Podstata a účel inštitútu premlčania de lege lata a de lege ferenda.

The substance and purpose of the institute of limitation and de lege ferenda.

The article addresses the substance and purpose of the statute of limitation at two levels. In the first part it addresses the issue of limitation It offers a critical view of the amendment to the Consumer Protection Act from 2007 that dealt with the substance of limitation. The Constitutional Court declared this amendment unconstitutional. In this context the legislator adopted a new regulation in the form of amendment to the Civil Code in 2018. The article offers a brief analysis of both the Constitutional Court ruling and the new legal regulation. In the second part the article addresses the substance of limitation as proposed by the draft major amendment to the Civil Code, that the Ministry of Justice of the Slovak Republic presented to the public in October 2018. The amendment brought a number of changes that significantly affect the institute of limitation. It concerns the subject of limitation, the effects of limitation as well as the legal definition of a claim. But it also concerns the new regulation of the start of the limitation period in case of a contract fine or in case of the creditor´s demand for performance. The article offers a critical view of the proposed solutions in terms of perception of the substance and purpose of limitation.

V posledných rokoch sa inštitút premlčania dostal do pozornosti zákonodarcu v súvislosti s ochranou spotrebiteľa, a to tak významne, že novelizácia zasiahla samotné vymedzenie podstaty a účelu premlčania. Takáto zmena nebola prijatá s väčšinovým pochopením v právnej praxi a odmietli ju najmä predstavitelia právnej vedy. Nezostala bez odozvy ani v judikatúre Ústavného súdu SR.

Problematiky podstaty premlčania sa dotýka aj návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je okrem iného inovovať aj ponímanie premlčania.

V súčasnosti teda ide o dve polohy podstaty a účelu premlčania, a to a V týchto dvoch polohách sa podstatou premlčania zaoberá aj tento príspevok, pričom akcentuje význam, opodstatnenosť a dôsledky zmien, ktoré sa dotkli podstaty a účelu premlčania.

Podstatu premlčania chápeme ako kvalifikované uplynutie času, ktoré kumuluje dve skutočnosti: uplynutie zákonom ustanovenej premlčacej doby a nevykonanie práva. Tým dôjde k premlčaniu, v ktorého dôsledku súdnu vymáhateľnosť práva (nárok) možno odvrátiť námietkou premlčania (právo povinného), v ktorej dôsledku, ak ju súd uzná za dôvodnú, zaniká nárok a subjektívne právo sa stáva nevymáhateľným (naturálna obligácia).

Subjektívne právo existuje aj naďalej vrátane právneho dôvodu plnenia. Preto dlžník môže dobrovoľne plniť aj premlčanú povinnosť bez toho, aby takéto plnenie spôsobilo bezdôvodné obohatenie, a preto dlžník nemôže požadovať vrátenie toho, čo plnil.

Na uvedenom ponímaní premlčania koncipujú právnu úpravu inštitútu premlčania tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník tým, že požadujú vznesenie námietky premlčania a akceptujú dôsledok premlčania stratou vymáhateľnosti (nároku) subjektívneho práva.¹⁾ Výnimku ustanovuje zákonodarca pri spotrebiteľských zmluvách, čo prináša nemalé teoretické aj právnoaplikačné problémy.

V roku 2014 bola prijatá novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnená zákonom č. 102/2014 Z.z. Okrem iného bol touto novelou doplnený zákon o ochrane spotrebiteľa o ustanovenie, ktoré významnou mierou zasiahlo do podstaty premlčania v spotrebiteľských vzťahoch. Išlo o § 5b v nasledujúcom znení:

Dôvodová správa k tomu uviedla: "S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi."

Vo väzbe na premlčanie súd je v prípade spotrebiteľa povinný prihliadať na premlčanie čo má za následok zásadnú zmenu inštitútu premlčania. Ide o ustanovenie tak spôsobom prijatia, ako aj obsahom v celom rozsahu problematické, a hneď po nadobudnutí účinnosti vyvolalo oprávnené pochybnosti nielen o jeho potrebe, ale aj o jeho aplikovateľnosti, a to pre jeho celkovú vágnosť a neurčitosť pojmov.

Uvedená novela tým, že prikázala súdu prihliadať na premlčanie