42/2015
Procesné dôsledky nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu
§ 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Ak protistrana doručila súdu také vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako skutková a právna argumentácia, súd ale jej vyjadrenie nezaslal na vedomie odvolateľovi, ide o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny proces. Ak však odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní ani len popisne nepoukáže, treba vychádzať zo záveru, že dovolateľ túto nesprávnosť a jej procesné dôsledky vôbec nevníma ako ujmu (a už v nijakom prípade ako podstatnú ujmu) na svojich procesných právach, a nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu nemá za následok odňatie možnosti účastníka pred súdom konať [§ 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku].
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
3 Cdo 404/2015
Skutkový stav:
Okresný súd rozsudkom zamietol 1. žalobcov návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 2. žalobu, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 1 714,58 eur s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS") pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len "Družstvo").
Vychádzal z toho, že žalobca bol členom Družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Družstvom mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola mu poskytnutá ani náhrada zaň. Podľa názoru súdu je neopodstatnená argumentácia, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim zákonu č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej len "zákon č. 566/1992 Zb."), zákonu č. 566/2001 Z.z. a zákonu č. 747/2004 Z.