ŠTEVČEK, M., LÖWY, A.: K exekúcii vedenej na nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom. Právny obzor, 108, 2025, č. 3, s. 255 - 271.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.3.03
On the conduct of an enforcement of a lien. Life may model certain situations that the legal norm does not foresee and does not precisely address. Therefore, it is necessary to address the legal issue raised by the basic methods of interpretation so that the provisions relating to the execution lien do not become mere letters on the pages of the execution title but can also be correctly applied. In the present paper, the authors interpret the relevant provisions of the Enforcement Code as well as the Civil Code, in correlation with answering the preliminary questions determining the conclusions of the primary judgment. The authors seek an answer to the question whether an enforcement officer is entitled to conduct a enforcement by sale of real estate, provided that the contractual mortgagee on the immovable property is not the same person as the beneficiary in the foreclosure. They analyze and interpret the question by means of basic methods of interpretation and consider the possibility of using analogy. In this context, they also consider the impact of the amendments to the Execution Code on the issue under examination.
Key words: enforcement lien, consent of the pledgee, enforcement by sale of real estate
Úvod
Hľadanie odpovede na otázku, či je súdny exekútor oprávnený viesť (vykonávať) exekúciu predajom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti za stavu, keď:
-
na nehnuteľnosti viazne zmluvné záložné právo záložného veriteľa,
-
tento zmluvný záložný veriteľ je osobou odlišnou od osoby oprávneného v exekúcii,
-
tento zmluvný záložný veriteľ nedal súhlas s exekúciou predajom nehnuteľnosti,
-
oprávnený v exekúcii nie je zmluvným záložným veriteľom, a
-
súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo k rovnakej nehnuteľnosti, predstavuje v momentálnom právnom poriadku priam lúštenie rébusu.
Vprávnom poriadku v Slovenskej republike sa dilema vedenia exekúcie na záloh dotýka len nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti, pretože podľa stavu
de lege lata
je možné zriadiť exekučné záložné právo len na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností.
Pokiaľ sa preto v ďalšom venujeme problematike exekučného záložného práva, zužujeme náš výklad výlučne na situácie, keď je zálohom nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci sú vyňaté z daného režimu, a riešenie týchto otázok by mohlo byť predmetom samostatného príspevku.
Cieľom predkladaného príspevku je analýza aspektov exekučného záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti, ako aj parciálnych otázok úzko súvisiacich.
Sedes materiae alebo vymedzenie kľúčových otázok
Pre zodpovedanie formulovaných otázok je potrebné primárne vyriešiť niekoľko parciálnych otázok, logicky determinujúcich záver úsudku. Formulujeme teda samostatné premisy, z ktorých možno logickou abdukciou vyvodiť záver, ktorý v sebe inherentne zahŕňa odpovede na tieto otázky.
Premisy postulujeme (
largo sensu
) ako odpovede na nasledujúce hypotézy:
P1: Exekučné záložné právo je možné zriadiť bez súhlasu záložného veriteľa (zmluvného, zákonného, exekučného).
P2: Zriadením exekučného záložného práva získava oprávnený postavenie záložného veriteľa v zmysle
§ 61q ods. 2 EP, pričom z hľadiska titulu, na ktorého základe bolo záložné právo zriadené, platí princíp rovnosti záložných práv.
P3: Výkon exekučného záložného práva predajom zálohu na dražbe (predaj nehnuteľností) nie je podmienený súhlasom prednostného záložného veriteľa (veriteľov).
P4: V prípade možnosti výkonu exekučného záložného práva predajom zálohu (exekúcia predajom nehnuteľností) nedochádza k ohrozeniu právneho postavenia prednostného záložného veriteľa (veriteľov).
P1: možnosť zriadenia exekučného záložného práva bez súhlasu záložného veriteľa
Inštitút záložného práva upravuje primárne
OZ. V súlade s platnou právnom úpravou diferencujeme medzi zriadením záložného práva (
§ 151b OZ), a vznikom záložného práva (
§ 151e OZ). Titulom na zriadenie záložného práva môžu byť:
a)
záložná zmluva (zmluvné záložné právo),
b)
dohoda dedičov (mimozmluvné záložné právo),
c)
rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu (ak to vyplýva z osobitného predpisu) (exekučné záložné právo),
d)
zákon (mimozmluvné záložné právo).
Odborná litera
