OVEČKOVÁ, O.: Deliktná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku (§ 757 - neriešené problémy). Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 419 - 439.
Delictual liability for damage in the Commercial Code (Section 757 unaddressed issues).
The article deals with application issues of the provision of Section 757 of the Commercial Code and possibilities of their solution. It focuses on two issues in particular. In the first place, it addresses the issue of double treatment of delictual liability in commercial law. It is derived from the explicit provision of Section 757 of the Commercial Code, which orders that contractual liability for damage, regulated in the Commercial Code should be applied to liability for damage caused by violation of obligations laid down exclusively in the Commercial Code. In cases of violation of an obligation imposed to an undertaking by another law, which does not explicitly refer to the use of the Commercial Code, it is understood that legal regulation of liability for damage of the Commercial Code will be applied. It causes undesirable dichotomy of delictual liability for damage in commercial relations, namely liability for fault and objective liability with the option of liberation. The second issue is the
de lege lata
option of application of foreseeability of damage in the framework of delictual liability designed on an objective basis.Key words
: delictual liability, contractual liability, foreseeability of damage, objective liability, liability for faultI. Úvod
Obchodný zákonník obsahuje všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinností z obchodných záväzkových vzťahov - zmluvná (kontraktná) zodpovednosť (§ 373 až § 386). Zodpovednosť za škodu však môže vzniknúť nielen z porušenia záväzku (zmluvy), ale aj porušením povinnosti uloženej zákonom - mimozmluvná (ex delicto) zodpovednosť. Obchodný zákonník rieši deliktnú zodpovednosť, len ak vzniká ako dôsledok porušenia povinností ustanovených Obchodným zákonníkom tým, že na tieto prípady zodpovednosti za škodu sa budú v zmysle § 757 OBZ aplikovať obdobne ustanovenia § 373 a nasl. OBZ.
To znamená, že ako pre zmluvnú zodpovednosť, tak aj pre mimozmluvnú zodpovednosť za škodu platí koncepčne spoločná všeobecná právna úprava § 374 a nasl. Obchodného zákonníka koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť korigovaná liberačnými dôvodmi (§ 374 OBZ)
s akceptáciou inštitútu
predvídateľnosti vzniku škody
. V osobitných prípadoch tak zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti za škodu zákon ustanovuje odchýlky od všeobecnej úpravy.Vzhľadom na to, že ustanoveniu § 757 prikladáme z hľadiska právnej úpravy zodpovednosti za škodu v obchodnom práve osobitnú dôležitosť, ako aj to, že v ďalšom budeme s textom ustanovenia detailnejšie pracovať, uvádzame jeho znenie:
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom
platia
obdobne
ustanovenia § 373 a nasl.Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu lakonicky uvádza:
V § 757 sa vyslovuje zásada, že zodpovednosť za škodu ktorá vznikne porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom sa neposudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa navrhovaného zákona
(rozumej Obchodného zákonníka, poznámka autorky),
teda na princípe objektívnej zodpovednosti.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ustanovenie § 757 nevyvoláva podstatnejšie problémy pri jeho výklade a aplikácii. Opak je pravdou. Počas platnosti Obchodného zákonníka jeho výklad a aplikácia generuje viacero a dosť podstatných problémov, na ktorých riešení sa doposiaľ nezjednotila judikatúra, ba ani doktrína, a o ich riešenie sa nepokúsil ani zákonodarca prostredníctvom novely. Problémami vyplývajúcimi z uvedeného ustanovenia sa budeme postupne detailnejšie zaoberať, a preto sme aj v citovanom ustanovení zvýraznili časti textu, ktoré prevažne tieto problémy generujú.
Účelom našich úvah je: vymedzenie porušenej povinnosti; rozsah uplatnenia všeobecnej právnej úpravy zmluvnej zodpovednosti (náhrady škody) na deliktnú zodpovednosť; uplatnenie inštitútu predvídateľnosti škody, ako prostriedku obmedzujúceho rozsah náhrady škody. Uvedenými problémami sa budeme zaoberať ako z hľadiska
de lege lata,
tak aj
de lege ferenda.
II. Terminológia a jej význam
Je prekvapujúce, že aj v legislatíve taký frekventovaný výraz ako "
obdobne"
vyvoláva viacero interpretačných pochybnosti. Spravidla sa s ním stretávame v zákonných textoch, napríklad: ...
platia obdobne ustanovenia
...V podstate ide o vyjadrenie
analógie legis,
teda legislatívne vyjadrenie situácie, keď sa majú novoupravované právne vzťahy podrobiť už platnej právnej úprave, pričom vznikajú dve situácie, ktoré je potrebné výrazovo odlíšiť. Ide o prípad, keď sa má existujúca právna úprava stiahnuť na novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu, alebo sa má uplatniť len sčasti.Súčasne platné Legislatívne pravidlá vlády SR v prílohe č. 2 Legislatívno-technické pokyny v časti Právny jazyk k tomu uvádzajú:
Ak sa majú novo upravené právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo
rovnako
.Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len sčasti, používa sa slovo
primerane
. Pretože pojem "primerane" umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatnenie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.
1)
Výraz
obdobne
(v češtine "obdobně"), ktorý požíva Obchodný zákonník, je výraz v minulosti dlhodobo používaný, ale z dnešného pohľadu do značnej miery zastaraný. Tradične sa vykladal tak ako v súčasnosti preferovaný výraz "rovnako", t.j., že ide o použitie platnej právnej úpravy v celom rozsahu.
2)
Výraz obdobne sa teda
nahradil výrazom rovnako
bez toho, aby sa menil, či diferencoval význam oboch pojmov. Možno predpokladať, že išlo o zmenu na základe požiadavky presnosti a odlíšiteľnosti pojmov z hľadiska jazykového, t.j. významovej presnosti a jasnejšieho vyjadrenia rozdielu medzi pojmami obdobne a primerane.Z uvedeného vyplýva, že ak § 757 uvádza, že ustanovenia § 373 a nasl. platia
obdobne,
treba to v zmysle platných Legislatívnych pravidiel vykladať tak, že tieto ustanovenia platia
rovnako, t. j
. v celom rozsahu.Ak sa však v jednom právnom predpise raz použije výraz "rovnako" a inokedy výraz "obdobne", je len prirodzené, že pri interpretácii sa predpokladá, že zákonodarca ich používa v rôznom význame, preto takéto nepresné používanie pojmov nie je vhodné.
Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník prebral spôsob právnej úpravy náhrady škody (kontraktačnej, deliktnej) zo Zákonníka medzinárodného obchodu (ďalej aj ZMO), je zaujímavé po