Elektronické právne úkony a ich doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch

Mgr. Ivan Kundrát PhD.

Vydáno: 15. 05. 2023 42 minút čítania

KUNDRÁT, I.: Elektronické právne úkony a ich doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 83 – 98.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.01

Electronic Legal Acts and Their Delivery in Labour Law Relations. The author deals with conditions for making legal acts by electronic means in labour law relations. The author points out that although the legislation does not exclude these legal acts, there is a substantial part of employee’s and employer’s documents that is subject to delivery. Therefore, in labour law, a possibility of making a legal act by electronic means must be distinguished from a question of whether such an electronic document can be delivered with legal consequences. The author examines delivery of documents from the point of view of its relation to the theory of reach and analyses legal consequences of defective delivery. The author points out that the Labour Code establishes a penalty of invalidity in case of defective delivery only for two legal acts – a notice and immediate termination of an employment relationship. Even in these cases, however, decision-making practice admits that delivery defects can be cured by picking up the document. Validity of other legal acts is not dependent on delivery. The aim of the article is to assess the possibilities of making legal acts by electronic means regarding the legal regulation of delivery in labour law relations.

Key words: legal act, delivery, invalidity

Úvod

Právne úkony sa v praxi čoraz častejšie robia elektronickými prostriedkami. Právna úprava pritom osobitné predpoklady vzniku a platnosti právnych úkonov urobených elektronickými prostriedkami neustanovuje. Platí však, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ). Z tohto hľadiska sa skúma, či elektronická podoba právneho úkonu spĺňa požiadavku písomnej formy. Podľa § 40 ods. 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. ¹⁾ Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. ²⁾

Pokiaľ ide o zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákonník práce alebo ZP), z tohto právneho predpisu nevyplývajú žiadne špecifiká týkajúce sa elektronickej realizácie právnych úkonov. K čiastočnému posunu v elektronizácii pracovnoprávnych vzťahov došlo novelizáciou Zákonníka práce účinnou od 1. novembra 2022 (zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorá upravila podmienky elektronického poskytovania informácií (§ 38a ZP). Táto nová právna úprava sa však na právne úkony nevzťahuje. Na rozdiel od informácií, ktorými sa deklaruje určitý stav (ide najmä o informácie o pracovných podmienkach), právne úkony smerujú najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).

Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na individuálne pracovnoprávne vzťahy a kolektívne pracovnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 1 ZP) všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto pohľadu je realizácia právnych úkonov elektronickými prostriedkami možná aj v pracovnom práve, pričom za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom majú tieto právne úkony zachovanú písomnú formu. Nie je nevyhnutné, aby bol právny úkon urobený elektronickými prostriedkami zároveň podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES], keďže Zákonník práce nevyžaduje, aby bola pravosť podpisu osvedčená (porov. § 40 ods. 5 OZ).

Na druhej strane v pracovnom práve platí, že písomnosti vymedzené § 38 ods. 1 a 3 ZP podliehajú doručovaniu. ³⁾ Od možnosti vyhotoviť právny úkon elektronickými prostriedkami preto t

Máte predplatné? Prihláste sa