Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.
LÖWY, A. - DÁNI, M.: Kolízia dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 510 - 522.
The paper focuses on the analysis of the resonant issue in the case of competition of the agreement on wage deductions and execution by wage deductions, in terms of priority. This issue is not specifically addressed in the legislation of the decisive legal regulations, while the opinions published for its answer are rather stated, without further explanation of the conclusion. The authors try to solve the issue in question also in terms of the purpose of the legal norm contained in a regulation, even with an emphasis on the protection of creditors in different positions, and the principle of proportionality.
Úvod
Právny základ pre právnu úpravu zrážok zo mzdy predstavuje § 131 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj "ZP"), ktorý je príznačne pomenovaný Zrážky zo mzdy a poradie zrážok. K rôznorodosti výkladu predmetného ustanovenia sa dostaneme v ďalšom výklade po predstavení zákonom predpokladaných dôvodov zrážok zo mzdy. Titulom pre zrážky zo mzdy sú normy verejného aj súkromného práva. Vychádzajúc z predmetnej premisy môžeme rozlišovať zrážky zo mzdy na základe právnych úkonov súkromnoprávnej povahy, t.j. dohôd o zrážkach zo mzdy, a na základe procesných úkonov orgánov vybavených právomocou v oblasti núteného výkonu exekučných titulov.
Právnym základom pre zrážky zo mzdy realizované na základe úkonu dlžníka sú dohody o zrážkach podľa § 20 ZP a § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ"), ktoré sa od skôr uvedených líšia tým, že dohoda sa neuzatvára medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale medzi zamestnancom a treťou osobou na zabezpečenie jeho pohľadávky. V tejto rovine možno hovoriť o súkromnoprávnom charaktere spomínaných inštitútov, hoci pracovné právo samé osebe nepredstavuje čisto súkromnoprávne odvetvie. Druhou formou realizovania zrážok zo mzdy je výkon zrážok zo mzdy v rámci verejného práva prostredníctvom civilného exekučného konania, daňovej a správnej exekúcie.
V tejto skupine zrážok nachádzame zrážky realizované v súlade s § 66 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "EP"), § 78 Správneho poriadku, § 100 Daňového poriadku, § 13a Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, § 225h Zákona o sociálnom poistení. Spoločným znakom týchto zrážok, okrem základu vo verejnom práve, je realizácia zrážok prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu, ktorým sa realizuje štátne donútenie v prípadoch, keď dlžník nemá záujem plniť.
Práve vo vzťahu k existencii týchto dvoch relatívne samostatných režimov sa v aplikačnej praxi vynára otázka vzájomnej kolízie a konkurencie zrážok zo mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy podľa pracovnoprávnych predpisov alebo podľa občianskoprávnych predpisov na jednej strane a realizácie exekúcie zrážkami zo mzdy na druhej strane.
Pri riešení načrtnutého problému prichádzajú do úvahy v zásade dve variantné riešenia. Prvým variantným riešením je jednoznačné výkladové a zákonné zakotvenie, že exekúcia zrážkami zo mzdy má a musí mať priorizujúce postavenie, a to vzhľadom na postavenie predmetného titulu (exekučného titulu) v porovnaní s ostatnými, na podklade ktorých sa zrážky zo mzdy realizujú, ako aj z hľadiska účelu samotnej exekúcie.
Druhým variantným riešením je východisko, že bez ohľadu na titul, na základe ktorého sa zrážky zo mzdy realizujú, je vždy rozhodujúci časový okamih doručenia titulu, na základe ktorého sa majú uskutočňovať jednotlivé zrážky, t.j. exekúcia nemá automaticky prednosť pred iným titulom, na základe ktorého sa zrážky zo mzdy uskutočňujú.
Tieto dve variantné riešenia považujeme za rozhodujúce, pričom ich podrobíme ďalšiemu skúmaniu.
V článku sa zameriame na rozbor toho, čo je nevyhnutné klásť na prvé miesto, resp. čo by z hľadiska sledovania tých-ktorých záujmov malo mať prednosť.
V ostatnom čase sa stretávame, bez hlbšieho zdôvodnenia, s preferovaním druhého prístupu. V aplikačnej praxi sa často najmä zamestnávatelia odvolávajú na zdroj právnych informácií, ktorý je pre ich potreby najprístupnejší. Zmena názoru vyjadrená v tomto prostriedku má podstatný dosah na uplatňovanie práva aj v tejto oblasti.
1)
Napriek skutočnosti, že pri skúmaní relevantných publikácií v oblasti pracovného či občianskeho práva hmotného
2)
je obvykle prijímaný prístup svedčiaci univerzálnemu uplatňovaniu princípu priority bez ohľadu na zrážkový titul, nepovažujeme tieto prístupy, aj vzhľadom na iné názory
3)
, za jednoznačné a náležite odôvodnené.