„Prokúra udelená podľa ustanovení Obchodného zákonníka neoprávňuje prokuristu konať za právnickú osobu dovnútra spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch.“
Najvyšší súd v glosovanom uznesení poukázal na relevantný § 9 ZP, ktorý určuje, že v pracovnoprávnych vzťahoch sú oprávnení robiť právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, nimi poverení zamestnanci v rozsahu poverenia, a napokon aj vedúci zamestnanci, ktorí sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Konanie zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch je dlhodobo judikované ako konanie „dovnútra“, pričom ďalšou nezanedbateľnou otázkou je, či takéto konanie „dovnútra“ je upravené v § 9 ZP komplexne, bez možnosti ďalšieho použitia iných predpisov na základe subsidiarity či analógie. Tejto otázke sa primárne venujeme aj v tejto glose.
Na úvod však krátka poznámka, je zaujímavé, že prvotné členenie konania obchodnej spoločnosti „dovnútra“ v pracovnoprávnych vzťahoch1) a „navonok“ bolo najvyšším súdom judikované v prospech zamestnávateľa.2) Najvyšší súd vo veci samej posudzoval platnosť výpovede, ktorú podpísal v rozpore so zápisom v obchodnom registri len jed