Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky - Kumulácia úrokov z úveru a úrokov z omeškania (2. časť)

prof. JUDr. Oľga Ovečková DrSc.

Vydáno: 29. 11. 2021 43 minút čítania

OVEČKOVÁ, O.: Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky. Kumulácia úrokov z úveru a úrokov z omeškania (2. časť). Právny obzor, 104, č. 6. s. 428 - 442.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2021.6.02

Loan interest – addressed and open issues. Accumulation of loan interest and default interest (Part 2). The article is the continuation of addressing the issue of „Loan interest – addressed and open issues“, where in Part 1 we focused on „Substance of loan interest and its repayment“ (Právny obzor, 2021, issue 5). Already in this part, we touched on some problems of the relationship between loan interest (capital interest) and default interest. We draw attention to some of their connections in terms of the repayment term. In Part 2 we focused on the relationship between loan interest and default interest and the possibilities of their concurrence and eventual accumulation. As the basis we chose the definitions of substance and purpose of default interest and their comparison with substance and purpose of loan interest. We point out to the lack of consistency in solution of cumulation of the two types of interest, which persists in the decision-making of courts, and suggest possible solutions.

Key words: loan agreement, loan interest, default interest, interest accumulation

1 Vymedzenie problému

V prvej častipojednania o úrokoch sme sa venovali podstate úrokov z úveru a ich splatnosti. ¹⁾ V súvislosti s predčasnou splatnosťou úveru v dôsledku omeškania dlžníka so splácaním splátok (§ 506 OBZ) sa dostávajú do súbehu úroky z úveru (zmluvné úroky) a úroky z omeškania. Je preto potrebné riešiť otázku, ako predčasné zosplatnenie úveru (strata výhody splátok) ovplyvňuje nárok veriteľa, či už na úroky z úveru alebo úroky z omeškania. Inak povedané, či veriteľ má po predčasnom zosplatnení úveru tak nárok na úroky z úveru (prípadne ich časť), ako aj na úroky z omeškania alebo takáto kumulácia nie je možná a veriteľ má nárok len na úroky z omeškania. Uvedená otázka má väčšiu relevanciu pri spotrebiteľských úveroch, ale nejednoznačnosť a rôznosť riešení sa prenášajú a ovplyvňujú aj úverové vzťahy medzi podnikateľmi.

Už v prvej časti sme sa dotkli niektorých problémov vzťahu úrokov z úveru a úrokov z meškania. Poukázali sme na ich niektoré súvislosti z pohľadu ich splatnosti. V tejto časti sa zameriame na vzťah úrokov z úveru k úrokom z omeškania a možnosti ich konkurencie a prípadnej kumulácie. Ako východisko sme zvolili vymedzenie podstaty a účelu úrokov z omeškania a ich porovnanie s podstatou a účelom úrokov z úveru. Poukazujeme na nejednotnosť riešenia kumulácie oboch druhov úrokov, ktorá pretrváva v rozhodovacej činnosti súdov, a napokon naznačujeme možnosti riešenia.

2 Podstata a účel úrokov z omeškania

Aby sme mohli zaujať stanovisko k otázke kumulácie úrokov z úveru a úrokov z omeškania, je potrebné sa podrobnejšie zaoberať aj úrokmi z omeškania.

Omeškanie

(

mora

) je samostatnou formou nesplnenia obligačnej povinnosti, t.j.

formou porušenia záväzkového vzťahu

. Túto samostatnosť podmieňuje podstata omeškania spočívajúca v tom, že došlo síce k nesplneniu záväzkovej povinnosti, ale zároveň sa predpokladá jej dodatočné splnenie. To podmieňuje aj oddelenosť právnej úpravy omeškania od iných foriem nesplnenia záväzku. Preto aj zákon výslovne ustanovuje

právo veriteľa trvať na riadnom plnení záväzku,

pokiaľ neupravuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné (§ 366 OBZ). Dôležité je, že napriek zmene obsahu záväzku nezaniká povinnosť dlžníka poskytnúť plnenie, na ktoré sa zaviazal aj po vzniku omeškania.

Účel omeškania

všeobecne spočíva v tom, že núti tak dlžníka, ako aj veriteľa, aby záväzok bol splnený v čase splatnosti a spôsobom dohodnutým v zmluve. Tým inštitút omeškania prispieva k reálnemu splneniu záväzkov. Deje sa tak jednak prevenčnými účinkami právnej úprav omeškania, ako aj represívnym pôsobením sankcií postihujúcich omeškanie.

Nás v tejto súvislosti zaujíma

omeškanie dlžníka

(

mora debitoris

)

s plnením peňažného záväzku

(§ 365 OBZ). Všeobecne platí, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Zákon osobitne upravuje, kedy sa dlžník dostane do omeškania splnením peňažného záväzku (§ 365 ods. 2 a 3 OBZ). Dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania

vzniká priamo zo zákona

(

ex lege

), a to bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie (objektívna zodpovednosť). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa

mení obsah záväzku

v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť popri peňažnom dlhu platiť aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

Pre naše ďalšie úvahy je dôležité objasniť podstatu a účel úrokov z omeškania a poukázaním na ich <