Zákon č. 6/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.2.2020, zaviedol možnosť výberu profesionálneho športovca, či bude vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len ako SZČO) na základe inej inominátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Zámerom tohto článku bude analýza právneho statusu profesionálneho športovca v nadväznosti na obchodnoprávne aspekty a samotný obchodnoprávny záväzkový vzťah so športovou organizáciou.
Act no. 6/2020 Coll. amending Sport Act no.440/2015 Coll. with effect from 1.2.2020 concluded the possibility of professional athlete to decide, whether he would perform the sport performance within a specific sports organization on the basis of a contract with a professional athlete as an employee or as self-employed person (hereinafter referred to as self-employed) on the basis ofa contract pursuant to the Commercial Code [provision of Section 269 (2)]. The aim of this article will be to analyse the status of professional athlete in connection with commercial aspects and the commercial contractual relationship with the sports organization itself.
PINTÉROVÁ, D.: Obchodnoprávne aspekty právneho statusu profesionálneho športovca; Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1500 - 1513.
Úvod
Šport predstavuje inštitucionalizovanú formu športovej činnosti v aktívnej alebo pasívnej forme, ktorá sprevádza jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života, pričom predstavuje spoločenský jav, ktorý spoločnosť poznala už odpradávna. V našich podmienkach bol šport v nadväznosti na spoločensko-politické usporiadanie do roku 1989 chápaný iba ako voľnočasová aktivita a forma aktívnehoodpočinku, čomu korešponduje aj pohľad na športovú činnosť z historického hľadiska, keďže na všetkých športovcov bolo nahliadané ako na amatérov, ktorí boli povinní mať okrem športu bežné zamestnanie. Postupne po nastolení politických, ekonomických a sociálnych zmien po roku 1989 sa šport postupne stával čoraz väčším fenoménom, čím sa do popredia dostala aj potreba prijatia právnej úpravy športu, športovej činnosti a právneho statusu profesionálneho i amatérskeho športovca. Dnes je táto oblasť spoločenských vzťahov regulovaná prostredníctvom zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, nemožno však opomenúť, že sa v rámci interdisciplinárnosti v danej oblasti spoločenských vzťahov stretávajú takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame tak v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. V rámci nasledujúceho textu sa budeme venovať aktuálnej platnej právnej úprave zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení zákona č. 6/2020 Z.z. v nadväznosti na status profesionálneho športovca ako samostatne zárobkovo činnej osoby a imanentným prvkom obchodného práva v ňom obsiahnutých.
1 Športovec ako subjekt právnych vzťahov pri športovej činnosti
Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej len "ZoŠ") zaviedol z dôvodu deľby športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne do slovenského právneho poriadku trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov so segmentáciou na profesionálnych, amatérskych a neorganizovaných športovcov. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín športovcov.
Dôvodová správa k ZoŠ vo všeobecnej časti objasňuje úmysel zákonodarcu na rozlíšenie medzi profesionálnym športovcom a amatérskym športovcom takto:
"odlišuje profesionálneho športovca od amatérskeho, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu."
1)
V ďalšom texte článku sa sústredíme na právny status profesionálneho športovca v kontexte zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktorý komparatívnym pohľadom porovnáme so zmenami, ktoré s účinnosťou od 1.2.2020 priniesol zákon č. 6/2020 Z.z.
2 Právny status profesionálneho športovca po prijatí zákona č. 440/2015 Z.z. o športe
Právny rámec a status profesionálneho športovca je upravený najmä v § 4 ods. 2 a ods. 3 ZoŠ, interpretáciou ktorých môžeme definovať profesionálneho športovca ako fyzickú osobu, ktorá vykonáva športovú činnosť
2)
v prospech športovej organizácie ako svoju hlavnú ekonomickú činnosť.
Dôvodová správa k ZoŠ definuje vo všeobecnej časti profesionálneho športovca takto:
"Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené pla tí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb."
3)
Z uvedenej citácie zo všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoŠ vyplývajú štyri kruciálne informácie o právnom statuse profesionálneho športovca, ktoré v ďalšom texte priblížime.
1.
Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju
hlavnú hospodársku činnosť
.2.
Profesionálny športovec má
odlišný právny status
podľa toho, či vykonáva športovú činnosť v
individuálnych alebo kolektívnych športoch
.
4)
3.
Profesionálny športovec v kolektívnych športoch má postavenie
zamestnanca
na základe
zmluvy o profesionálno