Výkladové a aplikačné otázky premlčania v obchodnom práve vo svetle judikatúry

The contribution deals with some questions at issue concerning the limitation in commercial law. Firstly, it deals with the issue of relationship between plea at bar of trial and good morals, i.e. whether the exercise of law, in this case the offer of plea at bar of trial, may be contrary to good morals (§ 3 of the Civil Code) or to the principles of fair commercial intercourse (§ 265 of the Commercial Code). The second group of problems concerns the lapse of the right to delivery of unjust enrichment in commercial business relationship. The main question is whether the right to delivery of unjust enrichment in commercial business relationship lapses in the regime of the Commercial Code or in the regime of the Civil Code. The third group of problems is related to the issue of lapse of the right to contract fine and default interest. The legal regulation of the institute of limitation proved to put high demands on both its interpretation and application, where some problems have a deeper theoretical foundation and concern the application or competition of legal principles in the application of law. Therefore these problems are solved within a broader framework in connection with the requirement for interpretation of law, including the interpretation of its purpose and meaning. This issue is confronted with both the legal theoretical opinions and the judgments rendered by courts in the Slovak Republic and the Czech Republic.

¹⁾ V súvislosti s výkladom a aplikáciou právnej úpravy premlčania vzniká viacero problémov, ktorých riešenie nie je vždy jednoznačné, a to tak v odbornej literatúre, ako aj v judikatúre. Častým dôvodom rozporov je duálna právna úprava premlčania v dvoch kódexoch, a to v Občianskom zákonníku (ďalej len "OZ") a v Obchodnom zákonníku (ďalej len "OBZ") a z toho vyplývajúca zložitosť jej aplikácie. Možno sa však stretnúť aj s problémami, ktoré majú hlbší teoretický základ a súvisia s aplikáciou, resp. konkurenciou právnych princípov pri aplikácii práva, ako aj s požiadavkou interpretácie zákona s jeho účelom a zmyslom. V nasledujúcom príspevku sa budeme zaoberať niektorými spornými otázkami súvisiacimi s premlčaním v obchodnom práve.

Podstatou vzťahu námietky premlčania a dobrých mravov je otázka, či je možný rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. Teda, či výkon práva, v tomto prípade uplatnenie námietky premlčania, môže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), respektíve so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 OBZ).

Táto problematika je v aplikačnej praxi stále do určitej miery rozporuplná. Odborná literatúra je nejednotná a vyjadrujú sa k nej skôr predstavitelia právnej teórie ako civilistická obec. Judikatúra, a to tak v Českej republike, ako aj na Slovensku už zaujala určité stanovisko.

Zložitosť situácie spočíva v tom, že pri riešení možného rozporu námietky premlčania a dobrých mravov prichádza ku kolízii právnych noriem, a to právnych noriem kogentného charakteru. Zároveň dochádza k potrebe aplikácie základných princípov práva, ako je princíp právnej istoty, ale aj všeobecného hodnotového princípu spravodlivosti pri aplikácii práva. Tieto otázky sú výsostne teoretické a dotýkajú sa vo svojej podstate problematiky účelu v práve. P. Holländer pod pojmom účel v práve rozumie "normotvorcov chcený stav vecí, ktorého dosiahnutie je sledované prostredníctvom právnou normou postulovaného ľudského správania".²⁾ Pri úsilí dosahovania či presadzovania účelu práva potom dochádza aj ku kolíziám či už právnych noriem, alebo právnych princípov. Je preto len logické, že problematiku vzťahu premlčania s dobrými mravmi v tom zmysle, že námietka premlčania je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, sa uchopili predovšetkým autori z oblasti právnej teórie.³⁾

Názory na túto otázku sa vyvíjali a s určitou licenciou možno konštatovať, že sa ustálili na stanovisku, že celkom vo výnimočných, ba až extrémnych prípadoch je možné kvalifikovať námietku premlčania ako konanie S tým však bezprostredne súvisí náročnosť zistenia skutkového stavu v konkrétnom prípade vrátane zistenia existencie konkrétnych podmienok, ktoré kvalifikujú vznesenie námietky premlčania ako také, ktoré sa prieči dobrým mravom. Taktiež je nevyhnutné zistiť a konštatovať, v čom spočíva v konkrétnom prípade rozpor s dobrými mravmi. To znamená, že aj dobré mravy v konkrétnom prípade musia by celkom jednoznačne identifikované a kvalifikované.

Zaujímavá je v tomto smere aj judikatúra týkajúca sa rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi.

V Českej republike bol v tomto smere významný nález Ústavného súdu ČR,