Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou stretu judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenia v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.
In his contribution, the author deals with the issue of the conflict between the case law of the Constitutional Court and the case lawof the Supreme Court and its solution in appellate review proceedings concerning the acquisition ofownership of real estate from a non-owner on the basis of good faith of the acquirer.
ĽALÍK, M.: Stret judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenie v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 1015 - 1024.
Dňa 29. apríla 2020 vydal 4. senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Cdo 142/2019 rozsudok, ktorý sa týkal jednak zaujímavej problematiky stretu ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti verzus ochrana dobromyseľného nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti hoci aj od nevlastníka, ktorú už od roku 2015 rieši ústavný súd v prospech dobromyseľného nadobúdateľa, a jednak riešenia rozporu judikatúry najvyššieho súdu s judikatúrou ústavného súdu, ktorý sa týkal práve tohto problému.
Najvyšší súd ho v tejto veci vyriešil vo všeobecnosti tak, že rozhodnutia ústavného súdu pôsobia vo vzťahu k všetkým rozhodovacím formáciám najvyššieho súdu ako precedentne záväzné bez toho, že by to musel ratifikovať veľký senát alebo príslušné kolégium, či plénum najvyššieho súdu. Tento záver vyplýva zo záväznosti rozhodnutí ústavného súdu nielen pre výkonnú a zákonodarnú moc, ale aj moc súdnu bez ohľadu na to, či s nimi súhlasia alebo nesúhlasia.
1)
Ako uviedol aj Európsky súd pre ľudské práva, rešpektovanie právomoci súdov zo strany štátu je nevyhnutnou podmienkou pre dôveru verejnosti v súdnictvo a dôveru v právny štát v širšom ponímaní
(Agrokompleks v. Ukrajina,
sťažnosť č. 23465/03, bod 136). Nerešpektovanie akéhokoľvek rozhodnutia ústavného súdu, resp. jeho vedomé alebo iné obchádzanie, má za následok len znižovanie vážnosti ústavy ako základného dokumentu v spoločnosti (štáte) a u všeobecných súdov osobitne. Ako Brigitte Zypries, bývalá federálna ministerka spravodlivosti Spolkovej republiky Nemecko skonštatovala, úspech SRN v porovnanís Weimarskou republikou nie je v tom, že text a obsah Základného zákona sú oveľa lepšie, aké boli v časoch Weimarskej republiky. Garantom úspechu je najmä kultúra, vrátane snahy a vôle silných politikov, či predstaviteľov vlády dodržiavať ústavu a rešpektovať skutočnosť, že kontrolu ústavnosti vykonáva spolkový ústavný súd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 575/2016; in: č. 47/2017 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, bod 92).I Skutkový stav a obsah rozhodnutí okresného a krajského súdu
Okresný súd Nové Zámky (ďalej len "súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom z 28. júna 2017, č. k. 13 C 136/2012-329, zamietol žalobu. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že jeho rodičia ku dňu svojej smrti boli bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a tvrdil, že je to tak preto, že kúpna zmluva, ktorou vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na A. a Ľ. S., bola určená súdom za neplatnú, preto aj zmluvy, ktorými nadobúdatelia vlastníctva ďalej vlastníctvo prevádzali na Ing. M. T. a následne na žalovaných, sú taktiež neplatné. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nepochybne preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam dobromyseľne a v dobrej viere v tom, že predávajúci, ktorém