Autor sa venuje problematike neznámych a nezistených vlastníkov ako špecifickému fenoménu pozemkového vlastníctva na Slovensku. Príspevok predstavuje analýzu možností legislatívnych riešení právnej úpravy de lege ferenda s posúdením jej ústavných limitov, a to so zohľadnením trpkej skúsenosti so skôr konštatovanou neústavnosťou predchádzajúcej právnej úpravy. Vzhľadom na spoločný právny vývoj analyzujeme aktuálne vyrovnanie sa Českej republiky s vlastníckym právom nedostatočne identifikovaných vlastníkov ako alternatívy pre nájdenie správneho riešenia tohto citlivého a opomínaného problému, na ktorom sa prejavuje čoraz naliehavejší verejný záujem.
The author deals with the issue of unknown and unidentified owners as a specific phenomenon of land ownership in Slovakia. The paper presents an analysis of the possibilities of legislative solutions to the de lege ferenda legal regulation with an assessment of its constitutional limits, considering the bitter experience with the previously stated unconstitutionality of the previous legal regulation. In view of common legal development, we analyse the current Czech Republic's dealing with the property rights of insufficiently identified owners as alternatives for finding a proper solution to this delicate and overlooked problem, which is facing an even more urgent public interest.
ŠKOLNÍK, D.: Stále živí duchovia slovenského pozemkového vlastníctva: problematika neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov; Justičná revue, 77, 2025, č. 8 - 9, s. 855 - 866.
1)
Kľúčové slová:
nedostatočne identifikovaný vlastník, neznámy a nezistený vlastník, obmedzenie vlastníckeho práva, opustenie veci, ústavná konformita.
Key words:
insufficiently identified owner, unknown and unidentified owner, restriction of property right, abandonment of property, constitutional conformity.
Právne predpisy/legislation:
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov; zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov.
Úvod
Nezistené vlastníctvo pozemkov predstavuje na úseku pozemkového práva spolu s obrovskou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva pravdepodobne jeden z najväčších problémov v podmienkach Slovenskej republiky. Napokon, ide o kombináciu týchto dvoch najpálčivejších problémov slovenského pozemkového vlastníctva, ktoré vychádzajú ešte z dávnej histórie, najmä uhorskej právnej úpravy, a teda nedostatočnej evidencie vlastníckeho práva k pozemkom a uhorského dedičského systému, založenom na rovnom diele všetkých dedičov, ktorá nebola v priebehu vývoja štátu a práva takmer žiadnym spôsobom modifikovaná, čo zapríčinilo možno aj najhorší stav zo susedných krajín v oblasti funkčného využitia krajiny, cenotvorby poľnohospodárskych pozemkov a všeobecného rozvoja trhu s poľnohospodárskou pôdou.
To, o aké významné problémy pozemkové práva na Slovensku ide, možno najokázalejšie demonštrovať na troch štatistických údajoch, a teda výmera pozemkov nezistených vlastníkov na úrovni 405 368 ha, z toho 232 232 ha ornej pôdy
2)
(t. j. 8,27 % celkovej výmery Slovenskej republiky), na jednu parcelu v extraviláne pripadá v priemere skoro až 12 spoluvlastníkov a jeden vlastník má spoluvlastnícky podiel v priemere na 22,5 parcelách)
3)
. Slovenská republika sa od svojho vzniku snažila parciálnymi právnymi úpravami vyriešiť tento zdedený problém po svojom štátnom predchodcovi, no doposiaľ nedostatočne, a hoci zavedená právna úprava katastrálneho konania už nedovoľuje vznik nových neznámych či nezistených vlastníkov, naďalej sa hľadajú vhodné právne nástroje pre definitívne riešenie problémov z dôb minulých.
Cieľom tohto príspevku je vymedziť základné východiská pre právnu úpravu fenoménu neznámych a nezistených vlastníkov, pričom (po prvé) predstavíme závery o neústavnosti predchádzajúcej právnej úpravy na Slovensku vo svetle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
sp. zn. PL. ÚS 23/98
a
PL. ÚS 11/05
(kapitola 1) a (po druhé) poukážeme na relatívne čerstvé vyrovnanie sa s posudzovanou problematikou v rámci nedávnej rekodifikácie súkromného práva v Českej republike (kapitola 2).1 Hľadanie legislatívnych riešení, alebo tiež o ústavných mantineloch pôvodnej právnej úpravy
Zákonodarca sa prvýkrát pokúsil osobitne upraviť otázku nezisteného vlastníctva v rámci novo-koncipovaného administratívneho konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, a to stanovením päťročnej lehoty plynúcej od účinnosti predmetného zákona (t. j. od 1. 9. 1995) na preukázanie svojho vlastníckeho práva k pozemkom s nezisteným vlastníkom, inak malo toto vlastníctvo prejsť ako opustené do vlastníctva štátu a správy Slovenského pozemkového fondu (ďalej len
"SPF"
).
4)
Pozemky s nezisteným vlastníkom však museli byť zapísané v katastri nehnuteľností aspoň jeden kalendárny rok do uplynutia zákonne