JUDr. Mgr. Dominika Pintérová, PhD.

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Úvod Umelá inteligencia (AI) podľa štúdie spoločnosti PwC prinesie do roku 2030 zvýšenie HDP vo svete v priemere o 14 %. 1) Pre Európu by využívanie umelej inteligencie malo...

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom 1. časti nášho príspevku bolo na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako i aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Zákon č. 6/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.2.2020, zaviedol možnosť výberu profesionálneho športovca, či bude vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len ako SZČO) na základe inej inominátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Zámerom tohto článku bude analýza právneho statusu profesionálneho športovca v nadväznosti na obchodnoprávne aspekty a samotný obchodnoprávny záväzkový vzťah so športovou organizáciou. Act no. 6/2020 Coll. amending Sport Act no.440/2015 Coll. with effect from 1.2.2020 concluded the possibility of professional athlete to decide, whether he would perform the sport performance within a specific sports organization on the basis of a contract with a professional athlete as an employee or as self-employed person (hereinafter referred to as self-employed) on the basis ofa contract pursuant to the Commercial Code [provision of Section 269 (2)]. The aim of this article will be to analyse the status of professional athlete in connection with commercial aspects and the commercial contractual relationship with the sports organization itself.

Autorka sa v článku zameriava na výklad teoreticko-aplikačných východísk inštitútu dôvernej informácie v obchodnoprávnych vzťahoch a legislatívnej konštrukcie zmluvy o zachovaní mlčanlivosti o dôvernej informácii v právnom poriadku Slovenskej republiky de lege lata, ako aj v kontexte rekodifikačného vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. 1) Cieľom autora bude prispieť k rozvinutiu doktríny daného inštitútu prostredníctvom priblíženia aktuálnych rekoditikačných tendencií. The article focuses on the interpretation of the theoretical and application bases of the institute of confidential information in commercial relations and legislative construction of the Confidentiality Agreement on protection of confidential information in the legal order of the Slovak Republic de lege lata as well as in the context of the recodification government proposal amending Act no. 40/1964 Coll. Civil Code. 2) The aim of the author will be to contribute to the development of the doctrine of the institute by approximating current recoditication tendencies.