Príspevok predstavuje tematické pokračovanie a myšlienkové nadviazanie na príspevok Stále živí duchovia slovenského pozemkového vlastníctva: Problematika neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov, uverejnený v skoršom čísle tohto časopisu, v ktorom sme komparatívne predstavili základné východiská slovenských a českých legislatívnych snáh vyrovnania sa s nezisteným vlastníctvom. V tomto príspevku sa venujeme in concreto predstaveniu možností právnej úpravy de lege ferenda, ktoré posudzujeme s ohľadom na ústavnú ochranu základných ľudských práv. Jednotlivé návrhy riešení sú prirodzene vnímané citlivo zo strany spoločnosti, keďže sa týkajú súkromného vlastníctva ako dôležitej ústavnej hodnoty pre autonómiu každého jednotlivca, a práve tento intervenčný charakter, často smerujúci do samotnej podstaty jedného zo základných práv, sa posudzuje v ústavnom prieskume o súladnosti právnej úpravy s ústavou.
This paper is a thematic continuation and conceptual follow-up to the article "The still living ghosts of Slovak land ownership: the issue of unknown and unidentified land owners", published in an earlier issue of this journal, in which we comparatively presented the basic aspects of Slovak and Czech legislative efforts to deal with unknown ownership. In this part of the paper, the author presents in concreto the possibilities of legal regulation de lege ferenda, which he considers with regard to the constitutional protection of fundamental human rights. Individual legislative proposals are naturally considered highly sensitive by society, as they concern private property as an important constitutional value for the autonomy of each individual, and it is this intervening character, often touching the core of one of the fundamental rights, that is tested in the constitutional review of the conformity of the legislation with the Constitution.
ŠKOLNÍK, D.: Neznámy (vlastník) na muške? Nejasná cesta... za (snáď) jasným cieľom (!); Justičná revue, 78, 2026, č. 1, s. 68 - 81.1)
Kľúčové slová:
nedostatočne identifikovaný vlastník, neznámy a nezistený vlastník, obmedzenie vlastníckeho práva, opustenie veci, ústavná konformita.
Key words:
insufficiently identified owner, unknown and unidentified owner, restriction of property right, abandonment of property, constitutional conformity.
Právne predpisy/legislation:
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov; zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Súkromné vlastníctvo sa v priebehu dejín stalo predmetom mnohých majetkových krívd, preto je nutné, aby verejná moc štátu pri realizácii verejného záujmu na usporiadaní neznámeho a nezisteného vlastníctva zaručila náležitý štandard jeho ochrany v podobe ústavne konformného obmedzenia práv jednotlivca. Vzhľadom na uvedené sa pokúsime nájsť ústavne konformný spôsob vyrovnania sa s fenoménom neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov. Tento príspevok si však nekladie za cieľ predstaviť komplexné riešenie skúmanej problematiky, ani obsiahnuť všetky potenciálne, s tým súvisiace aspekty právnej úpravy, ale skôr otvoriť kľúčové otázky a podnietiť odbornú diskusiu k zamýšľanej právnej úprave
2)
.
1 Úvahy de lege ferenda
Vzhľadom na skôr popísané aspekty neznámeho a nezisteného vlastníctva sa naskytuje priestor prijať právnu úpravu, ktorá by odbremenila slovenské pozemkové vlastníctvo. Pri hľadaní možností nastavenia novej právnej úpravy sa dá najviac inšpirovať dvojcestím úvah
de lege ferenda
, a to (i) "slovenskou cestou" v individuálnej forme alebo (ii) "českou cestou" vo všeobecnej forme - prístupu k riešeniu tejto problematiky. V prípade individuálneho prístupu by sa mal slovenský zákonodarca najprv zamyslieť, či má v úmysle predmetnú problematiku vyriešiť prostredníctvom nového osobitného druhu správneho konania upraveného v samostatnom zákone, alebo prostredníctvom novelizácie napríklad už existujúceho konania o pozemkových úpravách.Poukázať možno aj na využitie rôznych komplementárnych právnych nástrojov v podobe zavedenia osobitných modifikácií občianskoprávnych inštitútov vydržaniam
3)
alebo dedičského konania
4)
, ktoré by uľahčili a zjednodušili civilistické konania na účely vyrovnania sa s neznámym a nezisteným vlastníctvom, hoci otáznou sa zdá vhodnosť takýchto krokov, ktoré s retrospektívnym ohľadom neboli vždy najvhodnejšou a vôbec koncepčnou alternatívou riešenia takejto problematiky.
To, že existuje politická vôľa riešiť nezistené vlastníctvo a akým spôsobom smeruje slovenský zákonodarca k úprave tejto problematiky, možno prezentovať nedávnou legislatívnou iniciatívou z pera ústredného orgánu štátnej správy, ale aj poslanca NR SR
5)
. V predbežnej informácii MP SR k pripravovanému návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov, uverejnenej pod číslom PI/2022/109, možno vidieť jasný zámer riešiť predmetnú problematiku prijatím osobitného zákona, ktorý by zaviedol správne konanie upravujúce v prvej fáze preukázanie vlastníctva dotknutými subjektmi, ktoré tvrdia, že im z určitého právneho dôvodu patrívlastnícke právo k pozemkom s nezisteným vlastníkom, a v druhej fáze spôsob vyrovnania sa s týmito pozemkami bez uplatnených vlastníckych nárokov v rámci predošlej fázy, a to v podobe prechodu tohto vlastníctva na štát.
V nasledujúcich častiach bližšie popíšeme riešenie tejto problematiky: po prvé, v podobe prijatia nového osobitného správneho konania (podkapitola 1.1) s osobitným posúdením ústavnosti za aplikácie testu proporcionality (podkapitola 1.2), po druhé, v podobe novelizácie správneho konania o pozemkových úpravách (podkapitola 1.3) a napokon, po tretie, v podobe modifikácie občiansko-právneho inštitútu opustenia veci (podkapitola 1.4).