Genéza vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach v EÚ

Nowadays, the judicial co-operation in criminal matters in the EU shall be based on the mutual recognition of judicial decisions in criminal matters in the EU. The paper deals with the genesis of the concept. The development of the mutual recognition idea has been a gradual process. First, the paper introduces the general knowledge concerning the mutual recognition as a common concept of EU law and its impact in the area of Criminal law. Further, it is focused on its development in the field of judicial co-operation in criminal matters in the light of European Council political documents and relevant EU programmes. In order to implement the mutual recognition a number of legislative instruments have been adopted. The paper analyses early legislative instruments, i.e. the Framework Decision on the European arrest warrant and the Framework Decision on the execution in the EU of orders freezing property or evidence. Moreover, it analyses their testing. Subsequently, the paper deals with other instruments involved in the development of mutual recognition. In the end, it introduces the impact of the Treaty of Lisbon on mutual recognition and its current position in the EU primary law. Naturally, it does not leave out of consideration current development. The paper presents as well newly introduced legislative proposal of instruments implementing the principle of mutual recognition in the EU.

Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v EÚ je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Jeho realizácia sa stala jedným z hlavnýchokruhov aktivity EÚ v oblasti trestného práva a je jedným z najsľubnejších. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy dňa 1. decembra 2009 bolo vzájomné uznávanie umiestnenédo centra právnej sily v EÚ, a to do Zmluvy o fungovaní EÚ. Stalo sa jedným z dvoch hlavných pilierov justičnej spolupráce v trestných veciach spolu s aproximáciou trestnoprávnych predpisov členských štátov EÚ. Avšak, kým sa vzájomnému uznávaniu justičných rozhodnutí doprialo takéhoto postavenia, prešli roky, počas ktorých sa vyvíjalo.

Príspevok sa zaoberá genézou vzájomného uznávania v oblasti trestného práva, resp. v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v EÚ. Tento proces sa udial na pozadí politických dokumentov, programov a najmä prijímaním konkrétnych legislatívnych opatrení na úrovni EÚ. Takéto udalosti a súvisiace dokumenty sú v ňom podrobené analýze.

Navyše, príspevok má ambíciu byť nadčasový. Nielenže sa venuje udalostiam predchádzajúcim súčasnosť, ale poukazuje aj na súčasné procesy v jeho vývoji. Samozrejme, hneď v úvode je potrebné si uvedomiť, že vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí nie je na konci svojho právneho vývoja. Možno teda očakávať, že v budúcnosti sa bude vyvíjať ďalej, teda tento príspevok netreba vnímať ako uzatvorený.

Vo všeobecnej rovine spočíva zmysel vzájomného uznávania v tom, že Avšak koncept vzájomného uznávania nie je v kontexte európskej integrácie úplne nový. Naopak, je všeobecným konceptom, ktorý sa nachádza v samom koreni európskej integrácie. Je celkom jednoduché nájsť príklady v práve ES/EÚ, kde sa objavuje. Napríklad ho nachádzame v základnom princípe vnútorného trhu EÚ, že výrobok, ktorý je legálne vyrábaný a predávaný v jednom členskom štáte, je možné exportovať do iného členského štátu, ako aj ho v ňom predávať. Následne možno hovoriť o vzájomnom uznávaní vysokoškolského vzdelania, ktoré má vplyv na schopnosť pracovať v inom členskom štáte. Teda vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí je len jedným uplatnením všeobecného princípu vzájomného uznávania, a to na účely trestného práva.¹⁾

je vzájomné uznávanie kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru.²⁾ Tento mechanizmus sa vyvinul počas niekoľkých rokov z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach.³⁾ V podstate to znamená, že každý vnútroštátny justičný orgán uznáva požiadavky od justičných orgánov iného členského štátu, a to s minimálnymi formalitami. Vzájomné uznávanie je zásada uznávajúca rozhodnutia iného členského štátu EÚ, ktorý rieši niektoré záležitosti rovnakým alebo podobným spôsobom ako iný členský štát, no jeho výsledky sú prijímané ako rovnocenné rozhodnutie. Rozhodnutia sú prijímané, aj keď porovnateľný orgán ani nemusí existovať alebo nemôže prijať takéto rozhodnutia, alebo dokonca by zaujal úplne rozdielne rozhodnutie v porovnateľnom prípade. V reálnom vyjadrení Je teda založené na myšlienke rovnocennosti medzi rozhodnutím vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.⁴⁾ Okrem iného vzájomné uznávanie rozhodnutí prispieva k právnej istote v EÚ.⁵⁾

Pokiaľ ide konečné rozhodnutia, ich definícia bola vypracovaná na základe už zavedených textov v oblasti občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí, ako napríklad v Bruselskom dohovore⁶⁾ z roku 1968. Na účely trestného práva, ako poukázala Európska komisia, definícia pojmu sa ukázala byť ťažká, najmä pokiaľ ide o prvok "konečné". Rozhodnutie ako také je tu chápané ako akt, ktorým je určitá vec vyriešená záväzným spôsobom. Ako pracovnú definíciu konečného rozhodnutia odporučila zahrnúť ⁷⁾

Navyše je vhodné zodpovedať otázku, či rozhodnutia prijaté správnymi orgánmi by mali byť tiež predmetom vzájomného uznávania. Napríklad spomenutý Bruselský dohovor obmedzuje rozsah uznania a výkonu rozhodnutí vydaných len súdom alebo tribunálom.⁸⁾ Pokiaľ ide o trestné veci, právne poriadky niektorých členských štátov umožňujú správnym orgánom prijímať určité rozhodnutia. Preto by režim vzájomného uznávania nebol úplný, ak by nezahŕňal aj takéto rozhodnutia.⁹⁾

Prvé náznaky na zavedenie vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach možno pozorovať už od 60. či 70. rokov minulého storočia. Iniciátorom takýchto snáh bola Rada Európy. Za týmto účelom boli vypracúvané medzinárodné zmluvy či dohovory. Ako príklady možno poukázať na Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi,¹⁰⁾ Európsky dohovor o trestaní za dopravné priestupky v cestnej premávke,¹¹⁾ Európsky dohovor o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov,¹²⁾ Európsky dohovor o prevzatí trestného konania¹³⁾ alebo aj Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb.¹⁴⁾ Nedostatkom týchto zmlúv bola ich nedostatočná ratifikáci