Autor analyzuje právne aspekty držby a vlastníctva v sledovanom právnom období, pričom sa zameriava na ich spoločný základ, ako aj na aspekty, v ktorých sa od seba navzájom odlišovali. V ďalšej časti autor analyzuje typy jednotlivých držieb, najmä z hľadiska následných právnych účinkov vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva. Právo počas analyzovaného obdobia rozlišovalo držbu nehnuteľností podľa toho, či držiteľ bol alebo nebol zapísaný v pozemkovej knihe. Nemenej dôležitý bol princíp materiálnej publicity pozemkovej knihy, ktorý zásadne menil postavenie držiteľa zapísaného v pozemkovej knihe, najmä pokiaľ ide o dĺžku nadobúdacej lehoty a ochranu takéhoto držiteľa pred nárokmi tretích osôb.
The author analyses the legal aspects of detention and possession in the observed legal period, focusing on their common foundation as well as the ways in which they differed from each other. In the next part, the author analyses the types of individual possessions, particularly in terms of the subsequent legal effects in the form of the acquisition of ownership rights. The law during the analysed period distinguished between possession of real estate based on whether the holder was or was not registered in the land registry. No less important was the principle of material publicity of the land registry, which fundamentally altered the position of a holder registered in the land registry, especially regarding the length of the acquisitive period and the protection of such a holder against claims made by third parties.
SEREK, D.: Držba nehnuteľnosti a vydržanie vlastníctva k nej na území Československej republiky do 31.12.1950; Justičná revue, 78, 2026, č. 1, s. 48 - 59.
Kľúčová slová:
detencia a držba, právny titul nadobudnutia držby, dobrá viera, princíp materiálnej publicity pozemkovej knihy.
Key words:
detention and possession, legal title of acquisition of possession, goodwill, principle of material publicity of the land registry.
Právne predpisy/legislation:
Rakúsky všeobecný občiansky zákonník; cisárske nariadenie číslo 69/1916 z 19.3.1916; knihovný zákon č. 95 z 25.7.1871.
Úvod
Východiskovými prameňmi práva v období do 31.12.1950 pre oblasť súkromno-právnych vzťahov boli - pre územie dnešnej Českej republiky Rakúsky všeobecný občiansky zákonník a pre územie dnešnej Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že podľa Dočasných súdnych pravidiel Judexkuriálnej konferencie bolo stanovené, že aj pre územie Uhorska ostali v platnosti všetky pravidlá Rakúskeho občianskeho zákonníka, súvisiace s nariadením o pozemkových knihách z roku 1855 a týkajúce sa spôsobu nadobúdania a scudzovania pozemnoknižných nehnuteľností
1)
.
Základné aspekty detencie a držby veci
Z pohľadu definovania držby je v prípade Rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka (ďalej ako "ABGB") východiskovým ustanovenie § 309, podľa ktorého
ten, kto má vec vo svojej moci, alebo v úschove, je jej detentorom. Ten, kto ju má s vôľou mať ju ako vlastnú, je jej držiteľom
2)
. V tomto základnom ustanovení teda možno vidieť klasické rozdelenie na detenciu a držbu, ku ktorej vzniku je potrebná jednak držiteľova vôľa (animus possidendi
), ako aj prejav tejto vôle (corpus possesionis
). Možno konštatovať, že držba sa nadobúda
animo et corpore
3)
. Detencia je časťou skutkovej podstaty držby, teda držiteľ je vždy zároveň aj detentorom, avšak samotný detentor nemusí byť zároveň aj držiteľom. Rozdiel medzi držbou a detenciou, ako vyplýva aj z citovaného ust. § 309 ABGB, je práve vo vôli držať vec ako svoju vlastnú. Detentor na rozdiel od držiteľa, hoc má vec vo svojej moci, nedrží ju ako svoju vlastnú, drží ju v mene niekoho iného (v zásade v mene vlastníka). Nemenej dôležitým je aj samotný vstup do držby. Držba (a v rámci nej aj detencia) je faktický stav, ktorý sa prejavuje faktickou mocou nad samotnou vecou. Východiskovým ustanovením je § 312 ABGB, podľa ktorého
v prípade hmotných hnuteľných vecí sa vstupuje do držby fyzickým uchopením, ich prepravením alebo ich úschovou; v prípade nehnuteľných vecí vstúpením na ne, určením ich hraníc alebo ich ohradením s pripojením ich označenia alebo ich obhospodarovaním
4)
. Citované ustanovenie však iba príkladmo uvádza, aké môžu byť spôsoby nadobudnutia (uchopenia sa) držby veci. A. Randa považuje detenciu za základ držby veci a za základ detencie, ako aj samotnej držby veci považuje výlučne skutkovú (faktickú) moc. Detencia sa, podľa neho, stáva držbou vtedy, keď k samotnému skutku pristupuje vôľová zložka mať vec vo svojej moci
5)
. Detenciu, ako aj samotnú držbu považuje za skutok, ktoré sa medzi sebou rozlišujú iba vo vôľovej zložke mať vec pre seba. Vôľa a moc (skutková zložka) sa musia kryť. Od samotného vlastníckeho práva sa podľa Randu vôľa držiteľa rozlišuje v tom, že zatiaľ čo vlastníkmá vec vo svojej moci na účel ju fakticky mať právne, držiteľ má vec vo svojej moci na účel mať ju fakticky (skutkovo). Držba podľa Randu nie je právom, predovšetkým tak nie je vecným právom a nie je ani domnelým vlastníctvom. Zdôvodňuje to tým, že držiteľ sa chráni bez ohľadu na nejaké jemu snáď prislúchajúce právo, a to za určitých okolností, aj proti vlastníkovi
6)
. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným v pozemkovej knihe dokonca Randa, zápis držiteľa do pozemkovej knihy (tzv. tabulárny držiteľ) na účely účinkov držby (napr. vyd