Následky porušenia zmluvy v Európskom súkromnom práve s dôrazom na terminologické otázky

¹⁾Porušenie zmluvy a jeho následky je problematika, ktorá je v podmienkach slovenskej právnej regulácie pomerne neprehľadnou a zložito upravenou oblasťou. Uvedené však nie je imanentné pre reguláciu v tzv. európskych súkromnoprávnych iniciatívach, ktoré sú v priebehu ostatného vývoja právnej vedy v Európe častokrát označované ako vzor pre jednotlivé národné právne úpravy. V tomto smere je potrebné podrobne analyzovať možnosti slovenskej právnej regulácie, nakoľko v posledných rokoch prebiehajú veľmi intenzívne rekodifikačné práce, ktorých cieľom je zdokonalenie existujúcej legislatívy. Vysporiadanie sa so základnými terminologickými aspektmi problematiky, ako sú porušenie zmluvy verzus nesplnenie, následky porušenia zmluvy verzus prostriedky nápravy, je zásadným predpokladom pre zhodnotenie možností právnej úpravy a navrhnutie relevantných riešení v tejto oblasti

Problematika následkov porušenia zmluvy v sebe implikuje dva zásadné aspekty porušenie zmluvy a následky porušenia zmluvy. Bez vysporiadania sa s terminologickým aspektom nie je možná analýza slovenskej právnej regulácie a následná komparácia so zahraničnou právnou reguláciou, resp. reguláciou na európskej úrovni. V zmysle vyššie uvedeného sa príspevok vo svojom základe venuje práve podrobnej teoreticko-právnej analýze uvedených pojmov. Nasledujúc logickú strukturuje primárne potrebné zaoberať sa pojmom "porušenie zmluvy" a sekundárne "následkami porušenia zmluvy". V tomto smere sa v rámci noriem európskeho súkromného práva (Návrh spoločného referenčného rámca "ďalej len ako "DCFR", Princípy európskeho zmluvného práva "PECL"), resp. jednotlivých národných európskych právnych regulácií (napr. nemecký Občiansky zákonník ďalej len ako "BGB", francúzsky Občiansky zákonník ďalej len ako "Code Civil") stretávame s odlišnou právnou terminológiou. Zatiaľ čo nemecký BGB pracuje s pojmom " teda porušenie zmluvy, DCFR,³⁾ PECL⁴⁾ a francúzsky Code Civil⁵⁾ pracuje s pojmom (nesplnenie).⁶⁾ Do akej miery je možné hovoriť o nesplnení, resp. porušení zmluvy ako totožných pojmoch? Odpovedi na túto otázku sa príspevok venuje v nasledujúcom texte. Pokiaľ ide o pojmové vymedzenie následkov porušenia zmluvy sa v tzv. európskych súkromnoprávnych iniciatívach stretávame s odlišným pojmom, a síce prostriedky nápravy. Rovnako ako v prípade porušenia zmluvy, možno aj tu pozorovať určité diskrepancie, a to predovšetkým so zreteľom na možné procesnoprávne vnímanie tohto pojmu v podmienkach kontinentálneho práva. Z pohľadu jednotlivých následkov porušenia zmluvy je potrebné poukázať na také aspekty, akými sú klasifikácia, možnosti kumulácie jednotlivých následkov porušenia zmluvy či potreba zakotvenia určitej hierarchie medzi jednotlivými prostriedkami nápravy. Pokiaľ ide o platnú a účinnú právnu reguláciu v zákone č.40/1964 Z.z. Občianskom zákonníku v znení platných právnych predpisov (ďalej len ako "OZ") a zákone č.513/1991 Z.z. Obchodnom zákonníku v znení platných právnych predpisov (ďalej len ako "OBZ"), je nesporne zaujímavá možnosť inšpirácie sa tzv. jednotným systémom následkov porušenia zmluvy,⁷⁾ s ktorým pracuje napr. DCFR, PECL.⁸⁾ V tejto súvislosti jednotlivé európske národné právne regulácie, takmer totožné, upravujú problematiku porušenia zmluvy pomerne neprehľadným spôsobom. Napríklad nemecký BGB, rovnako ako slovenský OZ, nepracuje s jednotným systémom následkov porušenia zmluvy, tzn. relevantné ustanovenia nachádzame vo viacerých častiach tohto civilného kódexu.⁹⁾

V zmysle uvedeného možno hneď v úvode skonštatovať, že porušenie zmluvy a jeho následky je z pohľadu právnej teórie, ako aj praxe nesporne zaujímavou a zároveň pomerne neprehľadne upravenou problematikou, a to napriek skutočnosti, že o odstúpení od zmluvy či peňažnej náhrade škody ako najfrekventovanejších následkoch porušenia zmluvy je dostupné veľké množstvo tak knižničnej, ako aj časopiseckej literatúry, a to na národnej, ale aj na európskej úrovni. Cieľom tohto príspevku je poskytnutie rámcových informácií o porušení zmluvy a jeho jednotlivých následkoch, načrtnutie možností sprehľadnenia tohto systému vo svetle noriem európskeho súkromného práva, respektíve zahraničných právnych regulácií a hľadanie odpovedí na jednotlivé otázne aspekty tejto problematiky.

Problematika pojmového vymedzenia porušenia zmluvy nie je definitívne vyriešená tak v podmienkach slovenskej, ako aj európsk