Na dlhej ceste k Európskemu občianskemu zákonníku (III. časť)

(Predchádzajúca časť)

V tretej časti príspevku sa autor bližšie zaoberá komunitárnym právnym základom prijatia Európskeho občianskeho zákonníka a jeho legitimitou. Autor ďalej poukazuje na niektoré problémy kodifikácie občianskeho práva v Európe, súvisiace so zabezpečením jednotného uplatňovania zjednoteného práva, právnym pluralizmom a vhodnou formou nadnárodného civilného kódexu. V závere načrtáva možnosti ďalšieho smerovania zjednocovania súkromného práva v Európe, hodnotí realizovateľnosť prijatia európskeho civilného kódexu a poukazuje na problémy súvisiace s jeho uplatňovaním.

V predchádzajúcich dvoch častiach príspevku sme sa venovali všeobecným aspektom súčasnej situácie občianskeho práva v kontexte harmonizačných a unifikačných trendov v Európskej únii a podobám zjednocovania práva, charakterizovali sme iniciatívy v oblasti zjednocovania občianskeho práva v Európe a bližšie predstavili štyri základné riešenia zjednocovania zmluvného práva predstavené Komisiou; analyzovali sme metódy zjednocovania občianskeho práva v Európe a v súvislosti s prijatím Európskeho občianskeho zákonníka sme bližšie predstavili ekonomické a politické argumenty jeho prijatia a poukázali na význam odlišností práva a právnej kultúry pre zjednotenie práva na základe jednotného kódexu. V tejto záverečnej časti príspevku sa budeme venovať otázkam právomoci Spoločenstva na prijatie Európskeho občianskeho zákonníka a jeho legitimity a následne poukážeme na niektoré problémy nadnárodnej kodifikácie občianskeho práva v Európe. V závere príspevku sa pokúsime načrtnúť možnosti ďalšieho smerovania zjednocovania súkromného práva v Európe a zhrnúť sformulované závery týkajúce sa prijatia a aplikácie európskeho civilného kódexu.

Závažným argumentom proti prijatiu európskeho civilného kódexu je absencia právneho základu jeho prijatia. Právomoc Spoločenstva prijať Európsky občiansky zákonník možno do určitej miery vyvodiť z článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len "ZES"). Na základe citovaného ustanovenia možno podľa odseku 1 tohto článku prijať "opatrenia určené na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktorých predmetom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu." Súdny dvor Európskych spoločenstiev však judikoval, že toto ustanovenie nezakotvuje všeobecnú normotvornú právomoc zákonodarcu Spoločenstva pre právnu úpravu vnútorného trhu. Opatrenia prijaté na základe tohto ustanovenia totiž musia skutočne zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a na odôvodnenie ich prijatia nestačí iba existencia rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami alebo abstraktné riziko prekážok vo výkone základných slobôd vnútorného trhu alebo narušenia hospodárskej súťaže.¹⁾ Tieto opatrenia sú však odôvodnené aj v prípade, ak slúžia na zamedzenie pravdepodobným budúcim prekážkam obchodu vyplývajúcim z odlišných právnych úprav.²⁾ Na prijatie určitého opatrenia na základe článku 95 ZES je pritom potrebné, aby bolo určené na zlepšenie podmienok na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu zakotvením komunitárneho režimu riadenia, právnej úpravy obchodných vzťahov alebo majetkových práv.³⁾ Opatrenia v oblasti zjednocovania práva musia podporovať dosiahnutie cieľov uvedených v článku 14 ZES, ich predmetom musí byť "vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu" a ich základným účelom môže byť iba "aproximácia ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov". Vzhľadom na spätosť opatrení, ktoré možno prijať na základe článku 95 ZES, s vnútorným trhom teda možno na základe tohto ustanovenia zjednotiť napríklad zmluvné právo, ale nie rodinné či dedičské právo.⁴⁾ Toto ustanovenie ZES môže byť navyše právnym základom len pre prijatie takých právnych nástrojov, ktoré zjednocujú vnútroštátne právne poriadky, a nie na vytvorenie samostatnej osobitnej európskej právnej úpravy alebo na nahradenie vnútroštátnych úprav.⁵⁾

Ďalším problémom je zodpovedanie otázky, či má Spoločenstvo podľa článku 95 ZES výlučnú alebo len delenú normotvornú právomoc. V právnej teórii sa objavuje ná zor, že táto právomoc, vzhľadom na povahu veci, t.j. harmonizáciu právnych poriadkov členských štátov, môže byť len výlučná.⁶⁾ Podľa judikatúry Súdneho dvora⁷⁾ však táto právomoc