Neplatnosť právneho úkonu

"Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."

  SKUTKOVÝ STAv Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu zmluvnú pokutu 19 320 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v žalobe). Na odôvodnenie žaloby žalobca (fyzická osoba) uviedol, že ako...

Úvod Právne úkony sa v praxi čoraz častejšie robia elektronickými prostriedkami. Právna úprava pritom osobitné predpoklady vzniku a platnosti právnych úkonov urobených elektronickými prostriedkami neustanovuje. Platí však, že ak...

Autor v príspevku približuje východiská referentského návrhu nového Občianskeho zákonníka v súvislosti s problematikou neplatnosti právnych úkonov, ako aj niektoré dôležitejšie zmeny, ktoré tento návrh prináša v porovnaní so súčasným stavom. Venuje sa pritom najmä problematike vymedzenia dôvodov neplatnosti, nahradeniu mechanizmu relatívnej neplatnosti tzv. zrušiteľnosťou prejavov vôle, ale aj zmenám v prístupe k neplatnosti právnych úkonov kvôli rozporu so zákonom a kvôli nedodržaniu predpísanej formy. In the article, the author describes the starting points of the reference proposal of the new Civil Code in connection with the issue of invalidity of legal acts as well as some more important changes that this proposal brings compared to the current situation.He deals mainly with the issue of defining the grounds for invalidity, replacing the mechanism of relative invalidity with the so-called revocability of expressions of will, but also with changes in the approach to the invalidity of legal acts for violation of the law and for non-compliance with the prescribed form.

Anotácia Cieľom príspevku je pojednanie o súčasnej právnej úprave neplatnosti právneho úkonu a jej slabých miestach, ktoré ovplyvňuje, okrem iného, aj priorizovanie absolútnej neplatnosti pred relatívnou neplatnosťou. V tejto súvislosti však prax, opretá o navodené vývojové trendy a o reálne potreby „dané zvonka", poukazuje na prekonanie uvedeného pohľadu a na vnímanie neplatnosti jednak ako výnimočného právneho následku vadne prejavenej vôle (na právny úkon by sa malo hľadieť skôr ako na platný než ako na neplatný, ak prichádzajú do úvahy oba výklady) a zároveň – ak právny úkon vykáže znaky, pre ktoré by mal byť neplatný, pred absolútnou neplatnosťou by sa mala uprednostniť relatívna neplatnosť, keďže pripúšťa jeho zhojenie. Annotation The aim of the paper is to discuss the current legal regulation of the invalidity of a legal act and its weak spots, which are influenced in particular by the priorization of absolute invalidity before relative invalidity. In this context, however, legal practice, based on induced development trends and real needs „coming from the outside", points to overcoming this view and to the perception of invalidity both as an exceptional legal consequence of imperfect will (legal action should be viewed rather as valid than as invalid if both interpretations are possible) and at the same time – if the legal act shows features due to which it should be invalid, the relative invalidity that allows its recovery should take the priority over absolute invalidity.

ZSP 27/2020 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku §...

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.