) je 60% zo sumy príplatku
za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý prokurátor ku dňu svojej
smrti.
(6) Výška príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm.
c) je 30% zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý
prokurátor ku dňu svojej smrti. Ak však ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá
druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm.
c) je 60% zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal zomretý prokurátor
nárok ku dňu svojej smrti.
(7) Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku
a príplatkov k sirotským dôchodkom nesmie presiahnuť sumu príplatku za výkon funkcie
prokurátora, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti. Ak úhrn príplatku
k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotským dôchodkom
presahuje sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti, príplatok
k vdovskému dôchodku alebo príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotským
dôchodkom sa pomerne skrátia.
(8) Úhrn príplatkov k sirotským dôchodkom, na ktoré vznikne nárok
podľa odseku 4, nesmie presiahnuť sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku
dňu svojej smrti. Ak úhrn týchto príplatkov presahuje sumu, na ktorú mal zomretý
prokurátor nárok ku dňu svojej smrti, príplatky k sirotským dôchodkom sa pomerne
skrátia.
§ 136
(1) Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému
dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku oprávneným
osobám vypláca podľa § 141 ods. 2 generálna prokuratúra vo výške určenej podľa §
135.
(2) Priznaný príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k
vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku
sa zvýši, ak sa zvýši priemerný plat prokurátora. Zvýšený príplatok patrí oprávnenej
osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši priemerný plat prokurátora.
§ 137
Zánik práva na príplatok za výkon funkcie prokurátora a na príplatok
k dôchodku
(1) Právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora zaniká dňom smrti
prokurátora.
(2) Ak právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora vzniklo pred
smrťou prokurátora a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený, právo na vyplatenie
splatných súm prechádza postupne priamo na manžela zomretého prokurátora, jeho deti
a rodičov prokurátora, ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Splnenie
podmienky spolužitia v domácnosti sa nevyžaduje u detí, ktoré majú právo na príplatok
k sirotskému dôchodku po zomretom prokurátorovi.
(3) Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 2, nie je predmetom
dedičstva; predmetom dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v
§ 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K SOCIÁLNEMU ZABEZPEČENIU PROKURÁTORA
§ 138
(1) Funkčný plat prokurátora na účely § 131 až 133 je funkčný plat,
na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok
na náhradu príjmu, na nemocenské, na ošetrovné alebo na materské.
(2) Započítateľná prax na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora,
príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému
dôchodku sa určuje podľa § 97, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ustanovenia o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení, ktoré
sa vzťahujú na prokurátorov, sa vzťahujú aj na hlavného európskeho prokurátora, európskeho
prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje
osobitný predpis.2)
§ 139
(1) Nárok na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému,
príplatok k ošetrovnému, príplatok k materskému, príplatok za výkon funkcie prokurátora,
príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému
dôchodku (ďalej len "príplatok") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto
zákonom.
(2) Nárok na výplatu príplatku vzniká splnením podmienok ustanovených
na vznik nároku na príplatok a podaním žiadosti o priznanie príplatku.
§ 140
(1) Služobný úrad rozhoduje
a) o príplatku k náhrade príjmu,
b) o príplatku k nemocenskému,
c) o príplatku k ošetrovnému,
d) o príplatku k materskému.
(2) Generálna prokuratúre rozhoduje o
a) príplatku za výkon funkcie prokurátora,
b) príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku,
c) príplatku k sirotskému dôchodku.
(3) Proti rozhodnutiu služobného úradu podľa odseku 1 možno podať do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra.
Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu
služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(4) Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry podľa odseku 2 možno podať
do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
(5) zrušený od 1.7.2016.
§ 141
(1) Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok
k ošetrovnému a príplatok k materskému sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny
mesiac spolu s platom.
(2) Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku,
príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku vypláca generálna
prokuratúra vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr však
15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca. Do cudziny sa vyplácajú
príplatky oprávneným osobám pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení
o ich trvalom zdržiavaní sa v cudzine. Na určenie výšky príplatku je rozhodujúci
kalendárny mesiac, za ktorý sa príplatok vypláca.
(3) Výška príplatku sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.
§ 142
(1) Príplatok sa
a) prizná, ak sa dodatočne zistí, že priznanie príplatku
sa neoprávnene odoprelo,
b) zvýši, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1. sa priznal alebo sa vypláca v nižšej
sume, než aká patrí, alebo
2. sa priznal od neskoršieho dátumu, než od akého patrí,
c) zníži, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1. sa priznal alebo vyplatil vo vyššej
sume, než aká patrí, alebo
2. sa priznal od skoršieho dátumu, než od akého patrí,
d) odníme, ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo vyplatil neoprávnene.
(2) Príplatok sa prizná odo dňa, od ktorého patrí, alebo sa zvýši odo
dňa, od ktorého patrí jeho zvýšenie, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia
nároku alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie. Právo na výplatu
priznaného alebo zvýšeného príplatku sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do troch
rokov odo dňa jeho priznania alebo zvýšenia.
(3) Príplatok sa zníži alebo odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým
uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Ak sa príplatok zníži alebo odníme, musí
ten, komu bol znížený alebo odňatý, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, ak vedel alebo
vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila
neoprávnene, alebo ak úmyselne spôsobil, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila
neoprávnene. Právo na vrátenie neoprávnene vyplatených súm sa premlčí, ak sa neuplatní
na súde do jedného roka odo dňa zníženia alebo odňatia príplatku alebo jeho časti,
najneskôr do troch rokov odo dňa vyplatenia príplatku alebo jeho časti.
§ 143
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na príplatok,
jeho výplata sa podľa povahy veci zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok podľa
povahy veci vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
§ 145
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach
sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
52)
§ 146
(1) Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie 41) sa prokurátor
posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(2) Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie 42) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(3) Prokurátor nie je platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti.
53) Za prokurátora služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
53)
(4) Na hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora sa
vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3 len v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný
predpis.2)
(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na európskeho delegovaného
prokurátora. Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na európskeho delegovaného prokurátora.
Poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platí za európskeho
delegovaného prokurátora generálna prokuratúra vo výške určenej zákonom pre zamestnanca
i zamestnávateľa; vymeriavacím základom pre odvod poistného na zdravotné poistenie
a na platenie poistného na sociálne poistenie je príjem európskeho delegovaného prokurátora
dosiahnutý v rozhodujúcom období určený podľa osobitného predpisu.2)
DESIATA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A NÁHRADA ŠKODY
PRVÝ DIEL
PREDCHÁDZANIE ŠKODÁM
§ 147
Povinnosti služobného úradu
(1) Služobný úrad je povinný zabezpečovať také podmienky na výkon funkcie
prokurátora, aby prokurátor mohol bez ohrozenia zdravia a majetku riadne vykonávať
svoju funkciu. Ak zistí nedostatky, je povinný bez zbytočného odkladu ich odstrániť
alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2) Vedúci prokurátor je povinný kontrolovať, či prokurátor plní svoje
služobné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.
§ 148
Povinnosti prokurátora
(1) Prokurátor je povinný pri výkone svojej funkcie počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku alebo k bezdôvodnému obohateniu. Ak
hrozí škoda služobnému úradu, je povinný bez zbytočného odkladu na to upozorniť vedúceho
prokurátora. Ak na odvrátenie hroziacej škody je potrebný zákrok, je povinný zakročiť;
nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu
ohrozeniu seba alebo iného.
(2) Ak prokurátor zistí, že nemá vytvorené podmienky potrebné na riadny
výkon svojej funkcie, je povinný na zistené nedostatky upozorniť vedúceho prokurátora.
DRUHÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU
§ 149
Všeobecná zodpovednosť prokurátora
(1) Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil
zavineným porušením svojej povinnosti pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti
s výkonom funkcie.
(2) Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinnosti zo strany služobného
úradu, zodpovednosť prokurátora sa pomerne obmedzí.
(3) Služobný úrad je povinný preukázať zavinenie prokurátora; to neplatí,
ak ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať
( § 151), a o zodpovednosť za stratu zverených predmetov ( § 154).
§ 150
Zodpovednosť prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
(1) Od prokurátora, ktorý vedome neupozornil vedúceho prokurátora na
hroziacu škodu, ani nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým bolo zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, pričom mu v tom nebránila dôležitá okolnosť ani tým
nevystavoval vážnemu ohrozeniu seba alebo iného, služobný úrad môže požadovať, aby
prispel na náhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu.
(2) Pri posudzovaní zodpovednosti prokurátora za nesplnenie povinnosti
na odvrátenie škody, ako aj pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliadne na to,
čo bránilo prokurátorovi splniť jeho povinnosť, na význam a rozsah škody a na jeho
osobné a majetkové pomery. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa
trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.
Zodpovednosť prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
prokurátor povinný vyúčtovať
§ 151
(1) Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,
zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2) Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne
sčasti,
a) ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia,
alebo
b) ak služobný úrad neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so
zverenými hodnotami, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne
upozornil na tieto nedostatky.
(3) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak
je neplatná.
(4) Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku
zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.
§ 152
(1) Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže
od nej odstúpiť, ak
a) je dočasne pridelený na výkon funkcie na inú prokuratúru alebo na iný orgán (§
9 až 9c),
b) je preložený na výkon funkcie na inú prokuratúru ( § 10),
c) výkon jeho funkcie je prerušený ( § 12),
d) výkon jeho funkcie je dočasne pozastavený ( § 13) alebo
e) služobný úrad do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
(2) Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť
služobnému úradu písomne; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení
od dohody o hmotnej zodpovednosti služobnému úradu.
§ 153
(1) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká
a) uplynutím času, na
ktorý bola uzavretá,
b) dohodou o jej zrušení,
c) dňom odstúpenia od tejto dohody alebo
d) dňom zániku služobného pomeru prokurátora.
(2) Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku
dohody o hmotnej zodpovednosti.
§ 154
Zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov
(1) Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný
úrad, ak ich prevzatie písomne potvrdil.
(2) Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom,
prípadne sčasti, ak
a) preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia,
alebo
b) služobný úrad neodstránil nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným
predmetom, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil
na tieto nedostatky.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti prokurátora za spôsobenú škodu
§ 155
Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za
škodu len vtedy, ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a
posúdiť jeho následky. Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu,
že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá
za škodu v tomto stave spôsobenú.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 157
(1) Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak
zákon neustanovuje inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2) Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať
od prokurátora náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám
slušnosti a občianskeho spolužitia.
(3) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého
prokurátora presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného
platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí,
ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo
v stave po zneužití inej návykovej látky.
(4) Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný
uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(5) Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor
a iný zamestnanec prokuratúry, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody
podľa miery svojho zavinenia.
§ 158
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej
poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
§ 159
Prokurátor, ktorý zodpovedá za schodok ( § 151) alebo za stratu zverených
predmetov ( § 154), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.
§ 160
(1) Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán ( §
184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda,
prípadne ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak
bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v
stave po zneužití inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor
povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody
takto znížená len súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej
jednej tretine skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného
funkčného platu prokurátora, najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému
funkčnému platu.
(2) Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.
§ 161
Určovanie výšky náhrady škody
(1) Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.
(2) Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom
prerokuje príslušný orgán ( § 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo,
že škoda vznikla a že za ňu prokurátor zodpovedá.
(3) Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný
úrad a prokurátor uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda
musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je
potrebná, ak škoda už bola uhradená.
(4) Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody,
za ktorú prokurátor zodpovedá.
TRETÍ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM PROKURÁTORA ALEBO JEHO NESPRÁVNYM
ÚRADNÝM POSTUPOM
§ 162
(1) Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho
nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom koná v mene štátu
generálna prokuratúra podľa osobitného zákona.54)
(2) Ak generálna prokuratúra uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom alebo jej časť a zavinenie
prokurátora bolo zistené v disciplinárnom konaní ako závažné disciplinárne previnenie
alebo v trestnom konaní, požaduje od prokurátora regresnú náhradu
a) v celej výške,
ak ide o úmyselné konanie prokurátora,
b) vo výške nepresahujúcej u jednotlivého prokurátora sumu rovnajúcu sa trojnásobku
jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, ak ide o nedbanlivostné
konanie prokurátora.
(3) Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora, ak k zastaveniu
trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby došlo z dôvodu, že
a) zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti,
b) trestné stíhanie bolo podmienené súhlasom poškodeného a poškodený
daný súhlas vzal späť,
c) trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť, bol celkom bez
významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený,
d) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne
iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom
delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie
o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno
považovať za dostačujúce,
e) o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne
rozhodnuté cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie
o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno
považovať za dostačujúce,
f) obvinený sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného
činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou
skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého
trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný
čin alebo pre iný trestný čin,
g) obvinený nebol v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný.
(4) Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora ani vtedy,
ak
a) súd alebo prokurátor postúpil vec na konanie inému orgánu, ktorý
je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť,
b) účastník konania domáhajúci sa náhrady škody si hrozbu trestného
stíhania alebo trestné stíhanie zavinil sám,
c) v prípravnom konaní boli splnené zákonné podmienky na začatie
trestného stíhania a vznesenie obvinenia,
d) pri podaní obžaloby boli splnené zákonné podmienky na podanie
obžaloby.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na hlavného európskeho
prokurátora a európskeho prokurátora; vzťahujú sa však na európskeho delegovaného
prokurátora, ktorý plní úlohy generálnej prokuratúry. Za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho
delegovaného prokurátora alebo ich nesprávnym úradným postupom pri plnení úloh Európskej
prokuratúry zodpovedá Európska prokuratúra podľa osobitného predpisu.54a)
ŠTVRTÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROKURÁTOROVI
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť štátu
§ 163
(1) Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone
funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu,
ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora.
Za štát koná služobný úrad.
(2) Štát nezodpovedá prokurátorovi za škodu na dopravnom prostriedku,
ktorý použil pri plnení svojich služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
bez súhlasu vedúceho prokurátora.
Druhý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania
§ 164
Základné ustanovenie
(1) Ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním k poškodeniu zdravia prokurátora alebo jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný
úraz"), za škodu tým vzniknutú zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za služobný úraz,
ktorý prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikol pre výkon funkcie prokurátora.
(2) Za škodu spôsobenú prokurátorovi chorobou z povolania zodpovedá
štát vtedy, ak pred zistením tejto choroby prokurátor vykonával svoju funkciu za
podmienok, za akých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(3) Príslušný orgán ( § 184) je povinný prerokovať rozsah a spôsob
náhrady škody bez zbytočného odkladu s prokurátorom, a ak to nie je možné, s jeho
blízkou osobou. K rozsahu a spôsobu náhrady škody sa vyjadrí aj prokurátorská rada.
§ 165
Náhrada škody pri poškodení zdravia prokurátora
Prokurátorovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila
choroba z povolania, je štát povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť za
podmienok ustanovených týmto zákonom
a) náhradu za stratu na plate počas uznanej
dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania
( § 166),
b) náhradu za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon
funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania ( § 167),
c) náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ( § 168),
d) mimoriadne odškodnenie ( § 169),
e) náhradu nákladov spojených s liečením ( § 170),
f) náhradu vecnej škody ( § 171).
§ 166
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na
výkon funkcie
(1) Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti
na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania je rozdiel medzi poskytnutým
nemocenským a posledným mesačným funkčným platom prokurátora pred vznikom škody spôsobenej
služobným úrazom alebo chorobou z povolania po odpočítaní
a) poistného na zdravotné
poistenie, 41)
b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, 42)
c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. 43)
(2) Náhrada podľa odseku 1 patrí prokurátorovi aj pri ďalšej neschopnosti
na výkon funkcie z dôvodu toho istého služobného úrazu alebo choroby z povolania;
pritom sa vychádza z mesačného funkčného platu prokurátora pred vznikom škody spôsobenej
služobným úrazom alebo chorobou z povolania, ak je to pre prokurátora výhodnejšie,
inak z mesačného funkčného platu pred vznikom tejto ďalšej škody.
§ 167
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti
na výkon funkcie
(1) Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti
na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania sa pri uznaní invalidity
poskytne v takej výške, aby spolu s invalidným dôchodkom a príplatkom za výkon funkcie
prokurátora dosiahla sumu, ktorá zodpovedá naposledy určenému mesačnému funkčnému
platu prokurátora pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Pritom
sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(2) Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti
na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania pri uznaní invalidity
určená podľa odseku 1 patrí aj vtedy, ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním
z funkcie prokurátora podľa § 15 ods. 3 písm. a). Tento nárok nezaniká ani vtedy,
ak počas invalidity alebo čiastočnej invalidity začne vykonávať zárobkovú činnosť.
(3) Právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká
a) odňatím invalidného
dôchodku,
b) dosiahnutím 65. roku veku alebo
c) smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho.
§ 168
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
(1) Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
prokurátor utrpel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytne
jednorazovo podľa osobitného predpisu. 55)
(2) Ak prokurátor utrpel služobný úraz v dôsledku trestného činu
spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré
smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, patrí mu náhrada za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia najmenej v dvojnásobnej výške určenej osobitným predpisom.
55)
§ 169
Mimoriadne odškodnenie
Prokurátor, ktorý následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo v
dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo
v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, stratil schopnosť
vykonávať funkciu prokurátora, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo
výške stonásobku minimálnej mzdy.
§ 170
Náhrada nákladov spojených s liečením
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania,
má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a to na základe
predložených dokladov.
§ 171
Náhrada vecnej škody
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania,
má právo na náhradu vecnej škody, ktorá mu z týchto dôvodov vznikla. Ustanovenie
§ 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§ 172
Náhrada škody pri úmrtí prokurátora
Ak prokurátor následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
zomrel, štát je povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť oprávneným osobám
za podmienok ustanovených týmto zákonom
a) náhradu nákladov spojených s liečením
a s pohrebom ( § 173),
b) náhradu nákladov na výživu pozostalých ( § 174),
c) jednorazové odškodnenie pozostalých ( § 175),
d) náhradu vecnej škody ( § 176).
§ 173
Náhrada nákladov spojených s liečením a s pohrebom
(1) Ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby
z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s jeho liečením a s pohrebom, nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a na náhradu primeraných
nákladov spojených s pohrebom. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta príspevok
na pohreb poskytnutý podľa osobitného zákona. 56)
(2) Náklady spojené s pohrebom sú najmä
a) náklady účtované pohrebným
ústavom,
b) cintorínske poplatky,
c) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky 40% z priemerného
platu prokurátora ( § 95 ods. 3),
d) náklady na úpravu hrobu,
e) cestovné náklady,
f) jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie.
(3) Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa uhradia len
manželovi (druhovi), deťom, rodičom, prarodičom a vnukom prokurátora a osobám, ktoré
boli na zomrelého prokurátora odkázané výživou.
(4) Náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a s
pohrebom vyplatí oprávnenej osobe bez zbytočného odkladu generálna prokuratúra na
základe predložených dokladov.
§ 174
Náhrada nákladov na výživu pozostalých
(1) Pozostalým, ktorým zomrelý prokurátor poskytoval výživu alebo
bol povinný výživu poskytovať, patrí náhrada nákladov na výživu, ak prokurátor zomrel
následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí len vtedy, ak nie
je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.
(3) Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza
z posledného mesačného funkčného platu prokurátora, ktorý mu patril pred vznikom
služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§ 175
Jednorazové odškodnenie pozostalých
Manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok
na sirotský dôchodok, patrí jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej
mzdy, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania,
ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie
prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora.
V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku
minimálnej mzdy môže priznať aj rodičom zomrelého prokurátora.
Tretí oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri odvracaní škody
§ 178
(1) Štát zodpovedá za škodu, ktorú utrpel prokurátor pri odvracaní
škody hroziacej majetku štátu, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal
pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
(2) Prokurátor, ktorý utrpel pri odvracaní škody podľa odseku 1 vecnú
škodu, má právo na jej náhradu, ako aj na úhradu účelne vynaložených nákladov. Ak
utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa toto poškodenie ako služobný úraz.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa rovnako vzťahuje na prokurátora, ktorý
utrpel škodu pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, ak by
za škodu zodpovedal služobný úrad, ale len vtedy, ak nebezpečenstvo sám úmyselne
nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Štvrtý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach
§ 179
(1) Štát zodpovedá za škodu na veciach, ktoré prokurátor odložil
pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie na mieste
na to určenom, a ak také miesto nie je určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, štát zodpovedá iba vtedy, ak
ich služobný úrad, na ktorom funkciu prokurátor vykonáva, prevzal do osobitnej úschovy.
(2) Prokurátor má právo na náhradu škody spôsobenej na odložených
veciach za podmienok uvedených v odseku 1 v plnej výške.
(3) Právo na náhradu škody za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle
nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré služobný úrad,
na ktorom prokurátor vykonáva svoju funkciu, neprevzal do osobitnej úschovy, má prokurátor
najviac do sumy 500 eur. Toto obmedzenie neplatí, ak sa zistí, že škodu na týchto
veciach spôsobil iný prokurátor alebo zamestnanec prokuratúry alebo že tieto veci
služobný úrad prevzal do osobitnej úschovy.
(4) Nárok na náhradu škody podľa odsekov 2 a 3 zanikne, ak prokurátor
o škode neupovedomil služobný úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo
dňa, keď sa o škode dozvedel.
Piaty oddiel
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 180
(1) Služobný úrad je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť
prokurátorovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho
stavu.
(2) Ak služobný úrad preukáže, že škodu zavinil aj poškodený prokurátor,
jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí.
(3) Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému prokurátorovi škodu,
má právo na náhradu voči tomu, kto poškodenému za škodu zodpovedá podľa Občianskeho
zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému
prokurátorovi.
Šiesty oddiel
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti
§ 182
(1) Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu celkom, ak preukáže, že
a) škoda bola spôsobená tým, že prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej
funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol
s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu spôsobil prokurátor v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil,
alebo v stave po zneužití inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2) Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu sčasti, ak preukáže, že
a) prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej
súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo spôsobenie škody prokurátorom v stave pod vplyvom alkoholu,
ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky alebo
c) prokurátorovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, príkazy alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ani predpisy požiarnej ochrany,
konal ľahkomyseľne a musel si byť pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti
vedomý, že si môže privodiť služobný úraz alebo chorobu z povolania.
(3) Ak sa štát zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú
znáša prokurátor, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm.
c) má prokurátor právo na náhradu aspoň jednej tretiny škody.
(4) Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a
konanie vyplývajúce z rizika.
§ 183
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak prokurátor utrpel škodu
a) počas súdneho pojednávania alebo pri účasti na inom úkone, ktorý vykonával súd,
b) pri výsluchu osoby v priestoroch prokuratúry alebo pri účasti na úkone, ktorý
vykonával policajný orgán alebo prokurátor, alebo
c) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, ak prokurátor tento stav sám úmyselne nevyvolal.
PIATY DIEL
KONANIE VO VECIACH NÁHRADY ŠKODY
§ 184
(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov
na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni
a) osobitná komisia
zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej
prokuratúry, európsky delegovaný prokurátor, zamestnanec generálnej prokuratúry alebo
krajský prokurátor,
2. škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,
európskemu delegovanému prokurátorovi, zamestnancovi generálnej prokuratúry alebo
krajskému prokurátorovi,
3. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry,
európsky delegovaný prokurátor, zamestnanec generálnej prokuratúry alebo krajský
prokurátor spoločne s prokurátorom inej prokuratúry alebo zamestnancom inej prokuratúry,
4.
škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry, európskemu delegovanému
prokurátorovi, zamestnancovi generálnej prokuratúry alebo krajskému prokurátorovi
spoločne s prokurátorom inej prokuratúry alebo zamestnancom inej prokuratúry,
5. za
škodu zodpovedajú spoločne prokurátori alebo zamestnanci prokuratúry, ktorí nemajú
spoločný služobný úrad,
6. škoda bola spôsobená spoločne prokurátorom alebo zamestnancom
prokuratúry, ktorí nemajú spoločný služobný úrad,
b) osobitná komisia zriadená na krajskej prokuratúre, ktorá je služobným úradom prokurátora
alebo zamestnanca prokuratúry, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená
škoda, ak nejde o veci, v ktorých je príslušná konať a rozhodovať osobitná komisia
zriadená na generálnej prokuratúre.
(2) Na európskeho delegovaného prokurátora sa ustanovenie odseku 1
vzťahuje len vtedy, ak škoda bola spôsobená z dôvodov, ktoré nesúvisia s plnením
povinností európskeho delegovaného prokurátora podľa osobitného predpisu.56a)
(3) Osobitné komisie uvedené v odseku 1 zriaďuje príslušný vedúci služobného
úradu, ak generálny prokurátor nerozhodne inak.
(4) O odvolaní proti rozhodnutiu
a) osobitnej komisie uvedenej v
odseku 1 písm. a) rozhoduje generálny prokurátor,
b) osobitnej komisie uvedenej v odseku 1 písm. b) rozhoduje osobitná komisia zriadená
na generálnej prokuratúre.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
§ 186
(1) Výkonom funkcie prokurátora sa na účely zodpovednosti za škodu
a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona rozumie plnenie služobných
povinností prokurátora pri zabezpečovaní úloh prokuratúry.
(2) Úkony prokurátora v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora
sú úkony prokurátora obvyklé alebo potrebné pred začiatkom výkonu jeho funkcie alebo
po jej skončení. Úkonmi podľa predchádzajúcej vety však nie je cesta do miesta pravidelného
výkonu jeho funkcie a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte prokuratúry. Vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz služobného úradu alebo ošetrenie pri
prvej pomoci a cesta na ne a späť sa považujú za úkony vykonávané v priamej súvislosti
s výkonom funkcie prokurátora.
(3) Cestou do miesta pravidelného výkonu funkcie a späť sa rozumie
cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta vstupu do objektu
prokuratúry, kde obvykle vykonáva svoju funkciu, alebo na iné miesto určené na plnenie
úloh a späť.
(4) Cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do
miesta výkonu funkcie prokurátora alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je
cieľom služobnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho miesta výkonu funkcie a späť,
sa posudzuje ako úkon potrebný pred začiatkom výkonu funkcie alebo po jeho skončení.
JEDENÁSTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI PROKURÁTORA
§ 187
Disciplinárna zodpovednosť
(1) Prokurátor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2) Ustanovenie odseku 1sa nevzťahuje na hlavného európskeho prokurátora
a európskeho prokurátora a ani na európskeho delegovaného prokurátora pri plnení
povinností európskeho delegovaného prokurátora podľa osobitného predpisu.2)
§ 188
Disciplinárne previnenie
(1) Disciplinárnym previnením je
a) zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
b) správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o
jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní,
c) správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
(2) Disciplinárne previnenie je závažným disciplinárnym previnením,
ak vzhľadom na povahu nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru
zavinenia, opakovanie, správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho
škodlivosť zvýšená.
(3) Disciplinárnym previnením nie je konanie, ktoré je trestným činom
alebo priestupkom.
§ 189
Disciplinárne opatrenia
(1) Za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie základného platu až o 15% najviac na tri mesiace; pri
opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením
disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť mesiacov.
(2) Za závažné disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených
týmto zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
zníženie základného platu o 15% až 50%, najviac na jeden rok,
b) odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora,
c) preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa,
d) zbavenie funkcie prokurátora.
(3) Generálnemu prokurátorovi nemožno uložiť disciplinárne opatrenie
uvedené v odseku 2 písm. b) až d). Ak v disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté, že
generálny prokurátor spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho
prokurátora, národná rada môže podať návrh prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie
generálneho prokurátora z funkcie generálneho prokurátora.
(4) Na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi
z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami podľa osobitného predpisu2) sa vyžaduje
predchádzajúci súhlas hlavného európskeho prokurátora; v ostatných prípadoch má disciplinárny
senát voči hlavnému európskemu prokurátorovi predchádzajúcu informačnú povinnosť.
Ak hlavný európsky prokurátor nedá súhlas na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu
delegovanému prokurátorovi, predseda disciplinárneho senátu môže požiadať o preskúmanie
veci kolégium.57da)
Ukladanie disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie
§ 190
(1) Disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie možno uložiť
jednotlivo alebo popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) V disciplinárnom konaní nemožno uložiť prokurátorovi za to
isté protiprávne konanie popri sebe tieto disciplinárne opatrenia za disciplinárne
previnenie:
a) písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie a iné disciplinárne
opatrenie za disciplinárne previnenie,
b) zníženie základného platu a preloženie na prokuratúru nižšieho
stupňa,
c) zbavenie funkcie prokurátora a iné disciplinárne opatrenie za
disciplinárne previnenie,
§ 191
(1) Pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie
sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia, na spôsobené následky, mieru
a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností
prokurátora.
(2) Vedúci prokurátor môže vybaviť nedostatky prokurátora pri plnení
služobných povinností menšieho významu, jeho nedostatky v správaní pri plnení služobných
povinností alebo mimo neho pohovorom.
§ 194
Zánik disciplinárnej zodpovednosti
(1) Zodpovednosť prokurátora za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím
premlčacej lehoty, ktorá je
a) päť rokov, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého
sa disciplinárne obvinený dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy
v konaní,
b) tri roky v ostatných prípadoch.
(2) Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a) podaním
disciplinárneho návrhu za disciplinárne previnenie, o ktorého premlčanie ide, a po
ňom nasledujúcimi úkonmi disciplinárneho senátu smerujúcimi k ukončeniu disciplinárneho
konania, alebo
b) ak sa v premlčacej lehote prokurátor dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3) Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.
DRUHÝ DIEL
Zrušený od 1.12.2021
Nadpis zrušený od 1.12.2021
Nadpis zrušený od 1.12.2021
TRETÍ DIEL
Zrušený od 1.12.2021
DRUHÝ DIEL
ZAHLADENIE DISCIPLINÁRNEHO POSTIHU
§ 215
(1) Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho
disciplinárneho rozhodnutia za disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 sa hľadí
na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
(2) Po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho
disciplinárneho rozhodnutia za disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 2 sa hľadí
na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
(3) Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do času uvedeného v odseku
1 alebo odseku 2 neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje až vykonaním disciplinárneho
opatrenia.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 216
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti prokurátora sa primerane
použije prvá časť Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy
veci nevyplýva niečo iné.
§ 217
(1) Protiprávnosť skutku, ktorý sa považuje za disciplinárne previnenie,
sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol skutok spáchaný. Ak v čase medzi
spáchaním skutku a vydaním disciplinárneho rozhodnutia nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, protiprávnosť skutku sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre prokurátora
priaznivejší.
(2) Prokurátorovi možno uložiť len taký druh disciplinárneho opatrenia,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď bol protiprávny skutok spáchaný. Neskorší
zákon sa použije, ak je to pre prokurátora priaznivejšie.
(3) zrušený od 1.12.2021.
ŠTVRTÝ DIEL
PRAVIDLÁ PROKURÁTORSKEJ ETIKY
§ 217a
Etický kódex prokurátora
Pravidlá prokurátorskej etiky sú obsiahnuté v etickom kódexe prokurátora.
Etický kódex prokurátora schvaľuje rada prokurátorov; etický kódex prokurátora sa
zverejňuje na webovom sídle generálnej prokuratúry.
Etická komisia
§ 217b
(1) Ak sa osoba oprávnená podať disciplinárny návrh domnieva, že
disciplinárne previnenie prokurátora spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej
etiky, požiada o stanovisko Etickú komisiu prokuratúry (ďalej len "etická komisia").
Etická komisia vydá stanovisko do 30 dní od doručenia žiadosti navrhovateľa.
(2) Stanovisko etickej komisie je pre osobu oprávnenú podať disciplinárny
návrh záväzné.
(3) Etická komisia môže posudzovať etické otázky a etickú prijateľnosť
správania sa prokurátorov aj bez návrhu.
(4) Etická komisia vydáva svoje stanoviská a odporúčania v písomnej
forme; každé svoje stanovisko a odporúčanie je povinná odôvodniť.
(5) Na prijatie stanoviska alebo odporúčania etickej komisie je potrebná
dvojtretinová väčšina všetkých členov etickej komisie. Člen etickej komisie, ktorý
hlasoval proti prijatému stanovisku alebo odporúčaniu, môže predložiť svoje separátne
stanovisko. Separátne stanovisko člena etickej komisie sa doručuje a zverejňuje rovnako
ako stanovisko alebo odporúčanie komisie.
§ 217c
(1) Etická komisia má deväť členov volených v priamych voľbách s
tajným hlasovaním jednotlivými zhromaždeniami prokurátorov. Členom etickej komisie
môže byť iba prokurátor. Členovia etickej komisie si zvolia spomedzi seba predsedu
etickej komisie a podpredsedu etickej komisie. Predseda etickej komisie zvoláva a
vedie zasadnutia etickej komisie a zastupuje etickú komisiu navonok. Podpredseda
etickej komisie zastupuje predsedu tejto komisie v čase jeho neprítomnosti alebo
ak ho svojím zastupovaním poverí predseda etickej komisie.
(2) Každé zo zhromaždení prokurátorov má právo zvoliť jedného člena
etickej komisie; tohto člena môže aj odvolať a nahradiť iným členom. Člen etickej
komisie má právo vzdať sa svojho členstva v etickej komisii. Oprávnenie plniť úlohy
spojené s členstvom v etickej komisii zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom došlo k odvolaniu člena etickej komisie alebo k vzdaniu sa členstva
v etickej komisii.
(3) Podrobnosti o voľbách a odvolaní členov etickej komisie upravuje
volebný poriadok schválený radou prokurátorov.
(4) Zoznam členov etickej komisie zverejní generálna prokuratúra
na svojom webovom sídle.
§ 217d
(1) Zasadnutia etickej komisie a jej činnosť administratívne, organizačne
a materiálne zabezpečuje generálna prokuratúra podľa pokynov predsedu etickej komisie.
(2) Podrobnosti o rokovaní etickej komisie upravuje rokovací poriadok
schválený etickou komisiou.
(3) Etická komisia pravidelne informuje o svojej činnosti na webovom
sídle generálnej prokuratúry, na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská
a odporúčania.
DVANÁSTA HLAVA
SAMOSPRÁVA PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY SAMOSPRÁVY PROKURÁTOROV, ICH PÔSOBNOSŤ A FUNKČNÉ OBDOBIE
Orgány samosprávy
§ 218
(1) Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a
oprávnených záujmov prokurátorov.
(2) Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať
orgánom samosprávy prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú
povinní poskytnúť im potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych
orgánov žiada vyjadrenie alebo stanovisko.
§ 219
(1) Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je
a) zhromaždenie prokurátorov
generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej prokuratúry,
b) zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry,
c) rada prokurátorov.
(2) Zhromaždenia prokurátorov sú v rámci svojej územnej pôsobnosti
najvyšším orgánom samosprávy prokurátorov.
(3) Prokurátorské rady sú v rámci svojej územnej pôsobnosti najvyšším
výkonným orgánom samosprávy prokurátorov, úlohou ktorých je iniciatívne zabezpečovať
a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Pri plnení úloh, ktoré im zveruje
zákon, reprezentujú záujmy prokurátorov v ich územnej pôsobnosti.
(4) Rada prokurátorov je najvyšším výkonným orgánom samosprávy prokurátorov
s celoštátnou pôsobnosťou, úlohou ktorého je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva
a oprávnené záujmy prokurátorov a koordinovať činnosť prokurátorských rád. Pri plnení
úloh, ktoré im zveruje zákon, reprezentujú záujmy prokurátorov. Sídlom rady prokurátorov
je sídlo generálnej prokuratúry.
(5) Orgány samosprávy prokurátorov postupujú samostatne pri zabezpečovaní
a ochrane práv a oprávnených záujmov prokurátorov a samostatne zabezpečujú týmto
zákonom vymedzený okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých
reprezentujú. Pri plnení svojich úloh musia odmietnuť akýkoľvek nátlak, vplyv alebo
žiadosť, ktoré by mohli ohroziť podstatu a zmysel zriadenia orgánov samosprávy prokurátorov.
(6) Orgány samosprávy prokurátorov sa môžu podieľať aj na ochrane
práv a oprávnených záujmov zamestnancov prokuratúry.
(7) Orgány samosprávy prokurátorov plnia aj ďalšie úlohy, ak tak
ustanoví zákon.
§ 220
Zhromaždenie prokurátorov
(1) Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori
generálnej prokuratúry.
(2) Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori
krajskej prokuratúry a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.
(3) zrušený od 1.11.2011.
Prokurátorská rada
§ 221
(1) Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11
členov, ktorých volí príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov,
ktorí tvoria zhromaždenie prokurátorov. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka
generálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora,
okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora je nezlučiteľná s členstvom
v prokurátorskej rade; tým nie je dotknuté právo týchto vedúcich prokurátorov zúčastniť
sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady. S členstvom v prokurátorskej rade
je nezlučiteľná aj funkcia hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora;
tým nie je dotknuté ich právo zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej
rady.
(2) Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej
rady volia tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3) Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je päťročné.
(4) Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady
alebo celú prokurátorskú radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5) Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie
v prokurátorskej rade písomne vzdať.
(6) Členovi prokurátorskej rady zanikne členstvo v prokurátorskej
rade, ak
a) je preložený na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie
prokurátorov alebo
b) mu zanikne služobný pomer prokurátora,
c) je vymenovaný do funkcie vedúceho prokurátora, ktorá je nezlučiteľná
s členstvom v prokurátorskej rade.
§ 222
(1) Prokurátorská rada sa vyjadruje k
a) návrhu rozpočtu prokuratúry,
b) návrhu plánu úloh na kalendárny rok,
c) rozsahu a spôsobu náhrady škody spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo
chorobou z povolania ( § 164 ods. 3),
d) záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry (§ 250 ods.
5),
e) hodnoteniu asistenta prokurátora na účely vykonania odbornej justičnej skúšky,
f) ďalším veciam, ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak prokurátorskú radu o to
požiada príslušný vedúci prokurátor alebo generálny prokurátor.
(2) Prokurátorská rada ďalej
a) rozhoduje o námietkach prokurátora
proti obsahu hodnotenia, ktorým nevyhovel vedúci služobného úradu ( § 31 ods. 4),
b) spolupracuje s vedúcimi prokurátormi pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie
prokurátorov,
c) zaujíma stanoviská k sťažnostiam na prokurátorov, asistentov prokurátorov alebo
právnych čakateľov prokuratúry,
d) vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2).
Rada prokurátorov
§ 223
(1) Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád. Predsedu
prokurátorskej rady v prípade jeho neprítomnosti zastupuje príslušný podpredseda
prokurátorskej rady.
(2) Predsedu rady prokurátorov a podpredsedu rady prokurátorov volia
členovia rady prokurátorov spomedzi seba tajným hlasovaním. Rada prokurátorov môže
predsedu rady prokurátorov alebo podpredsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať
na návrh najmenej piatich členov rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu
alebo podpredsedu je tajné.
(3) Predseda rady prokurátorov a podpredseda rady prokurátorov sa
môžu funkcie predsedu rady prokurátorov alebo podpredsedu rady prokurátorov písomne
vzdať; písomné vzdanie sa funkcie predsedu rady prokurátorov alebo podpredsedu rady
prokurátorov sa doručuje rade prokurátorov.
§ 224
(1) Rada prokurátorov
a) koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b) vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry
na kalendárny rok,
c) zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou
a plnením úloh prokuratúry.
(2) Rada prokurátorov ďalej
a) udeľuje súhlas k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru ( § 9 ods.
2),
b) môže podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora alebo udeľuje
súhlas k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie prokurátora (§ 13 ods. 3),
c) schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov ( § 10 ods. 5),
d) vytvára databázu kandidátov na členov výberovej komisie (§ 7a, 21a a 238),
e) volí prísediacich do databázy prísediacich disciplinárneho senátu,66)
f) vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods.
1 a § 21a ods. 5 a 7) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1),
g) navrhuje členov skúšobných komisií (§ 251),
h) udeľuje súhlas k odvolaniu právneho čakateľa prokuratúry z funkcie [§ 241 ods.
3 písm. b)],
i) vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada
generálny prokurátor alebo prokurátorská rada.
DRUHÝ DIEL
ROKOVANIE SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 225
Rokovanie zhromaždenia prokurátorov
(1) Zhromaždenie prokurátorov zvoláva a vedie príslušný vedúci služobného
úradu.
(2) Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov
a) z
vlastnej iniciatívy,
b) na základe návrhu prokurátorskej rady alebo
c) na základe písomnej žiadosti najmenej jednej tretiny všetkých prokurátorov, ktorí
tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov.
(3) V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) je povinný príslušný vedúci
služobného úradu zvolať zhromaždenie prokurátorov do 14 dní od doručenia písomnej
žiadosti.
(4) Zhromaždenie prokurátorov je schopné uznášať sa, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých prokurátorov. Na platné uznesenie zhromaždenia prokurátorov
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných prokurátorov.
(5) Na rokovaní zhromaždenia prokurátorov má právo účasti s poradným
hlasom zástupca odborového orgánu.
(6) Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia prokurátorov ustanoví rokovací
poriadok schválený zhromaždením prokurátorov.
§ 226
Rokovanie prokurátorskej rady
(1) Rokovanie prokurátorskej rady zvoláva a vedie jej predseda.
(2) O zvolanie prokurátorskej rady môže požiadať aj generálny prokurátor
alebo nadpolovičná väčšina členov prokurátorskej rady; v takom prípade predseda prokurátorskej
rady je povinný zvolať prokurátorskú radu do desiatich dní od doručenia žiadosti.
(3) Prokurátorská rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia prokurátorskej rady je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(4) Na rokovaní prokurátorskej rady má právo účasti s poradným hlasom
zástupca odborového orgánu.
(5) Podrobnosti o spôsobe rokovania prokurátorskej rady ustanoví rokovací
poriadok prokurátorskej rady, ktorý schvaľuje prokurátorská rada.
§ 226a
Ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady
(1) Ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady zvoláva príslušný vedúci
služobného úradu tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa, v ktorom boli zvolení
členovia prokurátorskej rady.
(2) Ak vedúci služobného úradu nezvolá ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej
rady podľa odseku 1, prokurátorská rada zasadne tridsiaty deň od zvolenia členov
prokurátorskej rady.
(3) Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúceho zasadnutia prokurátorskej
rady oznámi predseda prokurátorskej rady zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
(4) Do zvolenia nového predsedu prokurátorskej rady riadi ustanovujúce
zasadnutie prokurátorskej rady predseda prokurátorskej rady zvolený v predchádzajúcom
funkčnom období.
§ 227
Rokovanie rady prokurátorov
(1) Rokovanie rady prokurátorov zvoláva a vedie jej predseda.
(2) O zvolanie rady prokurátorov môže požiadať aj generálny prokurátor.
V takom prípade predseda rady prokurátorov je povinný zvolať radu prokurátorov do
desiatich dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3) Rada prokurátorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia rady prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny jej členov.
(4) Na rokovaní rady prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom
zástupca príslušného vyššieho odborového orgánu.
(5) Podrobnosti o spôsobe rokovania rady prokurátorov ustanoví rokovací
poriadok rady prokurátorov, ktorý schvaľuje rada prokurátorov.
§ 227a
Ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov
(1) Ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov zvoláva generálny prokurátor
tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa, v ktorom bol zvolený posledný člen rady
prokurátorov.
(2) Ak generálny prokurátor nezvolá ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov
podľa odseku 1, rada prokurátorov zasadne tridsiaty deň od zvolenia posledného člena
rady prokurátorov.
(3) Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúceho zasadnutia rady prokurátorov
oznámi predseda rady prokurátorov zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
(4) Do zvolenia nového predsedu rady prokurátorov riadi ustanovujúce
zasadnutie rady prokurátorov predseda rady prokurátorov zvolený v predchádzajúcom
funkčnom období.
TRETIA ČASŤ
ASISTENTI PROKURÁTOROV A PRÁVNI ČAKATELIA PROKURATÚRY
PRVÁ HLAVA
ASISTENTI PROKURÁTOROV
§ 229
Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 6 ods. 5).
Nadpis zrušený od 1.10.2011
Nadpis zrušený od 1.10.2011
§ 231
(1) Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa
vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora
najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku11b) najneskôr do troch
mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi.
(2) Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času
inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania asistentovi
prokurátora do doby nepretržitého vykonávania funkcie asistenta prokurátora, ak asistent
prokurátora vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané,
a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie asistenta prokurátora.
§ 232
(1) Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci
služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti
asistenta prokurátora a na základe priebežných pohovorov s asistentom prokurátora.
(2) Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného
úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta
prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov,
ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa
vyjadrí písomne asistent prokurátora a prokurátorská rada.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVNI ČAKATELIA PROKURATÚRY
Prvý diel
Všeobecne ustanovenia
§ 234
Nadpis zrušený od 1.12.2014
Právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona
v služobnom pomere.
§ 235
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Služobným úradom právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra.
Vedúcim služobného úradu právneho čakateľa prokuratúry je krajský prokurátor.
(2) Služobný úrad
a) rozhoduje o právnych vzťahoch vyplývajúcich
zo služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry alebo súvisiacich so služobným
pomerom právneho čakateľa prokuratúry, ak zákon neustanovuje inak,
b) vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry v
osobnom spise právneho čakateľa prokuratúry,
c) zabezpečuje ochranu osobných údajov právneho čakateľa prokuratúry,
d) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3) Najvyšším služobným úradom je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva
dohľad nad činnosťou ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
Druhý diel
Vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
Predpoklady na vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
§ 236
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry vzniká vymenovaním
do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(2) Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry možno vymenovať štátneho
občana Slovenskej republiky, ktorý
a) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4)
alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni
a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v
odbore právo,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a jeho zdravotný stav nebráni odbornej
príprave na výkon funkcie prokurátora,
c) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že po skončení prípravnej
praxe bude riadne vykonávať funkciu prokurátora,
d) ovláda štátny jazyk,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) úspešne absolvoval výberové konanie.
(3) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný
čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za taký
trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre taký trestný čin
odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.7) Na účel preukázania
bezúhonnosti podľa tohto zákona štátny občan Slovenskej republiky poskytne údaje
potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.7a) Údaje podľa tretej vety generálna
prokuratúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe registru trestov generálnej
prokuratúry na vydanie odpisu registra trestov.
(4) Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
ustanovené v odseku 2 musí právny čakateľ prokuratúry spĺňať po celý čas trvania
služobného pomeru.
(5) Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry nemožno vymenovať
uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry, ktorý
a) už zložil odbornú justičnú
skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika,
b) už bol právnym čakateľom prokuratúry alebo justičným čakateľom, ak bol z tejto
funkcie odvolaný pre opakované nezloženie odbornej justičnej skúšky, alebo
c) je alebo už bol vyšším súdnym úradníkom a neprospel ani pri ďalšej opravnej odbornej
justičnej skúške.
Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry
§ 237
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Výberovým konaním na funkciu právneho čakateľa prokuratúry sa
overujú schopnosti, odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača
o funkciu právneho čakateľa prokuratúry a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo
vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie prokurátora, na výkon ktorej sa právny čakateľ
pripravuje počas prípravnej praxe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada
rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch.8)
(2) Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje
generálny prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači
s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti prístupných prostriedkoch komunikácie
najmenej 30 dní pred jeho začatím.
(3) Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu právneho
čakateľa prokuratúry obsahuje
a) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre
ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
b) označenie právnej úpravy, ktorá upravuje predpoklady na vymenovanie do funkcie
právneho čakateľa prokuratúry a zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu právneho
čakateľa prokuratúry doručiť so žiadosťou o zaradenie do výberového konania,
c) dátum a miesto konania výberového konania,
d) adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
e) termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na
určenú adresu,
f) poučenie, že na žiadosť o zaradenie do výberového konania, ku ktorej nie sú priložené
všetky požadované doklady a na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení
výberového konania sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.
(4) Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry zabezpečuje
generálna prokuratúra. Generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie zabezpečí
služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa
vyhlasuje výberové konanie.
(5) Výberového konania na funkciu právneho čakateľa prokuratúry
sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie
najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch
získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a jeho zdravotný stav nebráni príprave
na výkon funkcie prokurátora,
c) je bezúhonný,
d) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e) súhlasí s vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry na ním určenú okresnú
prokuratúru uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu právneho
čakateľa prokuratúry.
(6) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa
prokuratúry predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje
jeho osobné údaje v rozsahu:
1. meno a priezvisko, rodné priezvisko, akademický titul,
vedecko-pedagogický titul a vedeckú hodnosť,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa
trvalého pobytu a prechodného pobytu,
4. štátne občianstvo,
5. číslo občianskeho preukazu,
dátum a miesto jeho vydania,
6. dosiahnuté vzdelanie, a to názov a sídlo vysokej školy
a jej fakulty, rok začatia štúdia a dátum skončenia štúdia na vysokej škole, a to
jednotlivo pre každý dosiahnutý stupeň vysokoškolského vzdelania,
7. spôsobilosť na
právne úkony,
8. zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora,
9. ovládanie štátneho
jazyka a znalosť cudzích jazykov,
10. prehľad doterajších zamestnávateľov aj s pracovným
zaradením, výkonu slobodného povolania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikateľskej
činnosti,
11. kontaktné údaje,
b) životopis,
c) úradne overenú kópiu občianskeho preukazu,
d) úradne overenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby predložil
aj úradne overenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa v študijnom odbore právo alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní prvého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
e) čestné vyhlásenie ku skutočnostiam uvedeným v ustanovení § 236
ods. 5,
f) čestné vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu,
g) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na
odbornú prípravu na výkon funkcie prokurátora,
h) čestné vyhlásenie, či voči nemu je alebo nie je vznesené obvinenie
pre trestný čin,
i) súhlas s vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
na ním určenú okresnú prokuratúru uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania
na funkciu právneho čakateľa prokuratúry,
j) čestné vyhlásenie, že poskytnuté údaje sú pravdivé, úplné a
aktuálne.
(7) Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní
na funkciu právneho čakateľa prokuratúry uvedené v odseku 5 a ktorý doručil žiadosť
o zaradenie do výberového konania spolu so všetkými požadovanými dokladmi v termíne
určenom v oznámení o vyhlásení výberového konania, generálny prokurátor pozve na
výberové konanie najmenej 14 dní pred jeho začatím. Ak generálny prokurátor určil,
že výberové konanie zabezpečí služobný úrad podľa odseku 4, uchádzača pozve na výberové
konanie vedúci tohto služobného úradu.
(8) Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry pozostáva
z písomnej časti a ústnej časti.
§ 238
Nadpis zrušený od 1.12.2014
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Generálny prokurátor
môže zriadiť na jedno výberové konanie viacero výberových komisií.
(2) Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže
byť len prokurátor. Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada
prokurátorov a generálny prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov
vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej
komisie tak, aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy
kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3) Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej
komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň
štyria jej členovia. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej
štyria jej členovia.
(4) Výberová komisia vyhodnotí výsledok písomnej časti výberového
konania a určí poradie a počet uchádzačov, ktorí postupujú na ústnu časť výberového
konania. Po skončení ústnej časti výberového konania výberová komisia určí konečné
poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5) Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania
na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového
konania do desiatich pracovných dní od skončenia ústnej časti výberového konania.
(6) Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového
konania na webovom sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní od skončenia
ústnej časti výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a) údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové
konanie,
c) zloženie výberovej komisie v rozsahu titul, meno a priezvisko vrátane označenia
predsedu výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie,
z ktorej bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d) titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili písomnej časti výberového
konania v poradí určenom výberovou komisiou a počet bodov, ktoré dosiahli v písomnej
časti výberového konania,
e) titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí postúpili na ústnu časť výberového
konania a počet bodov, ktoré dosiahli v ústnej časti výberového konania,
f) stručný opis priebehu výberového konania,
g) konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania vrátane počtu bodov, ktoré
dosiahli vo výberovom konaní,
h) titul, meno a priezvisko neúspešných uchádzačov výberového konania,
i) titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
j) dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
k) vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7) Generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania s
prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry rozhodne, ktorého úspešného
uchádzača vymenuje na určenú okresnú prokuratúru do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového
konania. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných
dní od skončenia výberového konania.
§ 239
Vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1) Právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania
generálny prokurátor.
(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
obsahuje
a) meno a priezvisko právneho čakateľa prokuratúry, akademický
titul, vedecko-pedagogický titul, vedeckú hodnosť, rodné číslo a miesto trvalého
pobytu,
b) dĺžku trvania prípravnej praxe,
c) názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, na ktorú je vymenovaný
do funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
d) služobný úrad a jeho sídlo,
e) základný plat,
f) týždenný služobný čas,
g) dátum, od ktorého je vymenovaný do funkcie právneho čakateľa
prokuratúry,
h) zákonné ustanovenia upravujúce konanie odbornej justičnej skúšky,
i) dátum vydania rozhodnutia,
j) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so
štátnym znakom.11)
(3) Právny čakateľ prokuratúry skladá do rúk generálneho prokurátora
sľub, ktorý znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Na svoju česť a svedomie
sľubujem, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony,
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy. Svedomite sa budem
pripravovať na výkon funkcie prokurátora a osvojím si zásady prokurátorskej etiky.".
(4) Zloženie sľubu právny čakateľ prokuratúry potvrdí svojím podpisom
na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5) Oprávnenie vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry vzniká
dňom zloženia sľubu.
(6) Ak právny čakateľ prokuratúry odmietne zložiť sľub alebo zloží
sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
Nadpis zrušený od 1.12.2014
§ 240
Spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vymenovaním právneho
čakateľa prokuratúry do funkcie prokurátora.
(2) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká aj
a) smrťou
právneho čakateľa prokuratúry alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b) odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
c) vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
§ 241
Odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1) Právneho čakateľa prokuratúry môže z funkcie odvolať iba generálny
prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá právneho čakateľa prokuratúry z funkcie,
ak
a) právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená
spôsobilosť právneho čakateľa prokuratúry na právne úkony,
b) právny čakateľ prokuratúry stratil štátne občianstvo Slovenskej
republiky,
c) právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený
za úmyselný trestný čin,
d) právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v
súvislosti s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
e) právny čakateľ prokuratúry nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,
f) právny čakateľ prokuratúry opakovane nezložil odbornú justičnú
skúšku alebo
g) právny čakateľ nedal písomný súhlas na vymenovanie do funkcie
prokurátora na určenú prokuratúru.
(3) Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry z funkcie
odvolať, ak
a) odvolanie právneho čakateľa prokuratúry navrhne vedúci služobného
úradu z dôvodu, že
1. právny čakateľ prokuratúry nesplnil alebo porušil svoje služobné
povinnosti,
2. správanie právneho čakateľa prokuratúry vzbudzuje oprávnené pochybnosti
o jeho svedomitosti a nestrannosti pri plnení služobných povinností, alebo
3. správanie
právneho čakateľa prokuratúry na verejnosti znížilo vážnosť prokuratúry,
b) odvolanie právneho čakateľa prokuratúry navrhne vedúci služobného
úradu na základe hodnotenia vykonaného po uplynutí jedného roka od začiatku prípravnej
praxe alebo
c) právny čakateľ prokuratúry nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov
vykonávať svoju funkciu po dobu viac ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú
právnu čakateľku prokuratúry.
(4) Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry odvolať
z funkcie podľa odseku 3 písm. a) len na základe predchádzajúceho súhlasu rady prokurátorov,
inak je odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie neplatné. Rada prokurátorov
môže udeliť súhlas na odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie až po vypočutí
právneho čakateľa prokuratúry, vedúceho jeho služobného úradu, príslušného okresného
prokurátora a prokurátora-školiteľa.
(5) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká odvolaním dňom,
keď bolo právnemu čakateľovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní
z funkcie, ak v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň; rozhodnutie
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť právnemu čakateľovi
prokuratúry do vlastných rúk.
§ 242
Vzdanie sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1) Právny čakateľ prokuratúry sa môže svojej funkcie písomne vzdať
aj bez uvedenia dôvodov.
(2) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vzdaním sa
funkcie právneho čakateľa prokuratúry uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich
po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi,
ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
Nadpis zrušený od 1.12.2014
§ 243
Neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1) Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ
prokuratúry odsúdený pre úmyselný trestný čin, zrušením právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie právneho
čakateľa prokuratúry v neskoršom konaní, sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora
o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(2) Ak služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zanikol odvolaním
z funkcie, právny čakateľ prokuratúry sa môže domáhať na správnom súde podľa osobitného
predpisu13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní
z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(3) Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry trvá s nárokmi z neho
vyplývajúcimi a právnemu čakateľovi prokuratúry sa bez zbytočného odkladu doplatí
plat a priznajú ostatné nároky podľa zákona tak, ako keby vykonával funkciu právneho
čakateľa prokuratúry, ak
a) rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho
čakateľa prokuratúry sa zrušilo (odsek 1), alebo
b) správny súd zruší rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní
z funkcie právneho čakateľa prokuratúry (odsek 2).
(4) Čas od zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry až
do obnovenia jeho trvania podľa odseku 3 sa započítava do dĺžky prípravnej praxe
presahujúcej 18 mesiacov.
§ 244
Potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry
Služobný úrad vydá právnemu čakateľovi prokuratúry v deň zániku služobného
pomeru potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry, jeho trvaní,
záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne o iných skutočnostiach, ak o to
právny čakateľ prokuratúry požiada.
Tretí diel
Základné práva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
§ 245
Základné práva právneho čakateľa prokuratúry
(1) Právny čakateľ prokuratúry má právo najmä
a) na vykonávanie svojej funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok,
nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci
a osobnej zodpovednosti,
b) na plat a ďalšie nároky vyplývajúce zo zákona,
c) na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe,
d) odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a úlohu, ktorú podľa osobitného zákona 66a) nemožno právnemu čakateľovi
prokuratúry zveriť,
e) podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe,
f) byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy
z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(2) Právny čakateľ prokuratúry nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo
inak prenasledovaný, alebo postihovaný za to, že podá na iného právneho čakateľa
prokuratúry alebo prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania
alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
Nadpis zrušený od 1.9.2004
Základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
§ 246
(1) Právny čakateľ prokuratúry je povinný
a) zachovávať vernosť Slovenskej
republike pri vykonávaní svojej funkcie,
b) dodržiavať sľub právneho čakateľa prokuratúry,
c) dodržiavať plán prípravnej praxe,
d) zverené úlohy plniť osobne, riadne a včas,
e) vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými
záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie,
g) zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry,
h) neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie okrem plnení
poskytovaných služobným úradom,
i) plne využívať služobný čas a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
j) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch.
(2) Právny čakateľ prokuratúry nesmie popri výkone funkcie právneho
čakateľa prokuratúry vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať
inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých
detí, vedeckej, legislatívnej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej
a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie
právneho čakateľa prokuratúry a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. Ak vzniknú
pochybnosti, generálny prokurátor rozhodne o povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
skončiť takú funkciu alebo činnosť.
(3) Právny čakateľ prokuratúry nesmie vykonávať politickú činnosť.
(4) Právny čakateľ prokuratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť, a
to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti
s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť
mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti. Zbaviť právneho čakateľa prokuratúry povinnosti zachovávať mlčanlivosť
môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru.
§ 247
(1) Právny čakateľ prokuratúry je povinný deklarovať v majetkovom priznaní
svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním
žijú v spoločnej domácnosti.18)
(2) Právny čakateľ prokuratúry je povinný preukazovať spôsob nadobudnutia
finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
(3) Na deklarovanie majetku a na preukazovanie spôsobu nadobudnutia
finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje
ustanovenie § 28.
Štvrtý diel
Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry
§ 248
Účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1) Účelom prípravnej praxe je odborne pripraviť právneho čakateľa
prokuratúry na výkon funkcie prokurátora.
(2) Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonáva odbornú
prax podľa určeného rozvrhu. Obsahovú náplň odbornej prípravy právnych čakateľov
určuje generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.
(3) Počas prípravnej praxe sa právny čakateľ prokuratúry podľa určeného
rozvrhu oboznámi aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej
a ústavnej výchovy a je povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.
(4) Právny čakateľ prokuratúry môže vykonávať jednoduché úkony prokurátora
v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.66a)
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právneho čakateľa
prokuratúry, ktorého prípravná prax je skrátená.
Nadpis zrušený od 1.12.2014
§ 249
Dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1) Prípravná prax je trojročná. O predĺžení alebo skrátení prípravnej
praxe môže rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia
ako 18 mesiacov. Na skrátenie prípravnej praxe je potrebný súhlas rady prokurátorov.
(2) Do dĺžky prípravnej praxe sa započítava čas
a) výkonu funkcie právneho
čakateľa prokuratúry,
b) započítaný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Ako výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely určenia
dĺžky prípravnej praxe posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky,
b) nevykonávania funkcie právneho čakateľa prokuratúry vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h) karantény,
i) ošetrovania chorého člena rodiny.
(4) Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času
inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania právnym čakateľom
prokuratúry, ak právny čakateľ prokuratúry vykonával funkciu alebo povolanie, pre
ktoré je právnické vzdelanie predpísané a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné
na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(5) Do dĺžky prípravnej praxe nemožno započítať čas
a) výkonu mimoriadnej
služby alebo alternatívnej služby podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak právny
čakateľ prokuratúry počas takej služby vykonával právnu prax,
b) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo
ďalšej rodičovskej dovolenky,
c) služobného voľna bez náhrady platu, ktoré presahuje dva týždne v kalendárnom roku.
(6) Prípravná prax sa skončí úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky,
na ktorej vykonanie má právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny
nárok.
§ 250
Hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry v priebehu prípravnej praxe
(1) Právneho čakateľa prokuratúry hodnotí priebežne dvakrát v kalendárnom
roku vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných
poznatkov o činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov
s právnym čakateľom prokuratúry.
(2) Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska
osvojovania si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických
návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania
rozvrhu prípravnej praxe.
(3) Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného
úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry.
(4) Záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry sa vypracúva na
základe podkladov prokurátora-školiteľa, vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady
požiadal vedúci služobného úradu a informácií štátnych orgánov a inštitúcií, na ktorých
právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax.
(5) K záverečnému hodnoteniu sa písomne vyjadrí právny čakateľ prokuratúry
a prokurátorská rada.
(6) Po uplynutí jedného roka od začiatku prípravnej praxe môže vedúci
služobného úradu na základe hodnotenia vypracovaného podľa odsekov 1 a 2 navrhnúť
generálnemu prokurátorovi, aby právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolal z
dôvodu, že prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry neplní svoj účel, pretože
právny čakateľ prokuratúry nemá predpoklady na výkon funkcie prokurátora.
§ 251
Odborná justičná skúška
(1) Odbornú justičnú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred skúšobnou
komisiou Justičnej akadémie podľa osobitného predpisu.11b)
(2) Ak právny čakateľ prokuratúry úspešne zložil odbornú justičnú skúšku
a ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora, generálny prokurátor
ho vymenuje do funkcie prokurátora od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
úspešne zložil odbornú justičnú skúšku. Ak právny čakateľ prokuratúry k prvému dňu
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úspešne zložil odbornú justičnú skúšku,
nedosiahne najmenej 25 rokov svojho veku, generálny prokurátor ho vymenuje do funkcie
prokurátora odo dňa dosiahnutia 25. roku veku.
(3) Tam, kde sa v zákone alebo v doklade vydanom na základe zákona používa
pojem prokurátorská skúška, rozumie sa tým odborná justičná skúška podľa tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 252
(1) Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým
orgánom návrhy
a) služobných predpisov,
b) opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce,
c) opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry
a asistentov prokurátorov,
d) rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru asistentov
prokurátorov.
(2) Na činnosť odborových orgánov a na kolektívne vyjednávanie sa vzťahujú
osobitné predpisy, 70) ak tento zákon neustanovuje inak.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 253
Premlčanie a zánik práva
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil
na súde v lehote ustanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten,
voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný
nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.
(2) Nepremlčujú sa nároky na náhradu za stratu na plate z dôvodu služobného
úrazu alebo choroby z povolania, alebo inej škody na zdraví a nároky na náhradu nákladov
na výživu pozostalých. Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
(3) Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne
priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
(4) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
iba v prípadoch upravených týmto zákonom. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej
lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§ 254
Lehoty
(1) Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie
nároku na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo
splátok stane splatný celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej
splátky.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, lehota na uplatnenie peňažných nárokov
je tri roky.
(4) Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov
a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku
na opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia je tri
roky od ich splatnosti.
(5) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(6) Ak nárok patrí na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného
zmieru, musí ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote
desiatich rokov odo dňa, keď sa mal nárok podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného
zmieru uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, lehota na požiadanie o výkon
rozhodnutia pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa
nesplnením niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne plynúť desaťročná
lehota od splatnosti nesplnenej splátky.
(7) Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného
rozhodnutia alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia
do troch rokov odo dňa ich splatnosti.
(8) Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch
o výkon rozhodnutia, nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá
konanie o výkone rozhodnutia.
(9) Ak ide o nárok účastníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o nárok
proti takému účastníkovi, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej na uplatnenie
nároku doba, po ktorú mu opatrovník nebol ustanovený.
§ 255
Bezdôvodné obohatenie
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(2) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného
dlhu alebo dlhu neplatného iba pre nedostatok formy právneho úkonu.
(3) Ak sa prokurátor bezdôvodne obohatí na úkor majetku zvereného štátom
prokuratúre, musí majetok vydať. Neprávom vyplatené sumy je povinný prokurátor vrátiť,
len ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené
alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(4) Ak sa štát bezdôvodne obohatí na úkor prokurátora, musí sa mu majetok
vydať.
§ 256
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1) Uspokojenie nároku štátu možno zabezpečiť dohodou medzi ním a prokurátorom
o zrážkach z platu prokurátora; zrážky z platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky
pri exekúcii zrážkami zo mzdy podľa osobitného zákona. 71) Dohoda o zrážkach z platu
sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako s platom.
(3) Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť prokurátora zaplatiť peňažnú
sumu štátu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "ručiteľ")
zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4) Prokurátor je povinný strpieť, aby prokuratúra v zastúpení štátu a
bez zbytočného odkladu oznámila ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojho práva.
(5) Ručiteľ je povinný právo štátu uspokojiť, ak toto právo neuspokojí
prokurátor, hoci ho na to štát vyzval.
(6) Ručiteľ môže proti štátu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal v rozsahu
ručenia proti štátu prokurátor.
(7) Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak štát zavinil, že právo
nemôže uspokojiť prokurátor.
(8) Ručiteľ, ktorý právo štátu uspokojil, je oprávnený požadovať od prokurátora
náhradu za plnenie poskytnuté štátu.
§ 257
Zánik práv a povinností
(1) Nároky ustanovené týmto zákonom zanikajú
a) smrťou oprávnenej osoby,
ak tak ustanovuje tento zákon,
b) ich uspokojením.
(2) Nárok musí byť uspokojený riadne, včas a na mieste na to určenom v
rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého
pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(3) Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom
alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie
oprávnený účastník požiadal.
(4) Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, je právo
uspokojené až okamihom doručenia plnenia.
(5) Prokurátor, ako aj prokuratúra v zastúpení štátu je povinná prijať
aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(6) Ak má prokurátor uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí
na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten peňažný nárok, o ktorom prokurátor pri plnení
vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený peňažný nárok
najskôr splatný.
(7) Prokuratúra v zastúpení štátu môže prokurátorovi na jeho žiadosť umožniť
plnenie v splátkach. Ak ich plní v určených lehotách, ide o včasné a riadne plnenie.
Ak prokurátor nesplní niektorú zo splátok, prokuratúra môže požadovať splnenie celého
peňažného nároku len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí.
Osobitné ustanovenia
§ 258
Tento zákon sa vzťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. 72)
§ 258a
Tento zákon sa vzťahuje na hlavného európskeho prokurátora, európskeho
prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora dočasne pridelených podľa § 9b
ods. 3 v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
§ 259
Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa Zákonník práce vzťahuje len
vtedy, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na právne vzťahy upravené
týmto zákonom sa primerane použijú ustanovenia § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.
§ 261
(1) Prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona 14) neplatnosti
rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru. Neplatnosť rozhodnutia
generálneho prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 15 dní odo
dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa prokuratúry.
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 262
(1) Prokurátori, vedúci prokurátori a právni čakatelia prokuratúry vymenovaní
do funkcií podľa doterajších právnych predpisov sa dňom 1. mája 2001 považujú za
prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry vymenovaných
podľa tohto zákona.
(2) Zloženie sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za zloženie
sľubu podľa tohto zákona, ak ho prokurátor do 31. mája 2001 nevypovie.
(3) Právny čakateľ prokuratúry zloží sľub podľa tohto zákona do 30. mája
2001. Ak odmietne zložiť sľub alebo sľub zloží s výhradou, vymenovanie do funkcie
právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, do času výkonu funkcie prokurátora
a do času výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely tohto zákona započítavajú
všetky obdobia započítané podľa doterajších predpisov k 1. máju 2001. Rovnako sa
započítava aj čas, počas ktorého prokurátor nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov
uvedených v osobitnom zákone. 75)
(5) Dĺžka čakateľskej praxe právneho čakateľa prokuratúry skrátená podľa
doterajších predpisov nie je týmto zákonom dotknutá.
(6) Odborná justičná skúška vykonaná pred 1. májom 2001 alebo iná odborná
skúška uznaná za odbornú justičnú skúšku pred 1. májom 2001 sa považuje za odbornú
justičnú skúšku podľa tohto zákona.
(7) Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte na území Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na území Českej republiky do 31. decembra
1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej
školy v Slovenskej republike.
(8) Služobný pomer prokurátora, ktorý pred 1. májom 2001 uzavrel s generálnym
prokurátorom pracovný pomer na čas určitý, zaniká uplynutím času, na ktorý bol uzavretý.
(9) Dovolenka prokurátora v roku 2001 sa určuje zo základnej výmery dovolenky
za kalendárny rok ustanovenej týmto zákonom.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
§ 263a
(1) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa
doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie
prokurátora.
(2) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželke zomretého prokurátora
podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdovskému
dôchodku.
(3) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželovi zomretej prokurátorky
podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdoveckému
dôchodku.
(4) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo nezaopatrenému dieťaťu
s nárokom na sirotský dôchodok po zomretom prokurátorovi, ktorý bol jeho rodičom
alebo ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa
doterajších predpisov, a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k sirotskému
dôchodku.
(5) Vznik práva na príplatky uvedené v odsekoch 1 až 4 sa posudzuje podľa
doterajších predpisov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku
za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému
dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na
účely určenia výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v §
135 ods. 1 celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku
podľa doterajších predpisov.
§ 263b
Do započítateľnej praxe na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora,
príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému
dôchodku sa započítavajú všetky obdobia započítané prokurátorovi podľa doterajších
predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak prokurátor je ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona v služobnom pomere prokurátora. Ak služobný pomer prokurátora
vznikne až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na účely príplatku za výkon funkcie
prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku
k sirotskému dôchodku sa do započítateľnej praxe prokurátora započíta čas prípravnej
praxe právneho čakateľa prokuratúry, čas výkonu funkcie prokurátora a čas, ktorý
sa podľa § 97 ods. 5 posudzuje ako výkon funkcie prokurátora, ako aj čas prípravnej
služby justičného čakateľa, čas výkonu funkcie sudcu a čas, ktorý sa posudzuje ako
čas výkonu funkcie sudcu.
§ 264
Tam, kde sa v osobitnom predpise používa pojem materská dovolenka alebo
ďalšia materská dovolenka, rozumie sa tým aj rodičovská dovolenka a ďalšia rodičovská
dovolenka podľa tohto zákona.
§ 265
(1) Vedúci služobného úradu zvolá prvé zhromaždenie prokurátorov tak, aby
sa konalo najneskôr do 29. júna 2001.
(2) Zhromaždenie prokurátorov zvolí členov prokurátorskej rady najneskôr
do 31. júla 2001.
(3) Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov sa na právne
vzťahy upravené týmto zákonom nevyžadujú stanoviská orgánov samosprávy.
§ 265a
(1) Prokurátorovi patrí v roku 2004 ďalší plat vo výške funkčného platu
patriaceho za mesiac november, ak v roku 2004
a) vykonával funkciu prokurátora aspoň
180 služobných dní,
b) jeho služobný pomer trvá,
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f) zákona.
(2) Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho
platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63 zákona.
(3) Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu
uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo
chorobu z povolania,
h) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1. trestné
stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1. trestné
stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
hoci aj v neskoršom konaní,
3. prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade
rozsudku, ktorý bol zrušený,
j) dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4 a 6 zákona.
(4) Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu
platu za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v
odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný
vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5) Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného
v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm.
h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom
prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý
nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§ 265b
(1) Prokurátorovi patrí v roku 2005 ďalší plat vo výške funkčného platu
patriaceho za mesiac november, ak v roku 2005
a) vykonával funkciu prokurátora aspoň
180 služobných dní,
b) jeho služobný pomer trvá,
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2) Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho
platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3) Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu
uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu
z povolania,
h) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3. disciplinárne
konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj
v neskoršom konaní,
3. prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku,
ktorý bol zrušený,
j) dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4) Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu
platu za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v
odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný
vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5) Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného
v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm.
h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom
prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý
nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
§ 265c
(1) Prokurátorovi patrí v roku 2006 ďalší plat vo výške funkčného platu
patriaceho za mesiac november, ak v roku 2006
a) vykonával funkciu prokurátora aspoň
180 služobných dní,
b) jeho služobný pomer trvá,
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2) Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho
platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3) Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu
uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b) nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c) náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d) služobného voľna s náhradou platu,
e) študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f) prestávky na dojčenie,
g) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu
z povolania,
h) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3. disciplinárne
konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1. trestné stíhanie proti
prokurátorovi bolo zastavené,
2. prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj
v neskoršom konaní,
3. prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku,
ktorý bol zrušený,
j) dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4) Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu
platu za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor
až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac
december.
(5) Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného
v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm.
h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom
prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý
nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§ 265d
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011
a prokurátorovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 3 pred 1.
januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto
dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2011
§ 265e
(1) Právny čakateľ prokuratúry je od 1. októbra 2011 asistentom prokurátora.
Asistent prokurátora podľa prvej vety môže požiadať najneskôr do 15. októbra 2011
o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru; ak ide o asistenta vojenskej prokuratúry,
služobný pomer mu skončí podľa osobitného predpisu. 76)
(2) Ak asistent prokurátora požiada podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru alebo služobného pomeru, tento sa skončí k 31. októbru 2011; asistent prokurátora
má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký
pomer skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.
(3) Na účely § 231 sa za výkon funkcie asistenta prokurátora považuje
aj výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry podľa predpisov účinných do 30. septembra
2011.
§ 265f
(1) Okresný prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011
zostáva vo funkcii okresného prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne
vymenovaním okresného prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa
ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára
2013.
(2) Námestník okresného prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred
1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii námestníka okresného prokurátora aj po 1. októbri
2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním námestníka okresného prokurátora na základe
výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra
2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(3) Krajský prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011
zostáva vo funkcii krajského prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne
vymenovaním krajského prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa
ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára
2013.
(4) Námestník krajského prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred
1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii námestníka krajského prokurátora aj po 1. októbri
2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním námestníka krajského prokurátora na základe
výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra
2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(5) Ustanovenie § 24a ods. 1 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu,
ktorá bola vymenovaná do funkcie špeciálneho prokurátora pred 1. októbrom 2011.
§ 265g
Prvých kandidátov na členov výberových komisií podľa § 7a zvolí Národná
rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov najneskôr do 31. decembra 2011.
§ 265h
(1) Generálny prokurátor požiada radu prokurátorov, Národnú radu Slovenskej
republiky a ministra spravodlivosti o predloženie kandidátov za členov disciplinárnej
komisie do 15. októbra 2011. Lehota na predloženie kandidátov je 90 dní; generálny
prokurátor vymenuje členov disciplinárnej komisie najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia
kandidátov za členov disciplinárnej komisie.
(2) Disciplinárne konania začaté pred 1. októbrom 2011 dokončí v prvom
stupni doterajšia disciplinárna komisia. O odvolaní proti jej rozhodnutiu podanom
pred 1. októbrom 2011 rozhodne doterajšia odvolacia disciplinárna komisia.
§ 265k
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013
V roku 2013 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok
podľa § 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
§ 265l
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
V roku 2014 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok
podľa § 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2014
§ 265m
Právny čakateľ prokuratúry, ktorý sa stal asistentom prokurátora na základe
zákona č. 220/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je od
1. decembra 2014 znovu právnym čakateľom prokuratúry, má právo vykonať odbornú justičnú
skúšku, a ak splní podmienky ustanovené zákonom, má právo byť vymenovaný do funkcie
prokurátora bez toho, aby znovu absolvoval výberové konanie.
§ 265n
(1) Prokurátori a vedúci prokurátori vymenovaní do funkcií podľa predpisov
účinných do 30. novembra 2014 sa od 1. decembra 2014 považujú za prokurátorov a vedúcich
prokurátorov vymenovaných podľa predpisov účinných od 1. decembra 2014, ak ďalej
nie je ustanovené inak.
(2) Na vymenovanie do funkcie krajského prokurátora, námestníka krajského
prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora, ktorá
sa uvoľní v čase od 1. decembra 2014 sa vzťahuje § 19.
§ 265o
(1) Člen prokurátorskej rady vymenovaný do funkcie, ktorá je od 1. augusta
2014 nezlučiteľná s funkciou člena prokurátorskej rady (§ 221 ods. 1), je povinný
najneskôr do 5. decembra 2014 odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena
prokurátorskej rady zanikne nasledujúcim dňom.
(2) Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov s cieľom
zvoliť nových chýbajúcich členov prokurátorskej rady najneskôr do 15. decembra 2014.
(3) Zhromaždenie prokurátorov zvolí nových chýbajúcich členov prokurátorskej
rady najneskôr do troch dní od konania zhromaždenia prokurátorov.
(4) Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov podľa tohto
zákona sa na právne vzťahy upravené týmto zákonom nevyžaduje stanovisko, vyjadrenie
alebo súhlas orgánov samosprávy, ak niektorá z prokurátorských rád nie je schopná
uznášať sa z dôvodu zániku členstva v prokurátorskej rade nadpolovičnému počtu členov
prokurátorskej rady z dôvodov uvedených v odseku 1.
§ 265p
Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie
členov výberových komisií podľa tohto zákona najneskôr 31. decembra 2014.
§ 265r
Rada prokurátorov predloží zásady funkčného postupu prokurátorov na schválenie
generálnemu prokurátorovi najneskôr do 31. decembra 2014.
§ 265s
(1) Rada prokurátorov určí počet disciplinárnych komisií, ktoré je potrebné
zriadiť na generálnej prokuratúre v roku 2015, najneskôr do 31. decembra 2014.
(2) Rada prokurátorov určí postup pri prideľovaní vecí do jednotlivých
disciplinárnych komisií, zásady obsadzovania disciplinárnych komisií a vytvárania
zoznamu náhradníkov podľa § 192 ods. 2 na rok 2015 najneskôr do 31. decembra 2014.
(3) Rada prokurátorov určí zásady obsadzovania odvolacej disciplinárnej
komisie a vytvárania zoznamu náhradníkov podľa § 212 ods. 2 na rok 2015 najneskôr
do 31. decembra 2014.
(4) Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie
členov disciplinárnych komisií a odvolacej disciplinárnej komisie podľa tohto zákona
najneskôr do 31. decembra 2014.
(5) Na disciplinárne konania začaté pred 1. decembrom 2014 sa vzťahujú
predpisy účinné do 30. novembra 2014.
(6) Disciplinárne konanie začaté v čase od 1. októbra 2011 do 30. novembra
2014 dokončí v prvom stupni disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej
v čase od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014.
(7) O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej pred
1. decembrom 2014 rozhoduje súd.
§ 265t
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015
V roku 2015 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok
podľa § 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
§ 265u
(1) Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi zoznam kandidátov
na členov výberových komisií podľa tohto zákona do 31. januára 2016.
(2) Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi zoznam kandidátov
na členov disciplinárnych komisií a zoznam kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych
komisií podľa tohto zákona do 31. januára 2016.
§ 265v
Vedúci prokurátor, ktorý vykonáva funkciu vedúceho prokurátora k 1. januáru
2016, sa považuje za vedúceho prokurátora vymenovaného podľa tohto zákona.
§ 265y
Rada prokurátorov predloží zásady obsadzovania disciplinárnych komisií,
využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií,
zásady obsadzovania odvolacích disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania
databázy kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií a zásady postupu
pri prideľovaní vecí do disciplinárnych komisií a postupu pri prideľovaní vecí do
odvolacích disciplinárnych komisií generálnemu prokurátorovi najneskôr do 31. januára
2016.
§ 265z
(1) Na disciplinárne konania začaté pred 1. januárom 2016 sa vzťahujú
predpisy účinné do 31. decembra 2015.
(2) Disciplinárne konanie začaté od 1. decembra 2014 do 31. decembra
2015 dokončí disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej od 1. decembra
2014 do 31. decembra 2015.
(3) O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej od
1. decembra 2014 do 31. decembra 2015 rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená
podľa právnej úpravy účinnej od 1. decembra 2014 do 31. decembra 2015.
§ 265za
Na funkčné obdobie členov prokurátorskej rady zvolených pred 1. januárom
2016 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2015.
§ 265zb
(1) Zhromaždenia prokurátorov zvolia členov etickej komisie najneskôr
do 31. marca 2016.
(2) Rada prokurátorov schváli etický kódex prokurátora najneskôr do 31.
marca 2016.
§ 265zc
(1) V konaní o priestupku prokurátora vo veciach, ktoré do 31. decembra
2015 neboli právoplatne skončené, koná a rozhoduje disciplinárna komisia podľa tohto
zákona, ak prokurátor najneskôr do 10. januára 2016 udelí písomný súhlas s odovzdaním
alebo postúpením veci disciplinárnej komisii. Ak prokurátor neudelí v tejto lehote
súhlas, v konaní o priestupku prokurátora vo veciach, ktoré do 31. decembra 2015
neboli právoplatne skončené, ďalej koná a rozhodne orgán oprávnený na prejednanie
priestupku.57c)
(2) Prokurátorovi nemožno uložiť za priestupok spáchaný do 31. decembra
2015 prísnejšie sankčné opatrenie za priestupok, než bolo možné uložiť podľa doterajších
predpisov.
§ 265zd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1) Výberové konania začaté do 31. augusta 2019 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 31. augusta 2019.
(2) Konanie vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov
na náhradu škody začaté a právoplatne neskončené do 31. augusta 2019 dokončí osobitná
komisia zriadená podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. augusta 2019.
(3) Tento zákon v znení účinnom od 1. septembra 2019 sa nevzťahuje na disciplinárne
konania začaté podľa doterajších predpisov, ak neboli právoplatne skončené do 31.
augusta 2019; to neplatí, ak ide o ustanovenia § 208 ods. 3, 5 a 6 a § 209 v znení
účinnom od 1. septembra 2019.
(4) Ustanovenie § 103c ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2019 sa vzťahuje
na platové pomery prokurátora dočasne prideleného k orgánu Európskej únie už od 1.
januára 2019. Služobný úrad prevedie prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej
únie tento rozdiel v plate na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného
pridelenia po vykonaní zákonných zrážok do 1. októbra 2019.
§ 265zf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024
(1) Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, prokurátora, asistenta
prokurátora, štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme
v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniká najneskôr 19. marca 2024.
(2) Generálny prokurátor zaradí osoby uvedené v odseku 1 do organizačnej
zložky generálnej prokuratúry k 20. marcu 2024; to neplatí, ak sa osoba uvedená v
odseku 1 dohodne s generálnym prokurátorom inak.
§ 266
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových
pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z.z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 382/1996 Z.z. a zákona č. 57/1999 Z.z.
2. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej
zodpovednosti prokurátorov.
Čl.II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch
prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 382/1996 Z.z. a zákona č. 57/1999 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text § 1 sa označuje ako odsek 1.
2. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová "s výnimkou generálneho prokurátora Slovenskej
republiky 1)".
3. § 1 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Plat generálneho prokurátora, jeho funkčný príplatok a paušálne náhrady
ustanovuje osobitný zákon. 1) Ak osobitný zákon neustanoví inak, na ostatné platové
náležitosti generálneho prokurátora sa vzťahuje tento zákon.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
"1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.".
4. § 16 sa vypúšťa.
Čl.III
Zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z.z.,
zákona č. 385/2000 Z.z. a zákona č. 466/2000 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona, 20) sociálne
dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona, 20a) sociálne dávky
a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;
20b)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 20b znejú:
"20) Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
20a) Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
20b) Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 114/1998 Z.z.
v znení zákona č. 131/1999 Z.z.
Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.".
Čl.IV
Zrušený od 1.4.2002
Čl.V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001 okrem čl. I § 25 ods. 2, § 79, 84,
132 a 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a okrem § 92, 93 ods. 1 písm.
a), b), c) prvého bodu až šiesteho bodu, ôsmeho bodu a písm. d) a ods. 2 a 3, § 94,
97, 99 až 112, § 114 až 124 a § 266 prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára
2003, a okrem čl. I § 93 ods. 1 písm. c) siedmeho bodu, § 95, 96, 98 a 113, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. júla 2003, a okrem § 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára
2007.
Zákon č. 311/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2002.
Zákon č. 669/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2003.
Zákony č. 462/2003 Z.z. a č. 561/2003 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 365/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 458/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004 okrem § 19f uvedeného
v bode 3 čl. II, bodu 1 a bodu 19 uvedených v čl. VI, § 55g uvedeného v bode 10 čl.
IX, bodu 3, § 24b v bode 4 a bodu 8 uvedených v čl. X a čl. XI, ktoré nadobudli účinnosť
dňom vyhlásenia tohto zákona, t.j. 25. novembrom 2003 a okrem § 24a ods. 1 uvedeného
v bode 4 čl. X, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Účinnosť zákona č. 458/2003 Z.z. zmenil zákon č. 267/2004 Z.z. z dátumu 1.
mája 2004 s účinnosťou od 30. apríla 2004.
Zákon č. 548/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004.
Zákon č. 530/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2004.
Zákon č. 586/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 609/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 122/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 15. aprílom 2005.
Zákon č. 622/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006.
Zákon č. 520/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 291/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 17. júlom 2009.
Zákon č. 154/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.
Zákon č. 33/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2011.
Zákon č. 220/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2011 okrem čl. VI bodov
2 až 6, 16, 17, 24, 28, 29, 31, 33 až 42, 44 až 50, 63, 66, 67, 75, ktoré nadobudli
účinnosť 1. novembrom 2011. *** Uznesenie Ústavného súdu SR č. 308/2011 Z.z. s účinnosťou
od 30.9.2011 pozastavilo účinnosť nasledovných ustanovení zákona č. 220/2011 Z.z.:
čl. VI bod 1, 7, 9, 10, 15, 19, 30, 32, 43, 52, 53, 57, 68 až 70, 73, 74, 76 a 77.
*** Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 217/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2014 zanikla
platnosť uznesenia Ústavného súdu 308/2011 Z.z. v časti týkajúcej sa rozhodnutia
o pozastavení účinnosti zákona č. 220/2011 Z.z.
Zákon č. 503/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2012.
Zákon č. 79/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.
Zákon č. 335/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 392/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Zákon č. 462/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Nález Ústavného súdu SR č. 217/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2014.
Zákon č. 195/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2014.
Zákon č. 322/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2014.
Zákony č. 307/2014 Z.z. a č. 362/2014 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 401/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 177/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.
Zákon č. 242/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2019 okrem čl. II bodov
16 a 18 až 20, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2020.
Zákon č. 459/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 27. decembrom 2019.
Zákon č. 241/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 8. septembrom 2020.
Zákon č. 312/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Zákon č. 423/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021 okrem čl. XI bodu
12, ktorý nadobudol účinnosť 1. augustom 2021.
Zákon č. 432/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2021.
Zákon č. 412/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 15. novembrom 2021.
Zákon č. 310/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Zákon č. 11/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 15. februárom 2023.
Zákon č. 151/2022 Z.z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1.
júnom 2023.
Nález Ústavného súdu SR uverejnený pod č. 14/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 14.
februárom 2024.
Zákon č. 40/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 15. marcom 2024 okrem čl. VIII bodov
1 až 21, ktoré nadobudli účinnosť 20. marcom 2024.
Zákon č. 353/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 17. decembrom 2024.
Zákon č. 157/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2025.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných
zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní
(Ú.v. EÚ L 132, 21.5.2016).
*) Poznámka redakcie:
Slovné spojenie "; na výberové konanie sa použijú ustanovenia § 7 a 7a rovnako" v
§ 10 ods. 5 zákona stráca platnosť dňom 1.8.2014 podľa nálezu Ústavného súdu SR č.
217/2014 Z.z..
**) Poznámka redakcie:
Tretia veta § 192 ods. 2 zákona stráca platnosť dňom 1.8.2014 podľa nálezu Ústavného
súdu SR č. 217/2014 Z.z..
***) Poznámka redakcie ASPI:
Podľa nálezu Ústavného súdu SR uverejneného pod
č. 14/2024 Z.z.:
- ustanovenie č. XI zákona č. 423/2020 Z.z. v časti bodu 8 týkajúcej sa doplnenia
§ 131 ods. 4 č. 154/2001 Z.z.
nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Toto ustanovenie stratilo účinnosť dňom 14.2.2024.
1) Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
2) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená
spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú.v. EÚ L 283, 31.10.2017).
4) § 53 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
7) Zákon č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
7a) § 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov.
9) § 116 Občianskeho zákonníka.
11) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z.z. o štátnych
symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1996 Z.z.
11b) Zákon č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
11ba) Napríklad zákon č. 383/2011 Z.z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
11c) Zákon č. 503/2011 Z.z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách
krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
13) § 177 a 193 Správneho súdneho poriadku.
14) § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
14a) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).
15) § 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z.z.
16) Napríklad § 22 až 33b Občianskeho zákonníka, § 89 až 92 Civilného sporového poriadku
a § 49 až 52 Správneho súdneho poriadku, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 4 a 5 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16a) § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania
pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
18) § 115 Občianskeho zákonníka.
19) § 143a Občianskeho zákonníka.
20) § 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
21) Čl. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z.z.
o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov.
21a) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
22) § 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z. o štátnych
sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 201/1996 Z.z.
23) § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z.
24) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
27) Zákon č. 351/1997 Z.z. Branný zákon.
28) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z.z. o civilnej službe
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti
orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších
predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996
Z.z. a zákona č. 185/2000 Z.z.
29) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z.z., zákon č. 95/2000 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30) § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z.
§ 3 zákona
č. 95/2000 Z.z.
31) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 380/1997 Z.z.
33) § 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov.
35) Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve
a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
36) Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
36a) § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 548/2003 Z.z.
37) § 66 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
38) § 67 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z.z.
39) Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky č. 400/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
39a) Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
39b) § 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
40) § 22c a 22d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. v
znení zákona č. 57/1999 Z.z.
40a) Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
41) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov.
42) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni
v znení neskorších predpisov.
43) Zákon č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov.
44) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
45) Napríklad § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. v znení
zákona č. 235/1998 Z.z.
47) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 114/1998 Z.z.
o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z., zákon č. 200/1998
Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z.z.
49) Zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
49a) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
49b) § 12 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
50) Zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
52) Zákon č. 71/1967 Zb.
53) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti
v znení neskorších predpisov.
54) Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
54a) Čl. 113 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
55) Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
56) Zákon č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb.
56a) Čl. 113 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
57) Zákon č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
57b) Zákon č. 372/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov.
57c) Napríklad § 58 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
v znení neskorších predpisov, § 64 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 11 ods. 4 až 6 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods.
1 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov.
57d) Napríklad § 11 až 18 a § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, § 92 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 91 ods. 1 písm. d) piaty bod, ods. 3, 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
57da) Čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
66) § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 432/2021 Z.z.
66a) § 30a až 30c zákona č. 153/2001 Z.z. v znení zákona č. 401/2015 Z.z.
67) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
70) Zákonník práce.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších
predpisov.
71) § 68 až 76 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z.
72) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
75) § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších
predpisov.
76) § 215k zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.