Genéza európskeho zatýkacieho rozkazu a proces jeho implementácie v Slovenskej republike

The European arrest warrant, based on the surrender procedure, replaced traditional extradition procedure between Member States of the European Union. First time we met the European arrest warrant is unsuccessful project Corpus Juris, but the establishment of the area of freedom, security and justice, the conclusions of the European Council meeting in Tampere and the establishment of the mutual recognition of judicial decisions in criminal matters, led to the adoption of the Council framework decision 2002/584/JHA of 13 June 2002 on the European arrest warrant and the surrender procedures between Member States. The European arrest warrant is the first concrete measure in the field of EU Criminal Law implementing the principle of mutual recognition which the European Council referred to as the cornerstone of judicial co-operation in the EU. The European arrest warrant has been implemented into the legal order of the Slovak Republic twice - firstly in 2004 and secondly in 2010. Former implementation was performed by the Act of the National Council of the Slovak Republic of 24 June 2004 No. 403/2004 Coll. on the European arrest warrant. In 2010 the Slovak Republic adopted new legislation for purposes of the EAW - Act of the National Council of the Slovak Republic of 9 March 2010 No. 154/2010 Coll. on the European arrest warrant.

Pôvodné zakladajúce zmluvy, vytvárajúce Spoločenstvo uhlia a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo a Spoločenstvo atómovej energie, výslovne nepredpokladali zahrnutie trestného práva do svojich ustanovení. Podobne, cieľ hospodárskej integrácie v Európe vyžadujúci mechanizmus uplatnenia práva nepredvídal aplikáciu trestného práva.¹⁾ Až o niekoľko dekád neskôr sa stretávame s procesom europeizácie trestného práva. Poradie priorít v politikách Európskej únie (ďalej len "EÚ") sa zmenilo, o čom nás ubezpečí Valsamis Mitsilegas, ktorý hneď v úvode začína svoje dielo slovami - trestné právo je jednou z najrýchlejšie rastúcich oblastí práva EÚ, a to z hľadiska legislatívnej tvorby a čoraz viac aj z hľadiska judikatúry.²⁾ So stále sa zvyšujúcou integráciou v EÚ, ktorá so sebou priniesla voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, vzrástli možnosti cezhraničnej kriminality a nadnárodného organizovaného zločinu. V konfrontácii s touto skutočnosťou bolo čoraz častejšie diskutované riešenie veľmi pomalého vydávacieho (extradičného) konania.³⁾ Výsledkom legislatívnej činnosti v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (bývalý III. pilier EÚ) sa stal (ďalej len "EZR").

EZR predstavuje prvé konkrétne opatrenie v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania justičných rozhodnutí, označovaná Európskou radou ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci EÚ. Konanie o EZR nahradilo extradičné konanie, ktoré síce na svoju dobu bolo pokrokové, no s narastajúcou trestnou činnosťou a jej nadnárodným rozsahom sa javí ako zdĺhavé. EZR nielenže nahradil postup vydávania v rámci EÚ, ale jeho používanie je v súčasnosti vďaka jeho prednostiam oveľa viac rozšírené.⁴⁾ V rámci rozvoja a prehlbovania justičnej spolupráce v trestných veciach má novátorskú úlohu. Pochopiť filozofiu tohto inštitútu si vyžaduje preniknúť do pozadia a k okolnostiam, za ktorých sa objavila potreba či dokonca nevyhnutnosť nástroja, ktorý by urýchlil zdĺhavý extradičný proces (extradičné konanie).

V snahe zlepšiť ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len "ES") bola z iniciatívy Európskej komisie vytvorená pracovná skupina odborníkov trestného práva za účelom prípravy projektu s názvom . Jeho prípravy začali v priebehu roka 1997. Pôvodne bol určený výlučne na účely boja proti podvodom týkajúcich sa finančných záujmov ES, no práce vyústili do veľmi schematického projektu. Bol vytvorený európsky trestný kódex pre odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie trestných činov ohrozujúcich finančné záujmy ES. Tento projekt dokázal, že rôzne tradície trestného konania v Európe boli dosť blízko k syntéze.⁵⁾

Koncepcia projektu sa odrazila dvojdelením na hmotnoprávne ustanovenia a procesnoprávne ustanovenia.⁶⁾ V roku 2000 bol projekt upravený vzhľadom na pripomienky členských štátov, čoho dôsledkom vznikla nová verzia známa ako .⁷⁾ Projekt počítal s nástrojom, prostredníctvom ktorého by osoby zodpovedné za trestné činy týkajúce sa finančných záujmov ES boli zadržané a predvedené na účely trestného stíhania. Týmto legislatívnym nástrojom sa mal stať EZR. Medzi procesnoprávnymi ustanoveniami Corpus Juris 2000 nájdeme právny základ EZR - čl. 25ter. Ako vyplýva z povahy trestných činov týkajúcich sa finančných záujmov ES, účel EZR bol obmedzený len na vybranú oblasť, t.j. v tomto projekte EZR nemal podobu, v akej ho poznáme dnes.

Dôvod, prečo EZR zostal ale iba v teoretických rovinách, je skutočnosť, že Corpus Juris nebol uvedený do aplikačnej praxe. Nedostatkom projektu bolo, že aj napriek jeho prepracovanosti sa nestal právne záväzný - teda nenadobudol právne účinky. Okrem tejto skutočnosti jeho popularite nepridávalo ani, ako poukázal , že bol nepopulárny v Spojenom kráľovstve z dôvodu propagandistickej kampane v britskej tlači, vrátane periodík . V týchto periodikách sa tvrdilo, že Corpus Juris nemá nič spoločného s rozpočtovými podvodmi ES a v skutočnosti je len federalistickým spiknutím vyliahnutým v Bruseli za účelom prinútiť Spojené kráľovstvo, aby sa vzdalo obyčajového práva common law a aby prijalo "napoleonsky systém" trestného súdnictva, ktorý panuje v kontinentálnej Európe. Takýto proces by údajne znamenal neplatnosť a zrušenie . Podľa odporcov tento systém mal oficiálne schválenie najvyšších orgánov v Bruseli.⁸⁾

Míľnikom v genéze EZR, ako aj v procese europeizácie trestného práva bolo vytvorenie ⁹⁾ pod