Tento príspevok čitateľom poskytne krátky exkurz inštitútom doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. Príspevok sa zvlášť zameriava na doručovanie písomností, ktoré sú určené do vlastných rúk, a na doručovanie písomností zamestnávateľom zamestnancovi. Objasníme jednotlivé druhy písomností, osoby, ktoré sú oprávnené písomnosti podpísať a doručiť, a tiež rozdiely medzi priamym a náhradným doručovaním. Osobitný priestor bude venovaný doručovaniu písomností zamestnancom, ktorí sa nezdržiavajú na pracovisku z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Na účely tohto príspevku sa vychádza najmä z § 38 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP") a judikatúry súdov.
Úvod
Zákonník práce v § 38 pomerne jasne ustanovuje podmienky a postupy v súvislosti s doručovaním písomností, no i napriek tomu v praxi dochádza k aplikačným problémom, ktoré môžu vyústiť v niekoľkoročný súdny spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spravidla ide o spory o neplatné skončenia pracovných pomerov. Predpokladom vyvolania účinku niektorých vybraných právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch (napr. výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru) je riadne doručenie písomnosti adresátovi. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť čitateľom zhrnutie výsledkov analýzy inštitútu doručovania písomností zamestnávateľa zamestnancovi v zmysle Zákonníka práce s akcentom na aplikačnú prax a judikatúru súdov.
Písomnosti a ich rozdelenie
Pravidlá o doručovaní v pracovnoprávnych vzťahoch rozlišujú medzi dvoma skupinami písomností:
a)
písomnosti doručované do vlastných rúk,
b)
ostatné písomnosti, ktoré nemusia byť doručované do vlastných rúk.
Z dikcie zákonného ustanovenia vieme, že do prvej skupiny patria (i) písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru, (ii) písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a (iii) písomnosti týkajúce sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V aplikačnej praxi ide o písomnosti ako pracovná zmluva, zmena pracovnej zmluvy či písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru - výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru a pod. Táto povinnosť sa vzťahuje iba na zamestnávateľa. Pokiaľ ide o písomnosti zamestnanca, ktorý ich doručuje zamestnávateľovi, tieto zamestnanec doručuje na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku bez povinnosti doručovania do vlastných rúk.
Do druhej skupiny patria všetky ostatné písomnosti, s ktorými Zákonník práce nespája povinnosť doručovať do vlastných rúk. Tieto môžu byť doručované tak v písomnej listinnej forme, ako aj v elektronickej podobe - emailom, napríklad výplatná páska.
Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii pribudlo s účinnosťou od 1. novembra 2022 v Zákonníku práce ustanovenie § 38a, ktoré upravuje osobitný režim formy poskytovania informácií. Informácie, ktorých predpokladom je ich poskytnutie v písomnej forme (s výnimkou listín, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, t. j. listín, ktoré sa riadia podľa režimu § 38 ZP), môžu byť poskytované nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe za predpokladu, že zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí. Pod tieto informácie sa radia napríklad písomná informácia podľa § 47a ZP alebo odpoveď na sťažnosť zamestnanca podľa § 13 ods. 7 ZP.
Spomenutú výplatnú pásku možno v zmysle § 130 ods. 5 ZP doručovať zamestnancovi elektronicky