prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.

I. Úvod do problematiky Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody je variabilný, a to nielen de lege lata, ale aj z historického hľadiska. Varíruje medzi ich úplnou separáciou, úzkou...

Vstup do problematiky Nasledujúce pojednanie o zmluvnej pokute iniciovali nové trendy vo výklade a v aplikácii ustanovení o zmluvnej pokute v českom Občianskom zákonníku (ďalej len "ČOZ"), predovšetkým v...

Úvod Impulzom k napísaniu tohto príspevku bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR (NS) zo dňa 29. septembra 2021, sp. zn. 5 Obdo/63/2020 (ďalej aj "uznesenie NS"), ktoré sa čiastočne týkalo...

Bratislava: Wolters Kluwer, 2021, strán 479

Autorka sa zamýšľa nad rozsudkom Najvyššieho súdu ČR, ktorý znamená zásadnú zmenu v prístupe k dohode strán o zmluvnej pokute v prípade, ak vznik práva na zmluvnú pokutu dohoda strán viaže okrem porušenia povinnosti aj na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je odstúpenie od zmluvy veriteľom pre porušenie povinnosti dlžníkom. Zároveň rieši aj problematiku významu vôle zmluvných strán pri práve na zmluvnú pokutu v našom právnom prostredí.  

  Navrhovaná novelizácia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka zamýšľa podstatným spôsobom zasiahnuť aj do právnej úpravy výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a družstva. Autori analyzujú navrhovanú právnu úpravu a poukazujú na jej niektoré slabé miesta. Kladú si otázku, či je potrebná zásadná zmena východiska právnej úpravy zmluvy o výkone funkcie, a dospievajú k odpovedi, že navrhované sploštenie súboru právnej úpravy korporačného a zmluvného práva do jednotného režimu výkonu funkcie nie je optimálnym riešením. Poukazujú pritom aj na rizikové časti návrhu, medzi ktoré radia zrušenie presunu dôkazného bremena na člena štatutárneho orgánu, nejasné vymedzenie pravidla podnikateľského úsudku, ako aj na navrhované ustanovenia týkajúce sa informačných povinností, znášania nákladov výkonu funkcie a konkurenčnú doložku.  

Autorka reaguje na článok JUDr. Ing Milana Budjača, PhD., "Použitie noriem Občianskeho zákonníka na absolútny úverový vzťah spotrebiteľa založený zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, uzavretou pred 1. májom 2014 (1. aprílom 2015)", publikovaný v časopise Súkromné právo č. 8/2015. Autor podrobne rozoberá rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014, a v tejto súvislosti sa venuje viacerým problematickým otázkam aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Príspevok reaguje na autorovu obhajobu tézy vyslovenej v uvedenom judikáte, že "pokiaľ novelizovaná právna úprava (hmotnoprávne ustanovenie) nemá intertemporálne ustanovenie, znamená to, že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom účinnosti".