Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33, bola prelomená kľúčová zásada "Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet" alebo "nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má".
"Alea iacta est" alebo "kocky sú hodené"
JUDr.
Zdenka
Benčíková
advokátka
I. Judikatúra Ústavného súdu Českej republiky v posudzovaní dobrej viery
1.
V rozhodovacej činnosti Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Českej republiky prešla téma posudzovania "dobrej viery" pri nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti od nevlastníka rozsiahlou konfrontačnou "diskusiou", a tento vývoj sa uberal smerom k rozšíreniu ochrany osôb konajúcich v dobrej viere. Dobrá viera má, či presnejšia mala podľa doterajšej koncepcie právny význam len vtedy, ak tak ustanovuje či ustanovoval zákon. Občiansky zákonník, zákon č. 40/1964 Sb., v znení neskorších predpisov, nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pripúšťa v záujme ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa len ako výnimku (§ 486 OZ). Z pôvodnej dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že je potrebné prihliadať na dobromyseľnosť neoprávneného dediča aj prípadného ďalšieho nadobúdateľa. Ochranu tretej osoby v tejto súvislosti zákon podmieňuje tým, že dedičstvo nepravého dediča bolo potvrdené právoplatným osvedčením o dedičstve (§ 175zca OSP) a súčasne ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča tak dosiaľ predstavovalo jedinú výnimku zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám
(nemo plus iuris transferre potest quam ipse habet)
.2.
Ústavný súd ČR už nálezom z 23. januára 2001, sp. zn. II. ÚS 77/2000, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľky, akceptoval dobrú vieru ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, keď z predmetného skutkového stavu vyplynulo, že rozsudkom Najvyššieho súdu ČR bolo dovolanie sťažovateľky zamietnuté s odôvodnením, že v hmotnom práve sa tradične uplatňuje zásada ochrany dobrej viery, podľa čoho dodatočné odpadnutie dôvodu, na základe ktorého sa prevádzajúci stal vlastníkom veci, nemôže mať za následok zánik vlastníctva nadobúdateľa, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere.
3.
K podobnému záveru dospel Ústavný súd ČR aj v náleze zo 16. októbra 2007, sp. zn. Pl. ÚS 78/06,1) podľa ktorého má odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ účinky výlučne medzi účastníkmi, ak nie je právnym p