Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom 1. časti nášho príspevku bolo na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako i aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.
The working drafts of the paragraphs of the new Civil Code on the given issue include § 17 par.3 entitled Legal relationship between a member of a body and a legal entity, which is defined alternatively with several textualizations of the provision. The legislator directly states that its final form inevitably requires intensive discussion and evaluation of not only business law, but also labour law impacts. The goal of the 1st part of our article was to answer the question of whether it is appropriate to introduce changes in the regime of a member of the body of a capital company in the process of recodification, based on the analyses of the corporate theory and doctrine to date, as well as the application practice, and in the 2nd part to identify a suitable alternative to the text of the given provisions for the adjustment of the issue in the framework of the recodification of de lege ferenda.
PINTÉROVÁ, D.: K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (2. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 665 – 682.
Kľúčové slová: pracovná zmluva, pracovnoprávny vzťah, zmluva o výkone funkcie, člen orgánu obchodnej spoločnosti, rekodifikácia.
Key words: the employment contract, the employment relationship, the executive service agreement, member of the body of a company, recodification.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
V prvej časti príspevku sme zodpovedali parciálnu otázku, že by sme uvítali novú legislatívnu úpravu k možnosti pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti
de lege ferenda,
ale len za podmienky, že by jasne a bez ďalších nových otázok poskytla odpoveď na doteraz nevyriešené problematické otázky aplikačnej praxe. Len vtedy pritom považujeme za potrebné zasiahnuť do existujúcich záväzkových vzťahov medzi členom orgánu a samotnou kapitálovou spoločnosťou.
Zároveň sme tiež konštatovali, že nová právna úprava by mala vytvárať rozumné pravidlo usporiadania vnútorného vzťahu medzi členom orgánu (či už štatutárneho alebo dozorného, obligatórneho alebo fakultatívneho) a kapitálovou obchodnou spoločnosťou. Navrhovaný § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, pritom obsahuje nasledovné alternatívy:
1. alt: Člen orgánu môže vykonávať funkciu člena orgánu aj v pracovnoprávnom vzťahu,
2. alt: Vzájomné práva a povinnosti podľa odseku 1 sa môžu spravovať aj pracovnoprávnymi predpismi,
3. alt: V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že člen orgánu vykonáva funkciu v pracovnoprávnom vzťahu.
Ustanovenia tohto zákona o právach a povinnostiach členov orgánu tým nie sú dotknuté.
Zvolenie správnej alternatívy v rekodifikačnom procese považujeme za nanajvýš dôležité, keďže, podľa nášho názoru, nesprávne zvolenie niektorej z vyššie nastolených alternatív môže vniesť do aplikačnej praxe ešte viac nezrovnalostí, ako je to dnes. Podľa nášho názoru, k nezrovnalostiam a otázkam ohľadom možnosti pracovnoprávneho vzťahu najčastejšie dochádza v prípade kapitálových obchodných spoločností a družstiev, čo však neznamená, že uvedená situácia nemôže nastať aj v prípade inej právnickej osoby. Z hľadiska rozsahu tohto odborného článku nie je však účelné ani objektívne možné, aby sme posudzovali túto argumentáciu aj u členov orgánov ostatných možných druhov právnických osôb, ako sú nadácie, občianske združenia, a pod. Preto sa v druhej časti príspevku pokúsime identifikovať najvhodnejšiu alternatívu z vyššie vymedzených 3 alternatív pre úpravu danej problematiky v rámci prebiehajúcej rekodifikácie, pričom sa sústredíme najmä na možnosti a úskalia zavedenia pracovnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho, dozorného, fakultatívneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti nielen z pohľadu obchodného práva a
obchodného zákonníka (ďalej len "
ObZ"), ale aj pracovného práva a
zákonníka práce (ďalej len "
ZP").
5 Teoretické východiská odpovede na otázku, či môže byť vzťah medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a korporáciou vzťahom pracovnoprávnym?
Na úrovni európskeho práva je významným dokumentom v rámci predmetnej problematiky Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov pod názvom
"Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo",
zo dňa 2.6.2016, podľa ktorého Európska komisia odporúča členským štátom rôzne druhy atypických právnych vzťahov, ktoré sú na rozmedzí pracovného práva a obchodného práva, posudzovať vykonaním testu podriadenosti a nadriadenosti, testu povahy vykonávanej práce a testu odmeňovania za prácu; týmto spôsobom správne identifikovať existenciu či neexistenciu pracovného pomeru.
1)
S ohľadom na záver najvyšších súdnych autorít v SR a ČR, ktoré sme podrobne vymedzili v prvej časti nášho príspevku, H. Barancová správne uvádza, že pri formulovaní odpovede na otázku, či môže byť vzťah člena orgánu zo zmluvy o výkone funkcie pracovnoprávnym vzťahom "
správne riešenie uvedeného právneho problému nie je možné bez odpovedí na zásadné otázky pracovného práva, akou je otázka predmetu pracovného práva, vecnej pôsobnosti
zákonníka práce, otázka predmetu pracovnoprávnych vzťahov, predpokladov vzniku pracovnoprávnych vzťahov, pojmu závislá práca, pojmu zamestnanec tak, ako aj otázka rozsahu zmluvnej voľnosti v pracovnom práve."
Predmet pracovného práva, koncipovaný v
§ 1 ods. 1 ZP, znie:
"Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy."
Z uvedeného možno jednoznačne vymedziť, že predmetom pracovného práva nie sú právne vzťahy, predmetom ktorých je výkon nezávislej práce, keďže ustanovenie
§ 1 ZPzakotvuje svoju vecnú pôsobnosť len na právne vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce.
3)
Takisto možno s určitosťou konštatovať, že člen štatutárneho/dozorného orgánu vykonáva pre spoločnosť svoju funkciu, ktorá nemá znaky závislej práce, pričom na zistenie, či je činnosť v rámci funkcie člena orgánu spoločnosti závislou prácou, treba skúmať pojmové znaky danej funkcie ako závislej práce v kontexte jej definície, normatívne zakotvenej v
§ 1 ods. 2 ZP, ktoré sú nasledovné a musia byť splnené kumulatívne:
- funkcia člena orgánu, vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti spoločnosti a podriadenosti člena orgánu - NESPLNENÁ;
- výlučne osobný výkon funkcie člena orgánu - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná podľa pokynov spoločnosti - NESPLNENÁ;
4)
)
- funkcia člena orgánu, vykonávaná v mene spoločnosti - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná v pracovnom čase určenom spoločnosťou - NESPLNENÁ.
5)
Aj Barancová uvádza, že člen štatutárneho/dozorného orgánu
