Neplatnosť právneho úkonu

"Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."

  SKUTKOVÝ STAv Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu zmluvnú pokutu 19 320 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v žalobe). Na odôvodnenie žaloby žalobca (fyzická osoba) uviedol, že ako...

Úvod Právne úkony sa v praxi čoraz častejšie robia elektronickými prostriedkami. Právna úprava pritom osobitné predpoklady vzniku a platnosti právnych úkonov urobených elektronickými prostriedkami neustanovuje. Platí však, že ak...

Autor v príspevku približuje východiská referentského návrhu nového Občianskeho zákonníka v súvislosti s problematikou neplatnosti právnych úkonov, ako aj niektoré dôležitejšie zmeny, ktoré tento návrh prináša v porovnaní so súčasným stavom. Venuje sa pritom najmä problematike vymedzenia dôvodov neplatnosti, nahradeniu mechanizmu relatívnej neplatnosti tzv. zrušiteľnosťou prejavov vôle, ale aj zmenám v prístupe k neplatnosti právnych úkonov kvôli rozporu so zákonom a kvôli nedodržaniu predpísanej formy. In the article, the author describes the starting points of the reference proposal of the new Civil Code in connection with the issue of invalidity of legal acts as well as some more important changes that this proposal brings compared to the current situation.He deals mainly with the issue of defining the grounds for invalidity, replacing the mechanism of relative invalidity with the so-called revocability of expressions of will, but also with changes in the approach to the invalidity of legal acts for violation of the law and for non-compliance with the prescribed form.

ZSP 27/2020 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku §...

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.