Pracovnoprávne vzťahy

Tento príspevok čitateľom poskytne krátky exkurz inštitútom doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. Príspevok sa zvlášť zameriava na doručovanie písomností, ktoré sú určené do vlastných rúk, a na doručovanie písomností zamestnávateľom zamestnancovi. Objasníme jednotlivé druhy písomností, osoby, ktoré sú oprávnené písomnosti podpísať a doručiť, a tiež rozdiely medzi priamym a náhradným doručovaním. Osobitný priestor bude venovaný doručovaniu písomností zamestnancom, ktorí sa nezdržiavajú na pracovisku z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Na účely tohto príspevku sa vychádza najmä z § 38 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP") a judikatúry súdov.

Všeobecná charakteristika Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho a spoločenského života štátov široké spektrum výhod a predností. Z nasadenia systémov umelej inteligencie ako konkurenčnej výhody profitujú...

Z odôvodnenia I.1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. mája 2023 domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len...

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom 1. časti nášho príspevku bolo na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako i aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

„Prokúra udelená podľa ustanovení Obchodného zákonníka neoprávňuje prokuristu konať za právnickú osobu do­vnútra spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch.“

...

ZSP 53/2021 § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve § 42 ods. 2 Zákonníka práce § 421 ods. 1 písm....

„Obchodný zákonník nie je vo vzťahu k Zákonníku práce vo vzťahu subsidiarity, ktorý by umožnil použiť § 134 OBZ na posúdenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov – rozhodnutie o organizačnej zmene).“

Sťažovateľ v pozícii zamestnanca uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú so zamestnávateľom s tým, že trvanie pracovného pomeru zamestnanca závisí od trvania konkrétnej obchodnej zmluvy zamestnávateľa s tretím subjektom, u...

Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.

Autor sa v článku zaoberá často sa vyskytujúcim porušením niektorých povinností v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj návrhmi na zlepšenie ochrany osobných údajov. V článku je poukázané na porušenie ochrany osobných údajov, týkajúce sa súhlasu so spracúvaním osobných údajov v pracovnej zmluve, školení poverených osôb o ochrane osobných údajov a tiež povinného zverejňovania informácií. The author in the article deals with frequently occurred breach of some oblgations in the area of data protection as well as proposals on how to improve data protection. There is pointed out to the breach of data protection relating to a consent with data processing in an employment agreement, trainings of authorized persons on data protection and also oblgatory publishing of information.

Príspevok sa pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/18 zaoberá pre slovenské právo netradičným právnym riešením, ktoré spočíva v rozdelení práv a povinností vyplývajúcich z jednej pracovnej zmluvy na pracovné pomery na kratší pracovný čas u viacerých nových zamestnávateľov.

Autor sa zamýšľa nad možnosťami uplatnenia inštitútu obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy. Na podklade konkrétnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov posudzuje, do akej miery je aplikácia tohto obchodnoprávneho inštitútu možná v pracovnom práve a aké má porušenie pravidiel obchodného vedenia následky na platnosť právnych úkonov. The author considers the means of applying a company's management as the legal institute to the employment relations. On the ground of the relevant court decisions, he assesses the possible extent of the application of this commercial law institute in labourlawas well as the consequences ofabreach of company's management rules on the validity of legal acts.

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

Príspevok autora sa odvíja od zásadného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa v nemalej miere oklieštila možnosť využitia inštitútu splnomocnenia v pracovnom práve. Autor podrobuje toto rozhodnutie argumentačnej polemike, v rámci ktorej poukazuje na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj postuláty právnej vedy k inštitútom poverenia a splnomocnenia v pracovnom práve.

Autor na čiastkovej otázke (úroky z omeškania) analyzuje prípustnosť subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch s ohľadom na limity ustanovené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Približuje líniu rozhodovacej činnosti súdov, ktoré napriek uvedenému ustanoveniu priznávajú úroky z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj tie prípady, keď súdy úroky z omeškania v dôsledku obmedzenej subsidiarity nepriznávajú. Po sumarizovaní názorov v doktríne navrhuje kritériá, ktoré by mohli rozhodovať o analogickom aplikovaní občianskoprávnych pravidiel aj v pracovnom práve a ponúka argumenty, ktorými by bolo možné odôvodniť prípustnosť úrokov z omeškania aj v pracovnoprávnych vzťahoch.

Rovnosť ako základné ľudské právo v systéme práva vyjadruje požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako v tých istých situáciách a odlišne zaobchádzalo v odlišných situáciách. Rovnosť je potrebné vnímať prioritne ako rovnosť pred zákonom. Nositeľmi práva na rovnosť pred zákonom sú fyzické osoby. S princípom rovnosti veľmi úzko súvisí zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (zásada zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Uvedená zásada nie je príkazom zákonodarcu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby sa ku všetkým zamestnancom správal úplne rovnako. Ide však o zákaz rozdielneho správania zamestnávateľa, ak nemá k takémuto rozdielnemu správaniu vecný dôvod. Absencia vecného dôvodu pre rozdielne správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi svedčí najčastejšie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, a teda dochádza k zjavnému diskriminačnému správaniu v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom príspevku je poukázať na diskrimináciu v podmienkach pracovného práva a jej všeobecnú charakteristiku so stručným historickým vývojom. Autori sa následne v príspevku zaoberajú vymedzením pojmov priama a nepriama diskriminácia a analyzujú tieto pojmy v zmysle antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v podmienkach Slovenskej republiky.

Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zároveň sa uvedené právo zaraďuje medzi základné práva a slobody v pracovnom práve. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Autori sa v uvedenom príspevku venujú analýze obsahu práva na súkromný život v systéme pracovného práva. Následne sa v príspevku rozoberá uvedené právo podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákonníku práce a nechýba ani problematika oprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život.