Odmena člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (ďalej ako "člen orgánu") sa považuje za jeden z kľúčových motivačných mechanizmov pre zabezpečenie riadneho a úspešného vedenia spoločnosti. V praxi sa však neraz stáva, že nielen výška odplaty, ale ani všeobecne formulovaná odplatnosť alebo bezodplatnosť výkonu funkcie nie je medzi spoločnosťou a členom jej orgánu výslovne dojednaná. Keďže podľa prevládajúcej právnej mienky je právny vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu odplatný, rozhodli sme sa bližšie analyzovať súčasnú právnu úpravu a judikatúru v otázke určovania výšky obvyklej odplaty, ak osoba vykonáva funkciu člena orgánu spoločnosti bez uzavretia zmluvy o výkone funkcie. Predmetom skúmania sa stali viaceré kritériá a skutkové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na (ne)priznanie nároku na obvyklú odplatu podľa § 571 ods. 1 OBZ a určenie jej výšky.
Úvod
Podnetom na napísanie tohto príspevku sa stalo nedávne rozhodnutie najvyššieho súdu,
1)
v ktorom sa súd bližšie pozrel na problematiku odmeňovania člena orgánu spoločnosti pri absencii zmluvy o výkone funkcie. Konkrétne sa snažil objasniť odpoveď na otázku, či pri určovaní výšky obvyklej odplaty člena orgánu podľa § 571 ods. 1 OBZ by sa mal zohľadniť čas, ktorý člen orgánu reálne venoval výkonu tejto funkcie. Keďže právna otázka, ktorú vzhľadom na limitujúcu formuláciu dovolacích otázok najvyšší súd v danom konaní skúmal, je len kvapkou v mori právnych otázok a teoretických úvah, ktoré skutkové okolnosti tohto prípadu ponúkali, rozhodli sme sa naše úvahy o odmeňovaní člena orgánu a určovaní výšky obvyklej odplaty v nasledujúcich riadkoch rozvinúť. Vychádzať pritom budeme z modelovej situácie (inšpirovanej spomínaným rozhodnutím), s ktorou sa právnici z oblasti korporačného práva môžu nezriedka v praxi stretnúť. Ide o situáciu, keď sa bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti domáha zaplatenia odmeny za výkon jeho funkcie, pričom medzi členom orgánu a spoločnosťou, v ktorej funkciu člena orgánu vykonával, nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie ani žiadna iná obdobná zmluva, ktorá by určovala konkrétnu odmenu za túto činnosť. Paralelne však táto osoba v rozhodnom období zastávala pozíciu zamestnanca materskej spoločnosti, prípadne vykonávala poradenskú, manažérsku alebo inú činnosť v medzinárodnej skupine majetkovo a personálne prepojených spoločností, alternatívne bola členom orgánov aj ďalších dcérskych spoločností v rámci koncernovej štruktúry, za čo bola (zväčša nadštandardne) odmeňovaná materskou spoločnosťou. Keďže počas výkonu funkcie sa člen orgánu nároku na odmenu od spoločnosti, v ktorej pozíciu člena orgánu zastával, nedomáhal, tento nárok si uplatňuje až po odvolaní z funkcie. Samozrejme, dotknutá spoločnosť odmieta obvyklú odmenu bývalému členovi orgánu vyplatiť s argumentáciou, že odmena za výkon činnosti bola obsiahnutá v mzde alebo odmene za výkon inej činnosť a už vyplatená materskou spoločnosťou. V kontexte načrtnutej modelovej situácie sa v tomto príspevku bližšie zameriame na problematiku vzniku nároku člena orgánu na odmenu za výkon jeho funkcie, ktorý bol uskutočňovaný bez uzavretia zmluvy o výkone funkcie. Dôraznejšie sa pozrieme na jednotlivé okolnosti (absencia iniciovania zmluvy, paralelne odmeňovanie za výkon obdobnej činnosti, formálny výkon funkcie, rozsah uskutočňovanej činnosti atď.) a budeme skúmať, či tieto okolnosti by mali byť zohľadnené pri určovaní výšky obvyklej odplaty a jej priznaní súdom v prípadnom súdnom konaní.
1. Odplatnosť výkonu funkcie člena orgánu spoločnosti
Právny vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu má charakter obchodnoprávneho vzťahu, pričom podľa prevládajúcej právnej mienky je výkon funkcie člena orgánu odplatný, pokiaľ nie je výslovne dohodnutá bezodplatnosť výkonu funkcie.
2)
Nárok člena orgánu na odplatu sa v zásade odvodzuje od primeranej aplikácie mandátnej zmluvy,
3)
ktorá je definične odplatná (§ 566 OBZ), čo vyplýva jednak z vymedzených povinností mandatára (povinnosť zariadiť určitú činnosť za odplatu), ako aj z vymedzenia povinností mandanta (povinnosť zaplatiť za túto činnosť odplatu). Ak teda medzi spoločnosťou a členom jej orgánu nie je uzavretá písomná zmluva o výkone funkcie alebo iná obdobná zmluva, v doktríne aj judikatúre
4)
sa presadil názor, že vychádzajúc z