JUDr. Maroš Čelár

Anotácia Príspevok sa venuje téme postaveniu prokurátora v prípravnom konaní. Aby príspevok naplnil svoj stanovený cieľ, venuje sa predovšetkým skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy súvisiacej s témou príspevku. Príspevok pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich, relatívne samostatných častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na postavenie osoby prokurátora v rámci prípravného konania. Druhá časť príspevku sa sústreďuje najmä na oblasť rozhodnutí vydávaných prokurátorom v štádiu prípravného konania. Teda predovšetkým na to, ktoré rozhodnutia to sú a tak isto autor v tejto časti ponúka uvedenie podmienok, za ktorých prokurátor môže pristúpiť k vydaniu toho ktorého rozhodnutia. V závere príspevku je úlohou jeho autorov sa pokúsiť o kritické zhodnotenie platnej právnej úpravy a takisto poukázať na niektoré teoretické a aplikačné problémy súvisiace s postavením prokurátora v prípravnom konaní. V tejto časti príspevku prinášajú autori aj niekoľko úvah vo forme „de lege ferenda “. Annotation The paper deals with the topic of the position of prosecutor in preparatory proceedings. In order for the paper to fulfill its stated goal, it is mainly devoted to the examination and description of the legislation related to the topic of the paper. The paper consists of two consecutive, relatively separate parts. The first part briefly focuses on the position of the prosecutor in the preparatory proceedings. The second part of the article focuses mainly on the area of decisions issued by the prosecutor in the preparatory phase. Thus, in particular, which decisions these are, and also the author in this section offers the conditions under which the prosecutor may proceed to issue said decisions. At the end of the article, the task of its authors is to try to critically evaluate the current legislation and also to point out some theoretical and application problems related to the position of prosecutor in preparatory proceedings. In this part of the article, the authors also present several propositions in the form of „de lege ferenda“ .