Duálna právna úprava obchodných vzťahov (riešené a otvorené otázky)

Vydáno: 49 minút čítania

OVEČKOVÁ, O.: Duálna právna úprava obchodných vzťahov (riešené a otvorené otázky). Právny obzor, 106, 2023, č. 6, s. 483 – 501.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.6.01

Dual legal regulation of commercial relations (addressed and open issues). The article primarily deals with defining the theoretical framework, on the basis of which it is possible to reliably determine the manner, scope and consequences of the application of the Civil Code or civil law regulations to commercial relations. It mainly concerns the understanding of the stability of the nature of commercial law relations and the impact of the application of the Civil Code on this stability, as well as the significance of Section 1 paragraph 2 of the Commercial Code for the content and scope of the application of the Civil Code to commercial relations. Based on this, attention is drawn to the areas where the lack of a proper theoretical foundation is most pronounced. In commercial contractual relations, it involves the application of contractual types regulated only in the Civil Code and the related application of general obligations (e.g., prescription). Another problem is the dual regime of non-contractual (tort) liability for damage in commercial law (civil law, commercial law) based on the localization of the violated obligation in the particular legal provision. This results in unjustified fragmentation of tort liability in commercial relations.

Key words: nature of commercial law relations, non-contractual (tort) liability, contractual relations, interpretation of law


 
Úvod
Impulzom k napísaniu tohto príspevku bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR (NS) zo dňa 29. septembra 2021, sp. zn. 5 Obdo/63/2020 (ďalej aj "uznesenie NS"), ktoré sa čiastočne týkalo problematiky aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Poukážeme na niektoré konštatovania Najvyššieho súdu, ktoré svojím významom presahujú riešený prípad. Zároveň upozorníme aj na naliehavosť riešenia otázok, ktoré Najvyšší súd nemusel riešiť v súvislosti s daným prípadom, ale ich pomenovanie v uznesení opätovne otvára ďalšie otázky, ktoré čakajú na riešenie.
Na tomto základe sme vybrali z viacerých hmotnoprávnych otázok, ktoré vyplynuli z uvedeného uznesenia NS tie, ktoré pokladáme za dôležité pre riešenie zásadných otázok duálnej právnej úpravy obchodných vzťahov. Primárne je to vymedzenie teoretického východiska, na ktorého základe možno potom spoľahlivo určiť spôsob, rozsah a dôsledky uplatnenia predpisov občianskeho práva - osobitne Občianskeho zákonníka - na obchodné vzťahy. V ďalšom ukážeme aj na význam a dôsledok akceptácie či ignorovania týchto poznatkov v aplikačnej praxi.
 
I. Stabilita charakteru obchodnoprávnych vzťahov (teoretické východisko)
Pripomeňme, že právna úprava obchodných vzťahov založená prijatím Obchodného zákonníka (1992) a veľkej novely Občianskeho zákonníka (1991) vznikla síce z pragmatických dôvodov, ale vytvorila duálny legislatívne komplikovaný systém právnej úpravy obchodných vzťahov. Ukázalo sa, že toto, pôvodne provizórne riešenie prinieslo rad zložitých interpretačných a aplikačných problémov, z ktorých mnohé pretrvávajú podnes a majú nielen legislatívny, ale aj vecný charakter.
Jedným zo základných problémov aplikácie paralelnej koexistencie oboch kódexov, resp. duálnej právnej úpravy obchodných vzťahov dlhodobo vyvoláva predstavu, že v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah sa mení aj jeho charakter (povaha) a z obchodnoprávneho vzťahu sa stáva občianskoprávny vzťah, prípadne sa považuje za kombinovaný (obchodnoprávny a občianskoprávny) vzťah. Výrazne sa to prejavuje
v oblasti záväzkov,
 kde sa z českej odbornej literatúry prevzal termín
zmiešané či kombinované vzťahy
(obchody). 1) Tým sa vyvoláva dojem akoby aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka ktorú predpokladá § 1 ods. 2 OBZ menila charakter obchodnoprávneho vzťahu na občianskoprávny vzťah, čo potom vyvoláva potrebu aplikácie Občianskeho zákonníka aj tam kde danú otázku možno riešiť podľa Obchodného zákonníka.
Pochopiteľne, takýto prístup je nesprávny, lebo akceptuje, že charakter právneho vzťahu nevyplýva z jeho obsahu (subjekty, predmet), ale len z formálnej stránky, t.j. aká právna úprava (občianskoprávna alebo obchodnoprávna) sa aplikuje na daný právny vzťah.
Aj preto sme často zdôrazňovali, v súvislosti s § 261 ods. 9 OBZ, že termín zmiešané, resp. kombinované vzťahy nemožno chápať ako kombináciu obchodnoprávneho vzťahu a občianskoprávneho vzťahu, ale len, vzhľadom na duálnu úpravu obchodných vzťahov, ako kombináciu právnej úpravy Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, pričom obchodnoprávna povaha daného vzťahu sa nemení.
Pokladáme za dôležité opätovne vymedziť teoretický základ vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníkov ako východisko pre riešenie zásadných aplikačných otázok, ktoré ani v doktríne, ani v rozhodovaní súdov nenachádzajú vyhovujúce spoločné riešenie.
V uvedenom uznesení Najvyšší súd ako súd dovolací uvádza: "
Obchodnoprávny vzťah sa nemôže zmeniť na občianskoprávny len preto, že pre nedostatok právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa bude naň aplikovať Občiansky zákonník na základe § 1 ods. 2 OBZ.
"
Toto konštatovanie, aj keď sa v danom rozhodnutí viaže na prípad deliktnej (mimozmluvnej) zodpovednosti, obsahuje základné východisko subsidiárneho uplatnenia občianskoprávnych predpisov na obchodnoprávne vzťahy a problémov s tým súvisiacimi. Toto konštatovanie je potrebné vnímať ešte v širších súvislostiach, ktoré nám umožnia správne pochopiť podstatu a dôsledky vzťahu aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Ide vlastne o dve zásadné otázky, ktorých riešenie potom determinuje podstatu a dôsledky aplikácie občianskoprávnych predpisov na obchodné vzťahy. Sú to: pochopenie vplyvu aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy, ich povahu; význam a aplikácia ustanovenia § 1 ods. 2 OBZ.
1. Vplyv aplikácie Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov
Primárne ide o pochopenie
vplyvu aplikácie Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov.
Práv