Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd")
sp. zn. 4Co/160/2022 z 30. novembra 2022
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 2Cdo/48/2023 z 18. septembra 2024
a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.Sťažovatelia sú právnymi nástupcami po žalobcovi, ktorý sa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 43C/7/2022
domáhal náhrady škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len "konanie na súde prvej inštancie"). Okresný súd z dôvodu úmrtia žalobcu konanie uznesením č. k. 43C/7/2022-74 z 12. septembra 2022
zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na predmet konania, ktorým boli osobné práva a záväzky. Smrť žalobcu tak považoval za neodstrániteľnú prekážku postupu konania. O nároku na náhr