„Obchodný zákonník nie je vo vzťahu k Zákonníku práce vo vzťahu subsidiarity, ktorý by umožnil použiť § 134 OBZ na posúdenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov – rozhodnutie o organizačnej zmene).“
Ústavný súd SR sa na základe sťažnosti voči rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2019 z 27.5.2020 v náleze sp. zn. IV. ÚS 512/2020 z 20.4.2021 zaoberal otázkou aplikácie Obchodného zákonníkana pracovnoprávne vzťahy.
1)
V samotnom spore sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru strán sporu výpoveďou z 22. marca 2016, danou mu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, je neplatné a že pracovný pomer strán naďalej trvá. Ako jeden z viacerých dôvodov neplatnosti výpovede žalobca uvádzal aj to, že o organizačnej zmene, podľa ktorej sa stal nadbytočným, rozhodli iba dvaja z deviatich konateľov žalovaného, hoci takáto zmena vyžadovala rozhodnutie obchodného vedenia, t. j. súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých konateľov v zmysle § 134 OBZ. Súd prvého stupňa žalobe vyhovel, opierajúc sa práve o absenciu rozhodnutia obchodného vedenia o organizačnej zmene. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol so záverom, že rozhodnutie o organizačnej zmene je výlučným inštitútom pracovného práva, ktorý je upravený Zákonníkom práce, a preto je potrebné rozhodnutie o organizačnej zmene posudzovať podľa § 9 ZP. Žalobca podal proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie.
Dovolací súd považoval otázku,
"či rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá má za následok skončenie pracovného pomeru zamestnanca obchodnej spoločnosti s ručením obmedzením podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, je rozhodnutím v rámci obchodného vedenia spoločnosti, na ktorého