Teoretickohistorický pohľad na prezumpciu neviny v trestnom konaní

Vydáno: 28 minút čítania
Teoretickohistorický pohľad na prezumpciu neviny v trestnom konaní
Doc. JUDr. Ing.
Adrián
Jalč
PhD.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity, Katedra trestného práva a kriminológie.
JALČ, A.: Teoretickohistorický pohľad na prezumpciu neviny v trestnom konaní. Právny obzor, 96, 2013, č.1, s.24 - 34.
Principle of innocence in criminal law from theoretical and historical point of view.
This paper analyzes the principle of presumption of innocence, which means that, in criminal proceedings, anyone against whom criminal proceedings are held is deemed innocent until found guilty by a court rendering a final judgment of conviction. This principle is enshrined in Section 2(4) of the Code of Criminal Procedure. The principle of presumption of innocence is closely intertwined with the principle of presumption of an honest person (
presumptio boni viri
), which is applied in Anglo-American procedural law and construed as a principle that everyone is deemed honest unless proven otherwise. Today, the presumption of innocence is enshrined in many international instruments, e.g. in Article 11(1) of the Universal Declaration of Human Rights and in Article 6(2) of the European Convention on Human Rights and Fundamental Freedoms. It is expressed also in Article 50(2) of the Constitution of the Slovak Republic.
Key words:
presumption of innocence, Code of Criminal Procedure, international instruments,
actori incumbit probatio
, non statim qui accusatur reus est, nemo tenetur se ipsum accusare
1. Úvod
V slovenskom právnom poriadku sa prezumpcia neviny považuje za jednu zo základných zásad trestného konania a taktiež je to princíp, ktorý reprezentuje základné hodnoty európskeho právneho priestoru. Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo, aby sa považoval za nevinného, kým sa neukáže, že je vinný podľa platného práva v konaní, v ktorom má mať zabezpečené všetky možnosti na svoju obhajobu. Nikoho nemožno obviniť za skutok, ktorý nie je možné podľa národného alebo medzinárodného práva klasifikovať ako trestný čin v čase, keď bol spáchaný.
Zásady ako právne princípy musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktorými je viazaná Slovenská republika. Dôležitým prvkom na určenie zásad v trestnom konaní je práve ústava, pretože medzi jej úlohy patrí regulácia trestného konania, ktorá je úzko spätá so základnými právami a slobodami občanov.
Prezumpcia neviny je v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") zaradená medzi základné práva a slobody do siedmeho oddielu druhej hlavy pod názvom "Právo na súdnu a inú právnu ochranu" a je základom pre uplatnenie trestnej zodpovednosti.1) Zásada prezumpcie neviny je definovaná v Ústave Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2.
"Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho nevinu".
2) Zo začlenenia prezumpcie neviny do Ústavy Slovenskej republiky môžeme spozorovať jej dôležitosť na ústavnej úrovni. Podobne ako Slovenská republika, tento princíp je obsiahnutý v ústavách a trestných poriadkoch väčšiny krajín vo svete.
Okrem ústavy sa nachádza aj v iných medzinárodných dokumentoch. Organizácia spojených národov včlenila tento princíp do Deklarácie ľudských práv (ďalej len "Deklarácia") z roku 1948 v článku 11 odsek 1,
"Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ nie je zákonným postupom dokázaná jeh