I. Stabilita charakteru obchodnoprávnych vzťahov (teoretické východisko)
Pripomeňme, že právna úprava obchodných vzťahov založená prijatím
Obchodného zákonníka (1992) a veľkej novely
Občianskeho zákonníka (1991) vznikla síce z pragmatických dôvodov, ale vytvorila duálny legislatívne komplikovaný systém právnej úpravy obchodných vzťahov. Ukázalo sa, že toto, pôvodne provizórne riešenie prinieslo rad zložitých interpretačných a aplikačných problémov, z ktorých mnohé pretrvávajú podnes a majú nielen legislatívny, ale aj vecný charakter.
Jedným zo základných problémov aplikácie paralelnej koexistencie oboch kódexov, resp. duálnej právnej úpravy obchodných vzťahov dlhodobo vyvoláva predstavu, že v prípade aplikácie
Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah sa mení aj jeho charakter (povaha) a z obchodnoprávneho vzťahu sa stáva občianskoprávny vzťah, prípadne sa považuje za kombinovaný (obchodnoprávny a občianskoprávny) vzťah. Výrazne sa to prejavuje
v oblasti záväzkov,
kde sa z českej odbornej literatúry prevzal termín
zmiešané či kombinované vzťahy
(obchody).
1)
Tým sa vyvoláva dojem akoby aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka ktorú predpokladá
§ 1 ods. 2 OBZ menila charakter obchodnoprávneho vzťahu na občianskoprávny vzťah, čo potom vyvoláva potrebu aplikácie
Občianskeho zákonníka aj tam kde danú otázku možno riešiť podľa
Obchodného zákonníka.
Pochopiteľne, takýto prístup je nesprávny, lebo akceptuje, že charakter právneho vzťahu nevyplýva z jeho obsahu (subjekty, predmet), ale len z formálnej stránky, t.j. aká právna úprava (občianskoprávna alebo obchodnoprávna) sa aplikuje na daný právny vzťah.
Aj preto sme často zdôrazňovali, v súvislosti s
§ 261 ods. 9 OBZ, že termín zmiešané, resp. kombinované vzťahy nemožno chápať ako kombináciu obchodnoprávneho vzťahu a občianskoprávneho vzťahu, ale len, vzhľadom na duálnu úpravu obchodných vzťahov, ako kombináciu právnej úpravy
Občianskeho zákonníka a
Obchodného zákonníka, pričom obchodnoprávna povaha daného vzťahu sa nemení.
Pokladáme za dôležité opätovne vymedziť teoretický základ vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníkov ako východisko pre riešenie zásadných aplikačných otázok, ktoré ani v doktríne, ani v rozhodovaní súdov nenachádzajú vyhovujúce spoločné riešenie.
V uvedenom uznesení Najvyšší súd ako súd dovolací uvádza: "
Obchodnoprávny vzťah sa nemôže zmeniť na občianskoprávny len preto, že pre nedostatok právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa bude naň aplikovať
Občiansky zákonník na základe
§ 1 ods. 2 OBZ.
"
Toto konštatovanie, aj keď sa v danom rozhodnutí viaže na prípad deliktnej (mimozmluvnej) zodpovednosti, obsahuje základné východisko subsidiárneho uplatnenia občianskoprávnych predpisov na obchodnoprávne vzťahy a problémov s tým súvisiacimi. Toto konštatovanie je potrebné vnímať ešte v širších súvislostiach, ktoré nám umožnia správne pochopiť podstatu a dôsledky vzťahu aplikácie
Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Ide vlastne o dve zásadné otázky, ktorých riešenie potom determinuje podstatu a dôsledky aplikácie občianskoprávnych predpisov na obchodné vzťahy. Sú to: pochopenie vplyvu aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy, ich povahu; význam a aplikácia ustanovenia
§ 1 ods. 2 OBZ.
1. Vplyv aplikácie
Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov
Primárne ide o pochopenie
vplyvu aplikácie
Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov.