Autor sa v článku zaoberá problematikou obvyklej miery opatrnosti poškodeného v kontexte trestného činu podvodu so zameraním na jeho objektívnu stránku. Pozornosť venuje analýze základných znakov objektívnej stránky a ich vzájomným súvislostiam, ako aj významu správania poškodeného pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti páchateľa. Osobitne sa sústreďuje na pojem omyl ako jeden z kľúčových konštitutívnych znakov trestného činu podvodu, a to z hľadiska jeho obsahu aj spôsobov jeho vyvolania alebo zneužitia.
In this article, the author addresses the issue of the customary standard of care expected of the injured party in the context of the criminal offence of fraud, with a focus on its objective aspect. Attention is devoted to an analysis of the basic elements of the objective aspect and their interrelationships, as well as to the sgniti-cance of the conduct of the injured party when assessing the offender's criminal liability. Particular emphasis is placed on the concept of mistake as one of the key constitutive elements of the criminal offence of fraud, examined both in terms of its content and the ways in which it may be induced or exploited.
HALAS, N.: Obvyklá miera opatrnosti poškodeného v kontexte trestného činu podvodu; Justičná revue, 78, 2026, č. 3, s. 255 - 262.
Kľúčové slová:
obvyklá miera opatrnosti poškodeného, podvod, objektívna stránka trestného činu, omyl.
Key words:
customary standard of care, fraud, objective elements of a criminal offence, mistake.
Právne predpisy/legislation:
ÚVOD
V súčasnosti sa v trestnoprávnej praxi čoraz častejšie stretávame s prípadmi, ktoré vyvolávajú zásadné otázky týkajúce sa hraníc trestnej zodpovednosti za trestný čin podvodu a významu obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného. Tento fenomén je výrazne reflektovaný aj v mediálnom priestore, kde sa pravidelne objavujú informácie o trestných oznámeniach, ktoré boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuté s odôvodnením, že poškodená osoba svojím konaním, respektíve nedostatočnou obvyklou mierou opatrnosti, prispela k vzniku škody. Takýto prístup prirodzene vyvoláva diskusiu o tom, či je v týchto prípadoch kladený primeraný dôraz na konanie páchateľa, alebo či dochádza k neprimeranému presunu zodpovednosti na poškodených.
Osobitne aktuálne sú tieto otázky v súvislosti s prípadmi investičných podvodov, ktoré sa v posledných rokoch dynamicky rozvíjajú najmä v prostredí trhu s virtuálnymi menami a inými investičnými platformami. Práve tieto oblasti sa vyznačujú vysokou mierou komplexnosti, rýchlym technologickým vývojom a výraznou informačnou asymetriou medzi páchateľmi a poškodenými. Páchatelia v nich často vystupujú ako údajní odborníci, investiční poradcovia alebo zástupcovia renomovaných spoločností, čím u poškodených vzbudzujú dojem legitímnosti, odbornosti a bezpečnosti ponúkaných investícií. V tomto kontexte je otázne, do akej miery možno od bežného jednotlivca očakávať schop