Príspevok sa zaoberá výhradou vlastníckeho práva ako inštitútom, ktorý má zásadný vplyv na funkčnosť plnenia zmluvných vzťahov s akcentom na oprávnenia predávajúceho a povinnosti kupujúceho v kúpnej zmluve, vrátane jeho vplyvu na ochranu vlastníctva predávajúceho a to aj v prípade konkurzného konania, pričom namiesto toho, aby bola najmä v zmluvnej praxi bez výhrad akceptovaná, je tu skôr opačný trend, čo je v tomto období veľmi smutné.
MAMOJKA, M.: Vlastnícke právo a jeho aplikačno-interpretačná podoba; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 468 - 475.
This article deals with the retention of title as a legal concept that has significant implica tions for how effectively contractual terms and conditions are observed, particularly when it comes to the rights of buyers and sellers in contracts of sale, and is also significant for its impact on the protection of the seller's property rights, including in bankruptcy proceedings, whereas instead of being accepted unreservedly especially in contractual practice, there is a rather opposite trend, which is very sad at this time.
Medzi základné ľudské práva a slobody patrí aj právo vlastniť majetok. Toto základné ľudské právo je ústavnoprávne zakotvené v piatich odsekoch článku 20 Ústavy SR (ďalej aj "Ústava"). Takéto pomenovanie tohto základného práva je formulované všeobecne a do značnej miery neadresne, čo sa v jeho aplikačno-interpretačnej podobe môže prejaviť jeho neúnosným zužovaním alebo, naopak, nadmerným rozširovaním. Pre určenie účelu práva vlastniť majetok je determinujúca aj súvislosť s medzinárodnoprávnym štandardom zaručeným Protokolom č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý výstižne identifikuje účel ochrany vlastníctva pomenovaním práva pokojne užívať svoj majetok.
1)
Subjektom, ktorému sa priznáva ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, je každý vlastník nadobudnutého majetku, ako aj každý kto má legitímnu nádej na jeho nadobudnutie. Pojem "každý" znamená, že sa chráni každá fyzická osoba bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť ako aj každá právnická osoba. Napriek princípu rovnosti všetkých vlastníckych subjektov vytvára Ústava špecifickú kategóriu majetku vo výlučnom vlastníctve štátu - obligatórny národný majetok (nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje, vodné toky). Tento výpočet obligatórneho majetku štátu nie je ničím výnimočným. Štát, ak má plniť svoje základné funkcie, musí disponovať určitým hmotným substrátom, bez ktorého by bol
"platonickým"
subjektom bez možnosti realizovať svoje funkcie. Vlastníckemu právu zvykneme pripisovať aj to, že je absolútnym právom, ktoré pôsobívoči všetkým -
erga omnes,
a je obmedzené len oprávneniami a povinnosťami iných vlastníckych subjektov. V porovnaní s obdobím pred rokom 1990 Ústava už nerozlišuje druhy, typy a formy vlastníctva, ale všetky vlastnícke subjekty kladie na jednu úroveň, a to či už z pohľadu a možností nadobudnutia vlastníctva, jeho užívania aj jeho ochrany. Z ústavného textu čl. 20 vyplýva rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Ustanovuje však zákonom reglementovaný obsah svojho vlastníckeho práva. Takýto normatívny a ústavnoprávny pohľad napĺňa ekonomickú,