Uplatňovanie zásady nemo plus iuris - odklon v rozhodovaní v prospech dobromyseľného nadobúdateľa?

JUDr. Martina Dragašič

Vydáno: 13. 12. 2021 47 minút čítania

Judikatúra slovenských najvyšších súdnych autorít nie je jednotná v otázke posudzovania stretu ochrany vlastníckeho práva a ochrany dobromyseľnosti nového nadobúdateľa, a neustále sa vyvíja. Článok predstavuje rekapituláciu aktuálnej judikatúry, ktorá sa vzťahuje k danej problematike po tom, ako došlo k odklonu v rozhodovaní v prospech dobromyseľného nadobúdateľa.

The case law of the Slovak Supreme Judicial Authorities is not uniform in assessing the conflict between the protection of property rights and the protection of the good faith of the new purchaser and is constantly evolving. The article presents a recapitulation of current case law, which relates to the matter after there was a deviation in decision-making in favour of a good faith purchaser.

DRAGAŠIČ, M.: Uplatňovanie zásady nemo plus iuris - odklon v rozhodovaní v prospech dobromyseľného nadobúdateľa?; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1287 - 1302.

Pri rekapitulácii rozhodovania slovenských súdnych autorít z pohľadu vyriešenia predmetnej kolízie práv pôvodného vlastníka a dobromyseľného nadobúdateľa sa javí, že pôjde o stav konečný, pretože veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte ako "Veľký senát"), potom ako mu bola postúpená vec senátom 4 O Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako "Najvyšší súd"), rozhodnutím spis. zn. 4Obdo 69/2018 zo dňa 29.5.2020 dospel k právnemu záveru ohľadne ne(možnosti) nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobromyseľným nadobúdateľom od nevlastníka. Keďže sa senát 4 O odkláňal od právneho záveru nemožnosti prelomenia princípunemo plus iuris,uvedeného v rozhodnutiach Najvyššieho súdu - sp. zn. 3Cdo 223/2016, 3Cdo 115/2016, 3Cdo 144/2010, 5MCdo 12/2011, predložil vec veľkému senátu s otázkou, či možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od osoby, ktorá v skutočnosti nie je jej vlastníkom, ale ktorej vlastnícke právo svedčí zo zápisu v katastri nehnuteľností, a to len na základe dobrej viery nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že v Českej republike je tento právny problém vyriešený a pri posudzovaní danej otázky sa vychádzalo z rovnakého právneho základu uvedeného v ust. § 126, § 132 a § 133 Občianskeho zákonníka, článok sa venuje v úvode aj pohľadu na danú problematiku u našich susedov.

I Vývoj judikatúry v Českej republike (v skratke)

Tendencia v rozhodovaní, smerujúca k posilneniu princípu právnej istoty v prospech dobromyseľného nadobúdateľa (aj keď jeho nadobúdaciemu titulu predchádzal absolútne neplatný prevodný úkon), bola markantná najprv v Českej republike a to už v roku 2009, keď Ústavný súd Českej republiky (ďalej ako "Ústavný súd ČR") vydal nález sp. zn. I. ÚS 143/2007 zo dňa 25.2.2009.

V otázke posúdenia dobrej viery pri nadobudnutí nehnuteľnosti prišlo k zásadnému zlomovému rozhodnutiu Ústavného súdu ČR zo dňa 11.5.2011, sp. zn. II. ÚS 165/11. Právna veta tohto nálezu znie:

"Keďže princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je možné, potom tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Osoby, ktorým dobrá viera svedčí, totiž nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti. Osobe, ktorá vykonala určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytovaná ochrana."

Významným ústavným rozhodnutím, ktorým bola zavedená nová skutková podstata nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom v Českej republike, je nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17.4.2014, sp. zn. I. ÚS 2219/2012. Ústavný súd ČR zdôraznil, že k uvedenému kroku pristúpil s ohľadom na dlhodobú nečinnosť zákonodarcov, ktorí v rozpore s ústavnoprávnymi princípmi nezabezpečili potrebnú ochranu dobromyseľným nadobúdateľom. Ústavný súd ČR v závere nálezu skonštatoval, že

"... aj podľa úpravy účinnej do 31.12.2013 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností."

¹⁾

Je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Českej republiky (ďalej ako "Najvyšší súd ČR"), aj napriek cit. nálezom Ústavného súdu ČR, zotrvával na svojom stanovisku o nemožnosti takýmto spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo ²⁾ až do zavŕšenia zjednotenia rozhodovania prijatím rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.3.2016, sp. zn. 31 Cdo 353/2016. Z odôvodnenia rozhodnutia sa javí, že k tomuto opačnému stanovisku Najvyšší súd ČR dospel nie úplne zo svojho presvedčenia, keď sám zdôraznil, že:

"Koná tak za situácie, kedy Ústavný súd podľa dovolacieho súdu nevyjasnil dostatočne presvedčivo možnú koexistenciu nadobudnutia vlastníctva vydržaním a nadobudnutia vlastníctva na základe dobrej viery, pretože podmienky pre argumentovateľnú oponentúru (viď nález sp. zn. IV. ÚS 301/05) tu nie sú dané."

Rozhodnutie o tak vážnej a zásadnej otázke preto vyznieva nie veľmi presvedčivo, bez dostatočnej právnej argumentácie, pričom bez ďalšieho predostiera stanovisko, že je potrebné rešpektovať túto ustálenú judikatúru Ústavného súdu ČR.

V Českej republike, okrem toho, že Ústavný súd ČRa Najvyšší súd ČR dospeli k zjednoteniu stanoviska a definitívne vyriešili otázku stretu dvoch dotknutých princípov, bola prijatá aj nová zákonná úprava obsiahnutá v novom Občianskom zákonníku, konkrétne ust. § 984 ods. 1, ktoré výslovným zakotvením materiálnej publicity verejných zoznamov (to znamená aj katastra nehnuteľností) prelamuje zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než máa prikláňa sa na stranu ochrany dobromyseľných nadobúdateľov oproti ochrane skutočných vlastníkov. ³⁾

II Prvé prelomové rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

Prvý prelomový nález Ústavného súdu SR (ďalej ako "Ústavný súd") - sp. zn. I. ÚS 549/2015, vyšiel dňa 16.3.2016.

V predmetnej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí všeobecnýc