Poškodený

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

Anotace Poškození v důsledku nezákonného trestního stíhání se mohou domáhat po státu zadostiučinění za vytrpěnou nemajetkovou újmu. Před podáním žaloby k soudu se poškození obracejí se svými nároky mimosoudně na Ministerstvo spravedlnosti ČR, které by mělo jejich žádosti posoudit. Cílem článku je stručné zhodnocení platné právní úpravy a praxe odškodňování nemajetkové újmy poškozených a zároveň i navržení změn, jež by mohly přispět k posílení právní jistoty poškozených a efektivnějšímu postupu rozhodujících orgánů. Annotation Injured parties as a result of an illegal criminal prosecution can claim compensation from the state for the non-pecuniary damage. Before filing a lawsuit in court, they file their claims with the Ministry of Justice of the Czech Republic, which was supposed to assess their applications not only in accordance with legal regulations, but also with decision-making practice. The aim of the article is a brief evaluation of the current practice of non-property compensation for injured parties and at the same time proposing changes that could contribute to strengthening the legal certainty of injured parties and a more effective procedure for the adjustment of legal authorities.

Postavenie štátu ako poškodeného v trestnom konaní nevyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Trestný poriadok zveril právomoc zastupovať štát v celomrozsahu štátnych záujmov prokurátorovi. Iným štátnym orgánomvykonávajúcim pôsobnosť v oblasti správneho práva takúto právomoc nezveril.

BLAŽEK, R. - TARABOVÁ, N.: Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 50 - 62. 1 Postup pred začatím trestného...

Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd ro­zhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

  Skutkový stav: Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu S. 27. júla 2010 domáhal, aby žalovaným v prvom a druhom rade bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu...

Príspevok sa zaoberá aplikáciou § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a jeho možným nesúladom s jednotlivými článkami Ústavy SR. Autor podrobuje analýze uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk 6/2017 z 28.3.2018, ktoré je komparované s pôvodnou a aktuálnou právnou úpravou v Českej republike.

NAJZRANITEĽNEJŠÍ POŠKODENÍ Z HĽADISKA JUDIKATÚRY EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA Pozitívne záväzky vyplývajúce z práva na život, súkromie a zákazu ponižujúceho zaobchádzania Z práva na život, súkromie a zo...

  13/2017 Priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi § 823 Občianskeho zákonníka § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla...