The working drafts of the paragraphs of the new Civil Code on the given issue include § 17 par.3 entitled Legal relationship between a member of a body and a legal entity, which is defined alternatively with several textualizations of the provision. The legislator directly states that its final form inevitably requires intensive discussion and evaluation of not only business law, but also labour law impacts. The goal of the 1st part of our article will be to answer the question of whether it is appropriate to introduce changes in the regime of a member of the body of a capital company in the process of recodification, based on the analyses of the corporate theory and doctrine to date, as well as the application practice, and in the 2nd part to identify a suitable alternative to the text of the given provisions for the adjustment of the issue in the framework of the recodification of de lege ferenda.
PINTÉROVÁ, D.: K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (1. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 4, s. 504 – 521.
Kľúčové slová: pracovná zmluva, pracovnoprávny vzťah, zmluva o výkone funkcie, člen orgánu obchodnej spoločnosti, rekodifikácia.
Key words: the employment contract, the employment relationship, the executive service agreement, member of the body of a company, recodification.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Úvod
Na prvý pohľad je zrejmé, že predmetná problematika sa nachádza na hranici obchodného a pracovného práva, ale aj občianskeho práva. V prvej časti príspevku sa však sústredíme najmä na základné právne východiská obligačného vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou a s ním spojenú korporačnú doktrínu najvyšších súdnych autorít, ako aj zhrnutie aplikačnej praxe v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho, dozorného, fakultatívneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti z pohľadu obchodného práva a
obchodného zákonníka (ďalej len "
ObZ").
Primárnou otázkou tejto časti príspevku tak bude, či je vhodné alebo potrebné, z hľadiska korporačnej teórie a praxe, zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci záväzkového režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti.
1 Základné právne východiská obligačného vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou
Právny vzťah medzi kapitálovou spoločnosťou a členmi orgánov spoločnosti vzniká vymenovaním/voľbou členov štatutárnych a iných orgánov spoločnosti do funkcie,
1)
ktorí vymenovanie/voľbu prijali prostredníctvom súhlasu s vymenovaním do funkcie.
2)
Obsah vzťahu medzi kapitálovou obchodnou spoločnosťou a členom jej voleného orgánu je determinovaný právami a povinnosťami daných subjektov vzťahu. Práva členov volených orgánov možno rozdeliť na práva majetkové a nemajetkové. Medzi majetkové práva patrí napríklad právo na tantiémy alebo ostatné majetkové práva vyplývajúce z funkcie člena orgánu, t. j. benefity ako mobilný telefón, notebook, právo na úhradu cestovných nákladov...atď. Naopak, medzi nemajetkové práva patrí právo na informácie. Nesporným faktom je skutočnosť, že právam členov orgánov kapitálových obchodných spoločností je v odborných kruhoch venovaná menšia pozornosť v porovnaní s povinnosťami. Povinnosti pri výkone funkcie členov volených orgánov vyplývajú z právnych predpisov, zmluvy o výkone funkcie člena orgánu, spoločenskej zmluvy/stanov, a rozhodnutí valného zhromaždenia. Tieto povinnosti možno rozdeliť do nasledovných kategórií.
1. Všeobecné povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom (odborná starostlivosť, náležitá starostlivosť, osobný výkon funkcie, lojalita, mlčanlivosť...).
2. Osobitné povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom (zvolávanie valného zhromaždenia, zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva, zákaz konkurencie, povinnosť viesť zoznam spoločníkov, povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, preskúmavanie účtovných závierok, zostavenie návrhu na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát, predkladanie vyjadrení valnému zhromaždeniu...).
3. Povinnosti stanovené inými zákonmi (povinnosť podať daňové priznanie).
Na bližšie vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán, pri zariaďovaní záležitostí obchodnej spoločnosti, slúži
zmluva o výkone funkcie
,
3)
ktorej normatívna textácia je obsiahnutá v
,
4)
t. j. vzťah medzi kapitálovou spoločnosťou a členom jej orgánu sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje v prvom rade písomnou zmluvou o výkone funkcie, uzatvorenou medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, a pokiaľ jej niet, na vzťah medzi členom orgánu kapitálovej spoločnosti a spoločnosťou sa
mutatis mutandis
uplatnia ustanovenia
ObZ o mandátnej zmluve. Súčasná právna úprava zmluvy o výkone funkcie tak stojí na nasledovných premisách.
1.
Normatívnej previazanosti výkonu funkcie člena orgánu obchodnej spoločnosti s mandátnou zmluvou (§ 66 ods. 6 ObZ), v zmysle ktorej je zmluva o výkone funkcie koncipovaná ako inominátny typ zmluvy charakterizovaný subsidiárnym a primeraným využitím právnej úpravy mandátnej zmluvy (§ 566 - § 576 ObZ).Mohli by sme polemizovať o tom, že zmluva o výkone funkcie môže byť aj tzv.
zmiešanou zmluvou
5)
- t. j. kombináciou nepomenovanej zmluvy o výkone funkcie podľa
§ 66 ods. 6 ObZ a mandátnej zmluvy podľa
§ 566 a nasl. ObZ. Prikláňame sa však k ustálenému názoru
6)
, že - keďže predmetný kontrakt nie je upravený ako samostatný pomenovaný zmluvný typ v
ObZ (nie sú upravené jej podstatné náležitosti), uzatvára sa podľa
§ 66 ods. 6 ObZ a
§ 269 ods. 2 ObZ, čo znamená, že zmluva o výkone funkcie je
de lege lata
koncipovaná ako inominátny typ zmluvy.
2.
Odplatnosti výkonu funkcie člena orgánu.Podľa právnej úpravy
de lege lata
platí, že pokiaľ obchodná korporácia chce, aby člen orgánu vykonával funkciu bezodplatne, musia sa na tom dohodnúť písomne v zmluve o výkone funkcie.
Na tomto mieste je nevyhnutné konštatovať, že
vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu existuje nezávisle od obligačného vzťahu, t. j. zmluvy o výkone funkcie
.
7)
Dá sa teda zovšeobecniť, že vzťah medzi členom orgánu a kapitálovou obchodnou spoločnosťou má dve roviny, a to:
1.
korporačnú rovinuvymedzujúcu postavenie člena orgánu
de iure
, ktorá vzniká vymenovaním/voľbou členov štat
