Konfrontácia štandardných súčastí právneho myslenia a všeobecne prijímaných právnoteoretických myšlienok i koncepcií s právnou reguláciou výkladu práva vedie k úvahám upozorňujúcim na zvláštnosti takejto časti právneho poriadku, ako aj na hranice platnosti a vnútorné limity spomínaných myšlienok a koncepcií. Právna regulácia výkladu práva tvorí súčasť väčšiny a azda i všetkých novodobých právnych poriadkov, či už vo fragmentárnej a roztrúsenej podobe vlastnej stredoeurópskej právnej kultúre alebo vo vonkajšej forme zákonov o výklade práva obvyklých v tradícií common law.
1)
Právnici sa naučili s ňou profesionálne pracovať, hoci hlavne v našej časti sveta ju len zriedka teoreticky domýšľame. Nepoznám súčasný právny poriadok, ktorý neobsahuje právnu reguláciu výkladu práva, čo však nevylučuje jeho existenciu.
Už samotné slovné spojenie právna regulácia výkladu práva upozorňuje, že ide o neobvyklú časť právneho poriadku. Jej neobvyklosť spočíva hlavne v tom, že ide o reguláciu narábania s normatívnym systémom, čiže v predmete regulácie. Interpretácia normatívneho systému je druhom narábania s ním. Navyše tu právo upravuje narábanie so samým sebou. Ostáva zatiaľ otvorenou otázkou, či do rámca právnej úpravy interpretácie práva patrí iba regulácia jeho postupu (metód, cieľov), alebo aj stanovenie jeho výsledku majúce podobu tzv. zákonných definícií. Uvedené upozorňuje, že právna úprava výkladu práva súvisí s takými teóriami a témami ako sú Hartove rozlíšenie primárnych a sekundárnych pravidiel, cirkularita v práve, zákonné definície či Heckova koncepcia troch oblastí významu pojmu a, koniec koncov, i s právnou hermeneutikou.
Ešte pred úvahami využívajúcimi tieto i ďalšie teórie i koncepcie prospeje pripomenúť, že pravidlá upravujúce výklad práva sú obsiahnuté v rôznych prameňoch práva vo formálnom zmysle, a nie iba v normatívnych právnych aktoch, a vzťahujú sa na výklad noriem majúcich vonkajšiu formu rôznych druhov prameňov práva.
1. Sekundárne pravidlá: a čo ďalej?
Nielen na prvý pohľad patria právne normy upravujúce výklad práva do rámca tzv. sekundárnych pravidiel v duchu slávnej Hartovej dichotómie primárnych a sekundárnych pravidiel.
"... kým primárne pravidlá hovoria o činnosti, ktorú jednotlivci musia alebo nesmú vykonávať, sekundárne pravidlá sa zaoberajú primárnymi pravidlami samotnými. Bližšie určujú spôsoby, akými môžu byť primárne pravidla presvedčivo zistené, zavedené, menené a ako možno presvedčivo určiť ich porušenie."
2)
Pravidlá výkladu práva patria medzi sekundárne pravidlá v zmysle citovaného vymedzenia H. L. A. Harta. Veď sa zaoberajú primárnymi pravidlami samotnými tým, že buď upravujú spôsob, postup atď. ich výkladu, alebo normujú výsledok tohto výkladu, čo v prípade právnej regulácie výkladu práva naznačuje tzv. autentický výklad a zákonné definície. H. L. A. Hart však medzi príklady sekundárnych pravidiel nezahrnul pravidlá výkladu primárnych pravidiel; možno preto, lebo ani on nevenoval pozornosť právnej regulácii výkladu práva.
Zdanlivo bezproblémové začlenenie právnych noriem upravujúcich výklad práva chápaný ako určité narábanie s právom (textom, normami) medzi hartovské sekundárne pravidlá vedie ku prekvapivej úvahe o vykladaných primárnych pravidlách. Veľký rakúsky právny mysliteľ F. Bydlinski mal na mysli asi primárne pravidlá, keď napísal: "Lebo základným modelom právnodogmatickej práce je posudzovanie určitých výsekov z (úzko chápanej) oblasti bytia podľa určitých výsekov (noriem) zo sveta toho, čo má byť."
3)
V prípade právnej regulácie výkladu práva sa v duchu citovanej vety dostávajú interpretované právne normy (súčasť sveta toho, čo má byť) veľmi blízko svetu bytia (toho, čo je). Sú objektom či predmetom právnej regulácie. Alebo predsa nie? Na tomto mieste sa ponúkajú prinajmenej dve vysvetlenia, či skôr dve cesty uvažovania. Prvou je, ž
