BLAŽEK, R. - TARABOVÁ, N.: Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 50 - 62.
1 Postup pred začatím trestného stíhania
Aktuálna právna úprava trestného konania v slovenskom právnom poriadku rozdeľuje trestné konanie na dve základné fázy. Prvou z nich je štádium predsúdneho konania, druhou je samotné súdne konanie. Prvá časť trestného konania (predsúdne konanie) sa ešte ďalej delí na prípravné konanie a postup pred začatím trestného stíhania (tzv. "predprípravné konanie").
1)
V tomto článku sa pozornosť venuje najmä úplne počiatočnej fáze trestného konania, t.j. predprípravnému konaniu, nov nadväznosti na túto problematiku sa týka aj niektorých aspektov prípravného konania. Postup pred začatím trestného stíhania definuje odborná a vedecká literatúra ako
"úsek trestného konania, ktorý začína prijatím oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, alebo iného podnetu o takýchto skutočnostiach a končí začatím trestného stíhania, alebo odovzdaním, odložením alebo odmietnutím vecivzmysle § 197 ods. 1 Trestného poriadku.
2)
Iná definícia uvádza, že
"postupom pred začatím trestného stíhania sa v literatúre rozumie konanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré spočíva v prijímaní trestných oznámení a iných podnetov o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu, v preskúmaní ich obsahu a v rozhodnutí o spôsobe ďalšieho postupu a vybavení veci.
3)
Analogicky aj ďalší prameň:
"Postup pred začatím trestného stíhania začína najmä prijatím trestného oznámenia. Ide o situáciu, keď sa pred policajta alebo prokurátora dostaví oznamovateľ a uvedie skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný prečin alebo zločin...".
4)
Ide teda o štádium spojené primárne s podávaním trestných oznámení a ich vybavovaním, pričom množstvo z týchto trestných oznámení sa ani len nedostane ďalej do štádia prípravného konania, pretože ide o nedôvodné podania, ktoré nie sú trestnoprávne relevantné. Takéto trestné konania sú následne vybavené podľa § 197 Trestného poriadku,
5)
a to rozhodnutím o odovzdaní, odložení, resp. odmietnutí trestného oznámenia. Ako je známe z činnosti rezortu prokuratúry,
"veľká časť trestných oznámení je neopodstatnených.
6)
Práve vysoké percento trestných oznámení, ktoré neskončia trestným stíhaním, je dôvodom, prečo treba venovať tomuto štádiu trestného konania osobitnú pozornosť. Práve tu sa totiž rozhoduje o tom, či sa nejaká oznamovaná vec bude ďalej riešiť ako trestný čin alebo nie. Ide teda o zásadnú otázku, ktorá má dosah na to, ako verejnosť vníma rešpektovanie spravodlivosti a zákonnosti aplikačnými orgánmi v trestnom konaní. Vysoké percento trestných oznámení, ktoré neskončia trestným stíhaním, je verejnosťou vnímané ako neschopnosť alebo nevôľa orgánov činných v trestnom konaní riešiť ich vec zákonným a riadnym spôsobom. Práve v tomto štádiu sa stretávame s množstvom nespokojných podávateľov, ktorí následne využívajú právo na podanie opravného prostriedku a v prípade jeho zamietnutia sa opätovne dovolávajú svojich práv u vyšších inštancií. No aj pri odhliadnutí od nespokojných podávateľov je potrebné, aby sa v zmysle zásady legality stíhali všetky trestné činy, o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní (ďalej aj "OČTK") dozvedia, a teda aby nedošlo k nezákonnému alebo neodôvodnenému odmietaniu trestných oznámení, napr. z dôvodu ich zložitosti, neprehľadnosti, alebo len z dôvodu prílišnej pracovnej vyťaženosti príslušníkov Policajného zboru (ďalej aj "PZ").Správne posúdenie toho, kedy sa má začať trestné stíhanie a kedy nie, je kľúčovým momentom pre celkovú úspešnosť stíhania trestných činov, ale aj pre vnímanie úspešnosti trestnej politiky verejnosťou.
Preto je obzvlášť vhodné sa zamyslieť nad tým, aké subjekty majú byť aktérmi v tejto fáze konania, kto má a kto nemá mať možnosť byť informovaný o priebehu a výsledku tohto konania, kto sa má spolupodieľať na formulovaní výsledného rozhodnutia a kto si môže alebo nemôže uplatniť opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.
Ako najdôležitejšie subjekty trestného konania, ktorých účasť je nevyhnutná v postupe pred začatím trestného stíhania, prichádzajú okrem OČTK do úvahy, samozrejme, osoba, ktorá mala spáchať trestný čin a osoba, ktorá ním bola poškodená.
7)
Spravidla Trestný poriadok označuje prvú z uvedených osôb ako podozrivý, obvinený, obžal